Jedinou mínou na ceste vstupu Slovenska do eurozóny zostáva verdikt Európskej komisie ohľadom udržateľnosti plnení maastrichtských kritérií, konkrétne inflačného. Všetky formálne kritériá sme už splnili, tak v čom by mal byť problém?
Ten problém, o ktorom je reč, spočíva v tom, že pravdepodobnosť dlhodobejšieho plnenia inflačného kritéria je naozaj mizivo malá.
.udržateľnosť = mission impossible
Podmienka udržateľnosti plnenia maastrichtských kritérií explicitne nehovorí, akého dlhého obdobia sa týka. No predstavy, že by Slovensko mohlo plniť inflačné kritérium povedzme dlhšie ako dva roky po záverečnom hodnotení pred prijatím eura, narážajú na tvrdú ekonomickú realitu.
Keď sa pozrieme spätne na krajiny, ktoré vstupovali do eurozóny s nižším stupňom ekonomickej konvergencie, tieto krajiny väčšinu času od svojho záverečného hodnotenia pred vstupom do eurozóny nedokázali plniť inflačné kritérium. Slovinsko vydržalo plniť inflačné kritérium 15 mesiacov, Írsko a Portugalsko jedenásť mesiacov od svojho hodnotenia a Grécko len sedem mesiacov. Ak zoberieme celý časový úsek od hodnotenia, tak Španielsko, Portugalsko a Írsko neplnilo kritérium v priemere až dve tretiny času. Slovinsko po dvoch rokoch od hodnotenia neplní kritérium už posledných 8 mesiacov a Grécko dokonca neplnilo inflačné kritérium celých 7 rokov, čo je členom eurozóny. Jediná krajina eurozóny, ktorá celý čas plní inflačné kritérium, je Nemecko a v prvých mesiacoch sa darí plniť kritériá aj dvom novým členom – Cypru a Malte. Ak má mať Európska komisia v posudzovaní udržateľnosti inflácie rovnaký meter pre Slovensko ako pre ostatné krajiny, nezostáva jej nič iné, ako zavrieť oči nad dlhodobou udržateľnosťou.
.prečo inflácia rastie?
Neplnenie inflačného kritéria nie je možné pripísať nejakej nerozumnej hospodárskej politike v danej krajine alebo čisto len efektu prijatia eura. Skôr je následkom prirodzeného približovania cenových hladín v súlade s rastom životnej úrovne v daných krajinách. V zásade platí, že ak budú chcieť krajiny s nižšou úrovňou HDP a cien dobiehať v príjmoch vyspelejšie ekonomiky, nevyhnutným vedľajším efektom bude aj rast cien (najmä služieb). Z tohto pohľadu sa javí takmer neuveriteľné, že Slovensko pri minuloročnom viac ako 10-percentnom ekonomickom raste malo priemernú infláciu iba necelé 2 percentá. Táto anomália je však ľahko vysvetliteľná takmer 9-percentným priemerným zhodnotením koruny voči euru, ktoré výrazne odľahčilo infláciu a dopomohlo k priblíženiu cenovej úrovne prostredníctvom silnejšieho kurzu. Podľa rôznych modelov vrátane tých, ktoré majú k dispozícii Komisia a ECB, toto 9-percentné prudké zhodnotenie mohlo znížiť infláciu na Slovensku až o 2-3 percentuálne body v porovnaní s tým, ako keby sme mali fixovaný kurz. Prijatím eura však dôjde k zafixovaniu kurzu, a teda vyšší ekonomický rast – už bez vankúša zhodnocovania meny – bude nutne sprevádzaný vyššou infláciou tak, ako sme to mohli pozorovať v ostatných krajinách eurozóny.
Aj keď v realite majú krajiny po vstupe do eurozóny problémy s plnením inflačného kritéria, neznamená to, že majú problémy s infláciou ako takou. Dlhodobý priemer maastrichtského kritéria je 2,6 percenta, čo je z ekonomického pohľadu posudzované ešte stále ako veľmi prijateľná úroveň inflácie pre konvergujúcu ekonomiku, akou je Slovensko. Pri 5- až 7-percentnom reálnom ekonomickom raste by inflácia v dlhšom časovom horizonte mohla dosahovať priemernú úroveň 3 až 4 percentá. Samozrejme, v prvých rokoch treba počítať ešte s jednorazovým vplyvom zavedenia eura (odhadovaného NBS na 0,3 percenta) a silného prudkého rastu spotreby. Netreba opomenúť ani riziko rýchlejšieho rastu cien energií, keďže slovenské ceny energií na globálny vývoj cien komodít reagovali veľmi málo.
