Boh a Benedikt sú v Amerike posledné týždne v kurze: médiá píšu o osobnom príbehu nemeckého pápeža, o témach, ktorým sa venuje, či o problémoch, ktorým čelí americká katolícka cirkev.
Americkí politici, najmä senátori Clintonová a Obama, ktorí bojujú o nomináciu ľavicovej Demokratickej strany do prezidentských volieb, zároveň hovoria o svojej viere, o mieste náboženstva vo verejnom živote a snažia sa získať hlasy amerických katolíkov v primárkach v Pensylvánii. Obidvaja sa krátko pred príchodom pápeža zúčastnili na verejnej diskusii organizovanej televíziou CNN a obidvaja museli odpovedať na otázky o svojom vzťahu k Bohu, výchove, vede, ľudských právach (potratoch, eutanázii) či ekológii. A obidvaja pritom v porovnaní so zvyklosťami v Európe výrazne používali náboženský jazyk a odkazovali na americkú politickú tradíciu. Teda tú istú tradíciu, o ktorej ako o pozitívnom koncepte sekularizmu a inšpiratívnom modeli hovoril krátko po nich aj Benedikt.
.dve kultúry v jednom štáte
Ak si však niekto myslí, že Boh a Benedikt zažívajú v Amerike triumf, trochu sa mýli. Konkrétne: spolovice. Spojené štáty a americká katolícka komunita sú dnes nádejou nielen pre konzervatívnych veriacich, ale rovnako aj pre liberálnu či dokonca ateistickú časť verejnosti. Alexis de Tocqueville by bol nepochybne znepokojený. Na druhej strane táto rozpoltenosť, dve kultúry v jednom štáte, ako to nazvala Getrude Himmelfarbová, ukazujú aj na pretrvávajúcu silu americkej spoločnosti, najmä v porovnaní s Európou. V USA existuje viac ako dvesto katolíckych vysokých škôl. Takýto pomer – jedna škola na jeden a pol milióna obyvateľov – nemá žiadna iná krajina na svete. A to katolíci tvoria menej ako štvrtinu celej populácie.
Čo je však zaujímavejšie, medzi katolíckymi univerzitami sú také, pre ktoré je ich „katolíckosť“ formálnym prívlastkom patriacim k tradícii a pôvodu školy, ako je to napríklad v prípade známej Georgetown University vo Washingtone. Sú však aj také, ktoré práve v dôsledku úpadku starých katolíckych škôl vznikli na zelenej lúke a zažívajú prekvapivý úspech, napríklad Ave Maria University v Neapole na Floride. Od „amerického pápeža“, ako Benedikta nazval týždenník Time, sa teda pred jeho príchodom očakávali dve odlišné posolstvá, podľa toho, ku ktorej časti rozdelenej verejnosti kto patrí.
.nástup hispáncov
Amerických katolíkov však možno rozdeliť aj inak: na mladých a starých a pôvodných a prichádzajúcich. Hoci počet amerických katolíkov rastie, v roku 1975 žilo v Spojených štátoch takmer 50 miliónov katolíkov a dnes ich je podľa výskumu Pew Forum o 15 miliónov viac, mení sa ich štruktúra. Katolícka populácia síce rastie o málo pomalšie ako celková americká populácia, čím sa znižuje jej celkový podiel, omnoho väčšie sú však zmeny vnútri: tradičných bielych, pôvodom európskych katolíkov nahrádzajú hispánci. Zatiaľ čo viac ako štvrtina bielych katolíkov, ktorí boli vychovaní v katolíckych rodinách, cirkev opustila, a po sexuálnych škandáloch boli zavreté desiatky farností, hispánski imigranti cirkev výrazne posilňujú. Napokon, bolo to vidieť aj na skladbe veriacich na svätej omši, ktorú Benedikt slúžil vo Washingtone, a aj na odozve, ktorej sa dočkal, keď prešiel z angličtiny na španielčinu.
Spomínaný výskum ukázal, že zo 100 amerických katolíkov nad 60 rokov je 83 bielych a 15 Latinskoameričanov, pri populácii mladšej o 20 rokov je však už podiel výrazne odlišný a hispánci tvoria až 45 percent, čo je len o tri percentá menej ako podiel bielych katolíkov. Zo 100 katolíkov narodených mimo USA je až 52 z Mexika, 30 z iných štátov Latinskej Ameriky a len 8 z Európy, 5 z Ázie a 1 z Afriky.
