Vyrovnaný rozpočet by sme mali mať v priebehu troch rokov. Kto by toto na Fica povedal?
Táto vláda dokáže prekvapiť, občas dokonca aj pozitívne. Čítajúc návrh východísk rozpočtu verejnej správy do roku 2011 sa občas až nechce veriť, že ide o text schválený vládou „budovania sociálneho štátu“. Onen detail, a síce, že táto vláda sa dá charakterizovať skutočne všelijako, ale ako budovateľka sociálneho štátu naozaj nie, však rozhodne v tomto časopise nebude predmetom kritiky (otázka, či vláda podviedla svojich voličov, je na inú úvahu).
.anomália
Východiská rozpočtu na nasledujúce tri roky predpokladajú postupné znižovanie deficitu verejných financií z očakávaných dvoch percent HDP v tomto roku na nulu v roku 2011 (postupne cez 1,7 percenta HDP v roku 2009 a 0,8 percenta v roku 2010). Banálny, ale často opomínaný fakt je, že pri dnešnom rekordnom raste hrubého domáceho produktu je možné znižovať podiel HDP na tomto rýchlo rastúcom HDP bez väčšej námahy – stačí, ak výdavky rastú pomalšie ako HDP. Je teda ľahko možné, že keby na Slovensku dnes vládla nejaká obdoba minulej vlády, deficit by klesal ešte rýchlejšie a dobré časy by sa oveľa viac než dnes premieňali na investície do infraštruktúry či ďalších štrukturálnych reforiem.
To, že dnes sa tak nedeje, nie je dobrým znamením do vzdialenejšej budúcnosti. Striedanie trhovo-reformných vlád s nezodpovednými populistami je však bežné všade na svete. Ale tak ako minulá vláda bola tak trochu anomáliou (mohla vzniknúť iba pre veľa prepadnutých nacionalisticko-socialistických hlasov), je anomáliou aj vláda súčasná. A síce v tom, že napriek svojmu mentálno-ideologickému rámcu a najmä navzdory svojej rétorike považuje nízky deficit za čosi správne.
.šetrný premiér
Dokonca aj predseda vlády, ktorý je v mnohých iných témach motorom nerozumných verejných politík (dôchodkový systém, zdravotníctvo, súkromné vlastníctvo a podobne), sa klesajúcim deficitom opakovane a rád chváli. Ak odhliadneme od toho, že si dnešný hospodársky rast a zdravé verejné financie neprávom (ale pochopiteľne) prisvojuje, je to vlastne veľmi dobrá správa. Zdá sa totiž, že do zbierky Ficovych presvedčení patrí aj to o užitočnosti zodpovedného hospodárenia s verejnými financiami. „Za rok 2007 sme skončili so schodkom 2,16 percenta napriek tomu, že plánovaný schodok bol 2,9 percenta. To potvrdzuje, že vláda veľmi zodpovedne narába s verejnými financiami a významným spôsobom ďalej konsoliduje verejné financie, čo má vplyv na našu ambíciu zaviesť euro v januári 2009,“ pochválil sa Fico minulý týždeň v súvislosti s tým, že jeho vláda schválila východiská rozpočtu do roku 2011.
Dá sa zlomyseľne špekulovať, či by bol myšlienke klesajúceho deficitu taký oddaný aj v situácii, keď by ho dosiahnutie tohto cieľa stálo nejaké citeľné úsilie, ale v dnešnej situácii musí byť našou útechou už to, že rýchly rast nevníma ako priestor na masívne rozhadzovanie (k čomu istotne prispieva aj plán prijať euro).
.zasa tie výdavky
Znižovať podiel výdavkov na celkovom HDP – čiže zvyšovať ich pomalšie ako rastie ekonomika – je síce chvályhodné, pre budúcnosť je však oveľa podstatnejšia ich štruktúra a efektívnosť. A tá nie je ktovieaká, čo okrem pohľadu na výdavkovú stranu rozpočtu (slabé viazanie výdavkov na merateľné ciele, priveľa dotácií...) potvrdila aj centrálna banka. Tá síce celkovo konsolidáciu verejných financií pochválila, vláde však odporučila „ďalšie kroky v oblasti konsolidácie verejných financií“, zamerané práve na výdavky, pretože „verejné deficity sa majú zatiaľ znižovať predovšetkým cez vyššie ako očakávané príjmy“.
Minister financií Ján Počiatek síce súhlasne vyhlásil, že „stále budeme pracovať na tom, aby bol štát najmä na výdavkovej strane čo najefektívnejší,“ lenže problémom tejto vlády je (okrem rozmáhajúcej sa netransparentnosti pri obrovských verejných zákazkách) najmä veľmi slabá schopnosť realizovať dobré nápady, keby aj nejaké mala alebo si osvojila – ako príklad nech slúžia žalostné výsledky plánu znižovať počet zamestnancov verejnej správy. Ak sa k tomu pridajú odkladané obrovské výdavky, skryté v rozbiehajúcich sa PPP projektoch, a tiež riziká, plynúce z hrozby rýchlo rastúcej inflácie a prenesenia americkej krízy do eurozóny, je dosť možné, že namiesto debaty o efektívnejších verejných výdavkoch, ktoré v dobrých časoch znejú tak dobre, budeme o pár rokov riešiť úplne iné problémy. Problémy z toho, že dnes nič nerobíme, omámení nečakane dobrým vývojom. Lenže ako z toho omámenia precitnúť, keď navyše platí aj to, že dnešná vláda sa v otázkach verejných financií správa oveľa lepšie než by kto predpokladal?
Aby bolo jasné – je to partia veľmi nezodpovedných, a čo je horšie, slobodu postupne obmedzujúcich populistov. O to viac jej plány ohľadom verejných financií prekvapujú.
