Koľko trvá moment? Myslím, že moment netrvá, moment JE. A zároveň mám pocit, že moment je to jediné, čo JE. Dokáže byť v tej svojej nezmerateľnej krátkosti tak neúnosne dlhý, že ho stotožňujeme s večnosťou. Moment silnej akútnej bolesti. Zubár. Moment ukrutného hnevu či smútku. Opustenosť.
Bolesť sa nedotkla, ale dávno prešla dnom. Moment šialenej zamilovanosti. Prežili sme s tým človekom, ktorého sme práve prvýkrát zbadali 5 či 8 životov? Moment lásky. Vôňa partnerovho trička pohodeného na stoličke, ktorou zrazu vonia celý svet a vždy voňal. Moment hanby. "Prúser" pred obecenstvom, ktoré súdi chudáka na pódiu, ktorému srdce bije rýchlosťou techna a pot ho zmáča ako monzúnový dážď. A to pódium je kdekoľvek, aj doma pri rodinnom stole. Moment klamstva alebo viny. Len jedno slovo alebo nepatrný čin a všetky zvyšky lepšieho ja začnú bubnovať na zbabelý mozog a jazyk. Moment trestu. Vieme, že spravodlivosť musí vyhrať a zaprisahávame sa, že už nikdy....Moment radosti.
Novorodenec v náručí matky, alebo pohľad z vrcholu kopca. Moment pýchy. Výhra v súťaži, medaila či cena za herecký výkon. Moment strachu. Auto v protismere či blížiaca sa strata milovaného. Moment pokojnej blaženosti. Vôňa vína či odlesk slnka v zurčiacom potoku. Moment osamenia. Keď sa z našej existencie odlepia pijavice zložené z emócií, strachov, vzťahov a očakávaní a sme tak strašne sami a takí jedineční, až sa stávame kameňom, stromom či hudbou. Aký má zmysel čas – budúcnosť a prítomnosť, keď všetky najlepšie aj najhoršie veci sa odohrajú v okamihu, ktorý sa týmto pojmom svojou silou chápavo vysmieva? Aký má zmysel báť sa zajtrajška a ľutovať včerajšok, tešiť sa na večer či plánovať víkend? Smiešne sú všetky ľudské časové pojmy, pretože sú zložené z jedinečných momentov, korých silu a pravdu cítime, no nevieme privolať. A tak po prežití momentu kukneme na hodinky a oznámime, že už je neskoro. A nevidíme tú dramatickú nočnú oblohu, z ktorej v jednom malom momente spadla hviezda.
Bolesť sa nedotkla, ale dávno prešla dnom. Moment šialenej zamilovanosti. Prežili sme s tým človekom, ktorého sme práve prvýkrát zbadali 5 či 8 životov? Moment lásky. Vôňa partnerovho trička pohodeného na stoličke, ktorou zrazu vonia celý svet a vždy voňal. Moment hanby. "Prúser" pred obecenstvom, ktoré súdi chudáka na pódiu, ktorému srdce bije rýchlosťou techna a pot ho zmáča ako monzúnový dážď. A to pódium je kdekoľvek, aj doma pri rodinnom stole. Moment klamstva alebo viny. Len jedno slovo alebo nepatrný čin a všetky zvyšky lepšieho ja začnú bubnovať na zbabelý mozog a jazyk. Moment trestu. Vieme, že spravodlivosť musí vyhrať a zaprisahávame sa, že už nikdy....Moment radosti.
Novorodenec v náručí matky, alebo pohľad z vrcholu kopca. Moment pýchy. Výhra v súťaži, medaila či cena za herecký výkon. Moment strachu. Auto v protismere či blížiaca sa strata milovaného. Moment pokojnej blaženosti. Vôňa vína či odlesk slnka v zurčiacom potoku. Moment osamenia. Keď sa z našej existencie odlepia pijavice zložené z emócií, strachov, vzťahov a očakávaní a sme tak strašne sami a takí jedineční, až sa stávame kameňom, stromom či hudbou. Aký má zmysel čas – budúcnosť a prítomnosť, keď všetky najlepšie aj najhoršie veci sa odohrajú v okamihu, ktorý sa týmto pojmom svojou silou chápavo vysmieva? Aký má zmysel báť sa zajtrajška a ľutovať včerajšok, tešiť sa na večer či plánovať víkend? Smiešne sú všetky ľudské časové pojmy, pretože sú zložené z jedinečných momentov, korých silu a pravdu cítime, no nevieme privolať. A tak po prežití momentu kukneme na hodinky a oznámime, že už je neskoro. A nevidíme tú dramatickú nočnú oblohu, z ktorej v jednom malom momente spadla hviezda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.