Zmena etnickej príslušnosti sa odráža aj na politických názoroch. Hispánski veriaci sú v porovnaní s bielou populáciou viac proti potratom, homosexuálnym zväzkom a menej za trest smrti, naopak, oveľa viac podporujú sociálny štát a imigráciu považujú za posilnenie Ameriky. Pri troche zjednodušenia by sa dalo povedať, že George W. Bush bol, aspoň pokiaľ ide o sociálne témy, ich prezidentom. Konzervatívna časť amerických katolíkov navyše dominuje niektorým oblastiam osobitne dôležitým pre americkú pravicu, menovite sudcom ústavného súdu. Katolíci dnes tvoria väčšinu sudcov a v absolútnej väčšine sú oporou konzervatívnej pravice pri obrane prirodzeného práva.
.ortodoxnejší mladí?
Treťou výraznou zmenou amerického katolicizmu v uplynulom desaťročí je profil mladej generácie. Mladí ľudia sú totiž omnoho viac ortodoxní a praktizujúci veriaci ako ich rodičia alebo starší spoluveriaci. Ako napísala pre noviny New York Times Colleen Carroll Campbellová, analytička Ethics and Public Policy Centre, autorka knihy New Faithful o viere mladých ľudí, „hoci sa počty katolíckych kňazov a bratov a sestier v mníšskych rádoch v uplynulých dekádach dramaticky znížili, je tu znamenie, že posolstvo zásadnej zmeny, obety a viery, ktorá ide proti prevládajúcej kultúre, je príťažlivé pre mladých katolíkov“.
Podľa výskumu, na ktorý sa Campbellová odvoláva, až dve tretiny katolíckych komunít zaznamenali za posledný rok záujem nových členov a počet nových veriacich sa v tom istom roku zvýšil o 30 percent, pričom väčšina z nich sú práve mladí ľudia do 30 rokov. Katolícka cirkev, jej učenie i liturgická prax, je teda podľa Campbellovej atraktívna pre nadchádzajúcu generáciu.
.gnostický kokteil
O to viac prekvapuje súčasný stav americkej politickej reprezentácie. Hoci relevantní kandidáti na úrad prezidenta sa v kampani nemôžu vyhnúť témam náboženstva a osobnej viery v Boha, čo možno do istej miery považovať za výsledok politiky odchádzajúceho prezidenta Busha, ani jeden z nich tradičné hodnoty nereprezentuje. Naopak, všetci traja kandidáti predstavujú renesanciu „liberálneho kresťanstva“, ktoré je síce rétoricky bohaté na Boha a proklamované hodnoty, v praktickej politike sa však od nich dramaticky odkláňa.
Osobitnú kapitolu predstavuje Barack Obama, ktorý – ako o ňom napísal National Review – používa výrazne náboženský jazyk, keď ide o politiku, a správa sa výrazne politicky, keď ide o náboženstvo. Takýto „gnostický kokteil“ síce môže vzbudzovať mediálnu pozornosť a záujem, ďaleko sa však odkláňa od hodnôt, ktoré prišiel do Ameriky hlásať Benedikt. Obama aj Clintonová pritom v čase pápežovej návštevy bojujú o priazeň katolíckej strednej vrstvy v štáte Pensylvánia.
.pápeža fascinuje USA
S tým sa spája ďalšie očakávanie s návštevou Benedikta XVI. Rímsky biskup má zjavne guráž: otvorene sa venoval téme islamu a násilia, otvorene hovorí o prepojení osvietenstva a totalitarizmu, mal odvahu prísť do Turecka a prekvapiť a teraz navštíviť politicky polarizované Spojené štáty vo volebnom roku. Zdá sa, že pápež príležitosti, ako sa k politickým konfliktom vyjadriť, priamo vyhľadáva. Ako inak možno hodnotiť aj jeho kázne, v ktorých „hispanizujúcej sa“ cirkvi adresuje tocquevillovské posolstvá o amerických politických hodnotách? A možno sa tiež spýtať, čo k tomu vlastne nemeckého pápeža vedie.
