Vec
Funkčný veterán
EMI
„Je rok 2008, buď realista / nečakaj odo mňa MS DOS, keď je von VISTA.“ Vecov nový album veru nie je staromilské retro. Vec je tu a teraz, no na rozdiel od svojich kolegov sa netvári, že je stále nahnevaný pubertiak. „Dnes, dnes nás uznávajú masy / máme, máme stále hrubšie hlasy / máme v p...i, tvárime sa, že sme v cieli / toto, toto je to, čo sme chceli?“ Okrem „povinných“ kúskov o balení dievčat a o vystrájaní v baroch obsahuje niekoľko výborných piesní s dobrými hosťami. Slivka a Tina sú skvelé, no najlepší je zaspievaný/zašepkaný povzdych Richarda Müllera „Nikdy nevieš...“. Vec spomína na detstvo, na to, ako sa z neho smiali, hovorí, že je „k...va hrdý na to, čo robí“, rýmuje o Slovensku, o polámanom milostnom vzťahu, aby na konci skonštatoval, že sa má vlastne dobre. To celé sa deje nad pomalými bítmi, ktoré si najzaujímavejší slovenský raper sám a šikovne produkoval, pričom často využíval staršiu slovenskú pop music. Druhý sólový album Veca, druhýkrát rešpekt!
●●●●○
.juraj Kušnierik
Rolling Stones
Shine A Light (Soundtrack)
Universal (2CD)
S odstupom času už možno väčšinu filmov 65-ročného Martina Scorseseho považovať za udalosti, ktoré prežili dobu svojho vzniku. V jeho podaní zvyčajne ani umelecká forma s filozofickým podtextom nestráca patinu reálneho života, čo v spojení s magnetickými témami a pudovým procesom sebazničenia zacláňa divákovi výhľad na panorámu vŕškov s nápisom Hollywood. Okrem hraných filmov má Martin Scorsese rád aj tie hudobné. Spolupracoval na vzniku dokumentu z Woodstocku, podpísal sa pod koncertný film Last Waltz, vyprodukoval sériu portrétov bluesových osobností a konečne zaznamenal aj klubovú atmosféru koncertu Rolling Stones v newyorskom Beacon Theatre. Roláči tu hrajú rovnako dobre aj zle ako pred 1,5-miliónovým publikom na brazílskej pláži Copacabana, to podstatné o nich je však zachytené medzi riadkami. Lepšie raz vidieť ako dvakrát počuť.
●●●○○
.martin Chrobák
CLINIC
DO IT!
DOMINO/WEGART
Ade, Brian, Hartley a Turney nosia už dlhšie na tvárach chirurgické rúška a hrajú archaicky znejúcu odnož garážového indie rocku. Liverpoolskí Clinic prešli od sformovania v roku 1997 svojím vývojom (Ade, napríklad, spieva od čias debutovej Internal Wrangler oveľa naštvanejšie), no nezameniteľný zvuk si ako hudobný unikát zachovali dodnes. Od prvého EP ich rovná cesta priviedla k Johnovi Peelovi, následne do labelu Domino Records a na koncerty s Radiohead a Coldcut. Piata platňa Do It! ponúka jasnú „pankáčinu“ (Shopping Bag), elektro-akustický harmonický smútok (Mary & Eddie), pesničkársku výpravnosť (Tomorrow) i tango v DIY šate (High Coin). Pamätná veta speváka Adeho (vokálne poletujúceho od Yorka po Lennona) hovorí, že ak pochádzate z Liverpoolu, musíte znieť inak než Beatles, lebo si neškrtnete. Ešteže táto štvorica stále vie, ako na to.
●●●●●
.matej Lauko
Radim Hladík/Blue Effect
Live & Life
Supraphon (2DVD)
Impozantné. Referenčne spracované spomienkové 2DVD, ktoré dojme pamätníkov a zaistí dôkladnú osvetu mladším. Takmer dvojhodinový spomienkový koncert (Lucerna Music Bar, 2007) na prvom DVD je vitálnou prechádzkou celou históriou skupiny (vrátane prehistórie Matadors), bez zakolísaní, výborne nazvučený, zosnímaný, odohratý s iskrou a nasadením (aj vďaka mladej rytmike), s dôležitými hosťami (Sodoma, Obermayer, Mišík, Semelka a Veselý) a zainteresovaným publikom. Druhé DVD (tiež takmer dvojhodinové) je zas nabité raritnými televíznymi záznamami vystúpení, ktoré aj napriek občasným dobovým technickým nedostatkom podávajú vzácne informácie o unikátnej skupine i o jej stále charizmatickom lídrovi Radimovi Hladíkovi. Overené highlighty repertoáru skupiny v historickom i aktuálnom podaní. Český bigbít a klasický artrock na druhú.