Táto vláda dokáže prekvapiť, občas dokonca aj pozitívne. Čítajúc návrh východísk rozpočtu verejnej správy do roku 2011 sa občas až nechce veriť, že ide o text schválený vládou „budovania sociálneho štátu“. Onen detail, a síce, že táto vláda sa dá charakterizovať skutočne všelijako, ale ako budovateľka sociálneho štátu naozaj nie, však rozhodne v tomto časopise nebude predmetom kritiky (otázka, či vláda podviedla svojich voličov, je na inú úvahu).
.anomália
Východiská rozpočtu na nasledujúce tri roky predpokladajú postupné znižovanie deficitu verejných financií z očakávaných dvoch percent HDP v tomto roku na nulu v roku 2011 (postupne cez 1,7 percenta HDP v roku 2009 a 0,8 percenta v roku 2010). Banálny, ale často opomínaný fakt je, že pri dnešnom rekordnom raste hrubého domáceho produktu je možné znižovať podiel HDP na tomto rýchlo rastúcom HDP bez väčšej námahy – stačí, ak výdavky rastú pomalšie ako HDP. Je teda ľahko možné, že keby na Slovensku dnes vládla nejaká obdoba minulej vlády, deficit by klesal ešte rýchlejšie a dobré časy by sa oveľa viac než dnes premieňali na investície do infraštruktúry či ďalších štrukturálnych reforiem.
To, že dnes sa tak nedeje, nie je dobrým znamením do vzdialenejšej budúcnosti. Striedanie trhovo-reformných vlád s nezodpovednými populistami je však bežné všade na svete. Ale tak ako minulá vláda bola tak trochu anomáliou (mohla vzniknúť iba pre veľa prepadnutých nacionalisticko-socialistických hlasov), je anomáliou aj vláda súčasná. A síce v tom, že napriek svojmu mentálno-ideologickému rámcu a najmä navzdory svojej rétorike považuje nízky deficit za čosi správne.
.šetrný premiér
Dokonca aj predseda vlády, ktorý je v mnohých iných témach motorom nerozumných verejných politík (dôchodkový systém, zdravotníctvo, súkromné vlastníctvo a podobne), sa klesajúcim deficitom opakovane a rád chváli. Ak odhliadneme od toho, že si dnešný hospodársky rast a zdravé verejné financie neprávom (ale pochopiteľne) prisvojuje, je to vlastne veľmi dobrá správa. Zdá sa totiž, že do zbierky Ficovych presvedčení patrí aj to o užitočnosti zodpovedného hospodárenia s verejnými financiami. „Za rok 2007 sme skončili so schodkom 2,16 percenta napriek tomu, že plánovaný schodok bol 2,9 percenta. To potvrdzuje, že vláda veľmi zodpovedne narába s verejnými financiami a významným spôsobom ďalej konsoliduje verejné financie, čo má vplyv na našu ambíciu zaviesť euro v januári 2009,“ pochválil sa Fico minulý týždeň v súvislosti s tým, že jeho vláda schválila východiská rozpočtu do roku 2011.
Dá sa zlomyseľne špekulovať, či by bol myšlienke klesajúceho deficitu taký oddaný aj v situácii, keď by ho dosiahnutie tohto cieľa stálo nejaké citeľné úsilie, ale v dnešnej situácii musí byť našou útechou už to, že rýchly rast nevníma ako priestor na masívne rozhadzovanie (k čomu istotne prispieva aj plán prijať euro).
.zasa tie výdavky
Znižovať podiel výdavkov na celkovom HDP – čiže zvyšovať ich pomalšie ako rastie ekonomika – je síce chvályhodné, pre budúcnosť je však oveľa podstatnejšia ich štruktúra a efektívnosť. A tá nie je ktovieaká, čo okrem pohľadu na výdavkovú stranu rozpočtu (slabé viazanie výdavkov na merateľné ciele, priveľa dotácií...) potvrdila aj centrálna banka. Tá síce celkovo konsolidáciu verejných financií pochválila, vláde však odporučila „ďalšie kroky v oblasti konsolidácie verejných financií“, zamerané práve na výdavky, pretože „verejné deficity sa majú zatiaľ znižovať predovšetkým cez vyššie ako očakávané príjmy“.
Minister financií Ján Počiatek síce súhlasne vyhlásil, že „stále budeme pracovať na tom, aby bol štát najmä na výdavkovej strane čo najefektívnejší,“ lenže problémom tejto vlády je (okrem rozmáhajúcej sa netransparentnosti pri obrovských verejných zákazkách) najmä veľmi slabá schopnosť realizovať dobré nápady, keby aj nejaké mala alebo si osvojila – ako príklad nech slúžia žalostné výsledky plánu znižovať počet zamestnancov verejnej správy. Ak sa k tomu pridajú odkladané obrovské výdavky, skryté v rozbiehajúcich sa PPP projektoch, a tiež riziká, plynúce z hrozby rýchlo rastúcej inflácie a prenesenia americkej krízy do eurozóny, je dosť možné, že namiesto debaty o efektívnejších verejných výdavkoch, ktoré v dobrých časoch znejú tak dobre, budeme o pár rokov riešiť úplne iné problémy. Problémy z toho, že dnes nič nerobíme, omámení nečakane dobrým vývojom. Lenže ako z toho omámenia precitnúť, keď navyše platí aj to, že dnešná vláda sa v otázkach verejných financií správa oveľa lepšie než by kto predpokladal?
Aby bolo jasné – je to partia veľmi nezodpovedných, a čo je horšie, slobodu postupne obmedzujúcich populistov. O to viac jej plány ohľadom verejných financií prekvapujú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.