Zdá sa, že pápeža táto krajina a jej kultúra fascinuje, a preto upriamuje pozornosť na jej význam. Napokon, americkí katolíci sú treťou najsilnejšou katolíckou komunitou vo svete a v mnohom – od charity po vzdelanie – si súčasný katolicizmus bez Ameriky nemožno predstaviť. Práve v tom môže byť kľúč k pápežovým témam. Traduje sa, že na začiatku dejín USA sa len väčšinou jediného hlasu rozhodlo, že spoločným jazykom bude angličtina, nie nemčina. Nemecký kancelár Bismarck neskôr povedal, že táto skutočnosť bude mať zásadný význam pre dejiny 20. storočia. Zdá sa, že Benedikta viac trápi niečo iné: predstava, ako by svet v novom storočí mohol vyzerať bez katolíckej cirkvi v Amerike. A hovorí pritom o nádeji a optimizme, ktorý patrí k americkej mentalite.
Americkí politici, najmä senátori Clintonová a Obama, ktorí bojujú o nomináciu ľavicovej Demokratickej strany do prezidentských volieb, zároveň hovoria o svojej viere, o mieste náboženstva vo verejnom živote a snažia sa získať hlasy amerických katolíkov v primárkach v Pensylvánii. Obidvaja sa krátko pred príchodom pápeža zúčastnili na verejnej diskusii organizovanej televíziou CNN a obidvaja museli odpovedať na otázky o svojom vzťahu k Bohu, výchove, vede, ľudských právach (potratoch, eutanázii) či ekológii. A obidvaja pritom v porovnaní so zvyklosťami v Európe výrazne používali náboženský jazyk a odkazovali na americkú politickú tradíciu. Teda tú istú tradíciu, o ktorej ako o pozitívnom koncepte sekularizmu a inšpiratívnom modeli hovoril krátko po nich aj Benedikt.
.dve kultúry v jednom štáte
Ak si však niekto myslí, že Boh a Benedikt zažívajú v Amerike triumf, trochu sa mýli. Konkrétne: spolovice. Spojené štáty a americká katolícka komunita sú dnes nádejou nielen pre konzervatívnych veriacich, ale rovnako aj pre liberálnu či dokonca ateistickú časť verejnosti. Alexis de Tocqueville by bol nepochybne znepokojený. Na druhej strane táto rozpoltenosť, dve kultúry v jednom štáte, ako to nazvala Getrude Himmelfarbová, ukazujú aj na pretrvávajúcu silu americkej spoločnosti, najmä v porovnaní s Európou. V USA existuje viac ako dvesto katolíckych vysokých škôl. Takýto pomer – jedna škola na jeden a pol milióna obyvateľov – nemá žiadna iná krajina na svete. A to katolíci tvoria menej ako štvrtinu celej populácie.
Čo je však zaujímavejšie, medzi katolíckymi univerzitami sú také, pre ktoré je ich „katolíckosť“ formálnym prívlastkom patriacim k tradícii a pôvodu školy, ako je to napríklad v prípade známej Georgetown University vo Washingtone. Sú však aj také, ktoré práve v dôsledku úpadku starých katolíckych škôl vznikli na zelenej lúke a zažívajú prekvapivý úspech, napríklad Ave Maria University v Neapole na Floride. Od „amerického pápeža“, ako Benedikta nazval týždenník Time, sa teda pred jeho príchodom očakávali dve odlišné posolstvá, podľa toho, ku ktorej časti rozdelenej verejnosti kto patrí.
.nástup hispáncov
Amerických katolíkov však možno rozdeliť aj inak: na mladých a starých a pôvodných a prichádzajúcich. Hoci počet amerických katolíkov rastie, v roku 1975 žilo v Spojených štátoch takmer 50 miliónov katolíkov a dnes ich je podľa výskumu Pew Forum o 15 miliónov viac, mení sa ich štruktúra. Katolícka populácia síce rastie o málo pomalšie ako celková americká populácia, čím sa znižuje jej celkový podiel, omnoho väčšie sú však zmeny vnútri: tradičných bielych, pôvodom európskych katolíkov nahrádzajú hispánci. Zatiaľ čo viac ako štvrtina bielych katolíkov, ktorí boli vychovaní v katolíckych rodinách, cirkev opustila, a po sexuálnych škandáloch boli zavreté desiatky farností, hispánski imigranti cirkev výrazne posilňujú. Napokon, bolo to vidieť aj na skladbe veriacich na svätej omši, ktorú Benedikt slúžil vo Washingtone, a aj na odozve, ktorej sa dočkal, keď prešiel z angličtiny na španielčinu.