●●●●○
.augustín Rebro
VENETIAN SNARES
My Downfall (Original Soundtrack)
Planet Mu
Tanečná hudba, na ktorú sa nedá tancovať? Polámané a ostré rytmy sa v počítači Kanaďana Aarona Funka, jediného člena projektu Venetian Snares, miešajú s úryvkami z klasickej hudby, trúbkami a sláčikmi – a ono to prekvapivo funguje. My Downfall však nie je skutočným soundtrackom, názov albumu je autobiografický. Nahrávka je priamym pokračovaním tri roky starého CD Rossz csillag alatt született (v preklade znie jeho titul „Narodený pod zlou hviezdou“), ktoré je inšpirované Funkovým pobytom v Budapešti a využíva rovnaké postupy. Ťažko hádať, čo sa protagonistovi Venetian Snares stalo na budapeštianskej ulici Holló Utca (jej meno nesú hneď štyri skladby), ale napriek nespútanosti a dynamike breakcorových pasáží na My Downfall prevláda zasnená a melancholická atmosféra orchestrálnych samplov. Zvláštny a tak trochu záhadný album.
●●●●○
.juraj Olejník
Harry Connick, Jr.
My New Orleans
Columbia/Sony BMG
Spevák, klavirista, skladateľ, ale aj herec (Deň nezávislosti, Zelené peklo, Chrobák...) Harry Connick Jr. bol vždy tradicionalista. V začiatkoch mu dokonca niektorí kritici vyčítali, že ako spevák imituje Franka Sinatru a ako klavirista Theloniousa Monka. Najväčší vplyv však naňho malo prostredie rodného New Orleansu, kde jeho rodičia vlastnili obchod s platňami a Harry študoval klavír u legendárneho Ellisa Marsalisa a Jamesa Bookera. Album My New Orleans je poctou rodisku a zároveň súčasťou Connickových humanitárnych aktivít – časť zisku ide na projekt nového domova pre neworleanských hudobníkov, na ktorom Connick pracuje so saxofonistom Branfordom Marsalisom. Pôvodná All These People s gospelovou speváčkou Kim Burrell sa vracia k tragickým udalostiam, ale väčšina skladieb z pestrého neworleanského dedičstva je poňatých ako oslava života.
●●●○○
.vladislav Gális
Funkčný veterán
EMI
„Je rok 2008, buď realista / nečakaj odo mňa MS DOS, keď je von VISTA.“ Vecov nový album veru nie je staromilské retro. Vec je tu a teraz, no na rozdiel od svojich kolegov sa netvári, že je stále nahnevaný pubertiak. „Dnes, dnes nás uznávajú masy / máme, máme stále hrubšie hlasy / máme v p...i, tvárime sa, že sme v cieli / toto, toto je to, čo sme chceli?“ Okrem „povinných“ kúskov o balení dievčat a o vystrájaní v baroch obsahuje niekoľko výborných piesní s dobrými hosťami. Slivka a Tina sú skvelé, no najlepší je zaspievaný/zašepkaný povzdych Richarda Müllera „Nikdy nevieš...“. Vec spomína na detstvo, na to, ako sa z neho smiali, hovorí, že je „k...va hrdý na to, čo robí“, rýmuje o Slovensku, o polámanom milostnom vzťahu, aby na konci skonštatoval, že sa má vlastne dobre. To celé sa deje nad pomalými bítmi, ktoré si najzaujímavejší slovenský raper sám a šikovne produkoval, pričom často využíval staršiu slovenskú pop music. Druhý sólový album Veca, druhýkrát rešpekt!
●●●●○
.juraj Kušnierik
Rolling Stones
Shine A Light (Soundtrack)
Universal (2CD)
S odstupom času už možno väčšinu filmov 65-ročného Martina Scorseseho považovať za udalosti, ktoré prežili dobu svojho vzniku. V jeho podaní zvyčajne ani umelecká forma s filozofickým podtextom nestráca patinu reálneho života, čo v spojení s magnetickými témami a pudovým procesom sebazničenia zacláňa divákovi výhľad na panorámu vŕškov s nápisom Hollywood. Okrem hraných filmov má Martin Scorsese rád aj tie hudobné. Spolupracoval na vzniku dokumentu z Woodstocku, podpísal sa pod koncertný film Last Waltz, vyprodukoval sériu portrétov bluesových osobností a konečne zaznamenal aj klubovú atmosféru koncertu Rolling Stones v newyorskom Beacon Theatre. Roláči tu hrajú rovnako dobre aj zle ako pred 1,5-miliónovým publikom na brazílskej pláži Copacabana, to podstatné o nich je však zachytené medzi riadkami. Lepšie raz vidieť ako dvakrát počuť.