.na čo je udržateľnosť dobrá?
Existencia podmienky udržateľnosti a jej vágna definícia poskytujú Komisii zadné vrátka pri posudzovaní krajín, ktoré by sa snažili kritériá vo veľkej miere obísť formou dočasných jednorazových opatrení. Na druhej strane, skutočnosť je taká, že Komisia tieto zadné dvierka doposiaľ nevyužila ani v prípadoch, keď si vlády evidentne pomáhali pri plnení kritérií jednorazovými alebo dočasnými opatreniami (ako napríklad Slovinsko alebo Grécko). Jedine v prípade Lotyšska sa dalo očakávať, že Komisia pristúpi k zamietnutiu žiadosti na základe negatívneho posúdenia udržateľnosti, keďže už z existujúcich čísel bolo zrejmé, že je to len otázka jedného až dvoch mesiacov, keď krajina nebude plniť inflačné kritérium. Nakoniec, Lotyšsko neplnilo inflačné kritérium už pri hodnotení. Slovensko je v odlišnej situácii, pretože by malo plniť kritérium ešte celý tento rok. Ani miera použitia jednorazových opatrení nebola natoľko výrazná, aby Komisia mala dôvod zablokovať členstvo Slovenska v eurozóne. Jediná vec, ktorá môže EK v rozhodnutí negatívne ovplyvniť, je nárast reputačného rizika, ktoré vzniká v súvislosti s tým, že účelové odhady budúcej inflácie hodnotených členských krajín deklarujúcich udržateľnosť veľmi rýchlo narážajú na tvrdú ekonomickú realitu. Na druhej strane, nepripustenie Slovenska, ktoré uskutočnilo výrazný progres v znižovaní deficitu verejných financií, by bolo pochovaním nádejí na členstvo aj pre ostatné krajiny najmenej na 5 rokov.
Autor pracuje v Erste Bank, je zodpovedný za ekonomický výskum v krajinách stredne a východnej Európy.
Ten problém, o ktorom je reč, spočíva v tom, že pravdepodobnosť dlhodobejšieho plnenia inflačného kritéria je naozaj mizivo malá.
.udržateľnosť = mission impossible
Podmienka udržateľnosti plnenia maastrichtských kritérií explicitne nehovorí, akého dlhého obdobia sa týka. No predstavy, že by Slovensko mohlo plniť inflačné kritérium povedzme dlhšie ako dva roky po záverečnom hodnotení pred prijatím eura, narážajú na tvrdú ekonomickú realitu.
Keď sa pozrieme spätne na krajiny, ktoré vstupovali do eurozóny s nižším stupňom ekonomickej konvergencie, tieto krajiny väčšinu času od svojho záverečného hodnotenia pred vstupom do eurozóny nedokázali plniť inflačné kritérium. Slovinsko vydržalo plniť inflačné kritérium 15 mesiacov, Írsko a Portugalsko jedenásť mesiacov od svojho hodnotenia a Grécko len sedem mesiacov. Ak zoberieme celý časový úsek od hodnotenia, tak Španielsko, Portugalsko a Írsko neplnilo kritérium v priemere až dve tretiny času. Slovinsko po dvoch rokoch od hodnotenia neplní kritérium už posledných 8 mesiacov a Grécko dokonca neplnilo inflačné kritérium celých 7 rokov, čo je členom eurozóny. Jediná krajina eurozóny, ktorá celý čas plní inflačné kritérium, je Nemecko a v prvých mesiacoch sa darí plniť kritériá aj dvom novým členom – Cypru a Malte. Ak má mať Európska komisia v posudzovaní udržateľnosti inflácie rovnaký meter pre Slovensko ako pre ostatné krajiny, nezostáva jej nič iné, ako zavrieť oči nad dlhodobou udržateľnosťou.
.prečo inflácia rastie?
Neplnenie inflačného kritéria nie je možné pripísať nejakej nerozumnej hospodárskej politike v danej krajine alebo čisto len efektu prijatia eura. Skôr je následkom prirodzeného približovania cenových hladín v súlade s rastom životnej úrovne v daných krajinách. V zásade platí, že ak budú chcieť krajiny s nižšou úrovňou HDP a cien dobiehať v príjmoch vyspelejšie ekonomiky, nevyhnutným vedľajším efektom bude aj rast cien (najmä služieb). Z tohto pohľadu sa javí takmer neuveriteľné, že Slovensko pri minuloročnom viac ako 10-percentnom ekonomickom raste malo priemernú infláciu iba necelé 2 percentá. Táto anomália je však ľahko vysvetliteľná takmer 9-percentným priemerným zhodnotením koruny voči euru, ktoré výrazne odľahčilo infláciu a dopomohlo k priblíženiu cenovej úrovne prostredníctvom silnejšieho kurzu. Podľa rôznych modelov vrátane tých, ktoré majú k dispozícii Komisia a ECB, toto 9-percentné prudké zhodnotenie mohlo znížiť infláciu na Slovensku až o 2-3 percentuálne body v porovnaní s tým, ako keby sme mali fixovaný kurz. Prijatím eura však dôjde k zafixovaniu kurzu, a teda vyšší ekonomický rast – už bez vankúša zhodnocovania meny – bude nutne sprevádzaný vyššou infláciou tak, ako sme to mohli pozorovať v ostatných krajinách eurozóny.
Aj keď v realite majú krajiny po vstupe do eurozóny problémy s plnením inflačného kritéria, neznamená to, že majú problémy s infláciou ako takou. Dlhodobý priemer maastrichtského kritéria je 2,6 percenta, čo je z ekonomického pohľadu posudzované ešte stále ako veľmi prijateľná úroveň inflácie pre konvergujúcu ekonomiku, akou je Slovensko. Pri 5- až 7-percentnom reálnom ekonomickom raste by inflácia v dlhšom časovom horizonte mohla dosahovať priemernú úroveň 3 až 4 percentá. Samozrejme, v prvých rokoch treba počítať ešte s jednorazovým vplyvom zavedenia eura (odhadovaného NBS na 0,3 percenta) a silného prudkého rastu spotreby. Netreba opomenúť ani riziko rýchlejšieho rastu cien energií, keďže slovenské ceny energií na globálny vývoj cien komodít reagovali veľmi málo.
.na čo je udržateľnosť dobrá?
Existencia podmienky udržateľnosti a jej vágna definícia poskytujú Komisii zadné vrátka pri posudzovaní krajín, ktoré by sa snažili kritériá vo veľkej miere obísť formou dočasných jednorazových opatrení. Na druhej strane, skutočnosť je taká, že Komisia tieto zadné dvierka doposiaľ nevyužila ani v prípadoch, keď si vlády evidentne pomáhali pri plnení kritérií jednorazovými alebo dočasnými opatreniami (ako napríklad Slovinsko alebo Grécko). Jedine v prípade Lotyšska sa dalo očakávať, že Komisia pristúpi k zamietnutiu žiadosti na základe negatívneho posúdenia udržateľnosti, keďže už z existujúcich čísel bolo zrejmé, že je to len otázka jedného až dvoch mesiacov, keď krajina nebude plniť inflačné kritérium. Nakoniec, Lotyšsko neplnilo inflačné kritérium už pri hodnotení. Slovensko je v odlišnej situácii, pretože by malo plniť kritérium ešte celý tento rok. Ani miera použitia jednorazových opatrení nebola natoľko výrazná, aby Komisia mala dôvod zablokovať členstvo Slovenska v eurozóne. Jediná vec, ktorá môže EK v rozhodnutí negatívne ovplyvniť, je nárast reputačného rizika, ktoré vzniká v súvislosti s tým, že účelové odhady budúcej inflácie hodnotených členských krajín deklarujúcich udržateľnosť veľmi rýchlo narážajú na tvrdú ekonomickú realitu. Na druhej strane, nepripustenie Slovenska, ktoré uskutočnilo výrazný progres v znižovaní deficitu verejných financií, by bolo pochovaním nádejí na členstvo aj pre ostatné krajiny najmenej na 5 rokov.
Autor pracuje v Erste Bank, je zodpovedný za ekonomický výskum v krajinách stredne a východnej Európy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.