●●●○○
.martin Chrobák
CLINIC
DO IT!
DOMINO/WEGART
Ade, Brian, Hartley a Turney nosia už dlhšie na tvárach chirurgické rúška a hrajú archaicky znejúcu odnož garážového indie rocku. Liverpoolskí Clinic prešli od sformovania v roku 1997 svojím vývojom (Ade, napríklad, spieva od čias debutovej Internal Wrangler oveľa naštvanejšie), no nezameniteľný zvuk si ako hudobný unikát zachovali dodnes. Od prvého EP ich rovná cesta priviedla k Johnovi Peelovi, následne do labelu Domino Records a na koncerty s Radiohead a Coldcut. Piata platňa Do It! ponúka jasnú „pankáčinu“ (Shopping Bag), elektro-akustický harmonický smútok (Mary & Eddie), pesničkársku výpravnosť (Tomorrow) i tango v DIY šate (High Coin). Pamätná veta speváka Adeho (vokálne poletujúceho od Yorka po Lennona) hovorí, že ak pochádzate z Liverpoolu, musíte znieť inak než Beatles, lebo si neškrtnete. Ešteže táto štvorica stále vie, ako na to.
●●●●●
.matej Lauko
Radim Hladík/Blue Effect
Live & Life
Supraphon (2DVD)
Impozantné. Referenčne spracované spomienkové 2DVD, ktoré dojme pamätníkov a zaistí dôkladnú osvetu mladším. Takmer dvojhodinový spomienkový koncert (Lucerna Music Bar, 2007) na prvom DVD je vitálnou prechádzkou celou históriou skupiny (vrátane prehistórie Matadors), bez zakolísaní, výborne nazvučený, zosnímaný, odohratý s iskrou a nasadením (aj vďaka mladej rytmike), s dôležitými hosťami (Sodoma, Obermayer, Mišík, Semelka a Veselý) a zainteresovaným publikom. Druhé DVD (tiež takmer dvojhodinové) je zas nabité raritnými televíznymi záznamami vystúpení, ktoré aj napriek občasným dobovým technickým nedostatkom podávajú vzácne informácie o unikátnej skupine i o jej stále charizmatickom lídrovi Radimovi Hladíkovi. Overené highlighty repertoáru skupiny v historickom i aktuálnom podaní. Český bigbít a klasický artrock na druhú.
●●●●○
.augustín Rebro
VENETIAN SNARES
My Downfall (Original Soundtrack)
Planet Mu
Tanečná hudba, na ktorú sa nedá tancovať? Polámané a ostré rytmy sa v počítači Kanaďana Aarona Funka, jediného člena projektu Venetian Snares, miešajú s úryvkami z klasickej hudby, trúbkami a sláčikmi – a ono to prekvapivo funguje. My Downfall však nie je skutočným soundtrackom, názov albumu je autobiografický. Nahrávka je priamym pokračovaním tri roky starého CD Rossz csillag alatt született (v preklade znie jeho titul „Narodený pod zlou hviezdou“), ktoré je inšpirované Funkovým pobytom v Budapešti a využíva rovnaké postupy. Ťažko hádať, čo sa protagonistovi Venetian Snares stalo na budapeštianskej ulici Holló Utca (jej meno nesú hneď štyri skladby), ale napriek nespútanosti a dynamike breakcorových pasáží na My Downfall prevláda zasnená a melancholická atmosféra orchestrálnych samplov. Zvláštny a tak trochu záhadný album.
●●●●○
.juraj Olejník
Harry Connick, Jr.
My New Orleans
Columbia/Sony BMG
Spevák, klavirista, skladateľ, ale aj herec (Deň nezávislosti, Zelené peklo, Chrobák...) Harry Connick Jr. bol vždy tradicionalista. V začiatkoch mu dokonca niektorí kritici vyčítali, že ako spevák imituje Franka Sinatru a ako klavirista Theloniousa Monka. Najväčší vplyv však naňho malo prostredie rodného New Orleansu, kde jeho rodičia vlastnili obchod s platňami a Harry študoval klavír u legendárneho Ellisa Marsalisa a Jamesa Bookera. Album My New Orleans je poctou rodisku a zároveň súčasťou Connickových humanitárnych aktivít – časť zisku ide na projekt nového domova pre neworleanských hudobníkov, na ktorom Connick pracuje so saxofonistom Branfordom Marsalisom. Pôvodná All These People s gospelovou speváčkou Kim Burrell sa vracia k tragickým udalostiam, ale väčšina skladieb z pestrého neworleanského dedičstva je poňatých ako oslava života.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.