Spomínaný výskum ukázal, že zo 100 amerických katolíkov nad 60 rokov je 83 bielych a 15 Latinskoameričanov, pri populácii mladšej o 20 rokov je však už podiel výrazne odlišný a hispánci tvoria až 45 percent, čo je len o tri percentá menej ako podiel bielych katolíkov. Zo 100 katolíkov narodených mimo USA je až 52 z Mexika, 30 z iných štátov Latinskej Ameriky a len 8 z Európy, 5 z Ázie a 1 z Afriky.
Zmena etnickej príslušnosti sa odráža aj na politických názoroch. Hispánski veriaci sú v porovnaní s bielou populáciou viac proti potratom, homosexuálnym zväzkom a menej za trest smrti, naopak, oveľa viac podporujú sociálny štát a imigráciu považujú za posilnenie Ameriky. Pri troche zjednodušenia by sa dalo povedať, že George W. Bush bol, aspoň pokiaľ ide o sociálne témy, ich prezidentom. Konzervatívna časť amerických katolíkov navyše dominuje niektorým oblastiam osobitne dôležitým pre americkú pravicu, menovite sudcom ústavného súdu. Katolíci dnes tvoria väčšinu sudcov a v absolútnej väčšine sú oporou konzervatívnej pravice pri obrane prirodzeného práva.
.ortodoxnejší mladí?
Treťou výraznou zmenou amerického katolicizmu v uplynulom desaťročí je profil mladej generácie. Mladí ľudia sú totiž omnoho viac ortodoxní a praktizujúci veriaci ako ich rodičia alebo starší spoluveriaci. Ako napísala pre noviny New York Times Colleen Carroll Campbellová, analytička Ethics and Public Policy Centre, autorka knihy New Faithful o viere mladých ľudí, „hoci sa počty katolíckych kňazov a bratov a sestier v mníšskych rádoch v uplynulých dekádach dramaticky znížili, je tu znamenie, že posolstvo zásadnej zmeny, obety a viery, ktorá ide proti prevládajúcej kultúre, je príťažlivé pre mladých katolíkov“.
Podľa výskumu, na ktorý sa Campbellová odvoláva, až dve tretiny katolíckych komunít zaznamenali za posledný rok záujem nových členov a počet nových veriacich sa v tom istom roku zvýšil o 30 percent, pričom väčšina z nich sú práve mladí ľudia do 30 rokov. Katolícka cirkev, jej učenie i liturgická prax, je teda podľa Campbellovej atraktívna pre nadchádzajúcu generáciu.
.gnostický kokteil
O to viac prekvapuje súčasný stav americkej politickej reprezentácie. Hoci relevantní kandidáti na úrad prezidenta sa v kampani nemôžu vyhnúť témam náboženstva a osobnej viery v Boha, čo možno do istej miery považovať za výsledok politiky odchádzajúceho prezidenta Busha, ani jeden z nich tradičné hodnoty nereprezentuje. Naopak, všetci traja kandidáti predstavujú renesanciu „liberálneho kresťanstva“, ktoré je síce rétoricky bohaté na Boha a proklamované hodnoty, v praktickej politike sa však od nich dramaticky odkláňa.
Osobitnú kapitolu predstavuje Barack Obama, ktorý – ako o ňom napísal National Review – používa výrazne náboženský jazyk, keď ide o politiku, a správa sa výrazne politicky, keď ide o náboženstvo. Takýto „gnostický kokteil“ síce môže vzbudzovať mediálnu pozornosť a záujem, ďaleko sa však odkláňa od hodnôt, ktoré prišiel do Ameriky hlásať Benedikt. Obama aj Clintonová pritom v čase pápežovej návštevy bojujú o priazeň katolíckej strednej vrstvy v štáte Pensylvánia.
.pápeža fascinuje USA
S tým sa spája ďalšie očakávanie s návštevou Benedikta XVI. Rímsky biskup má zjavne guráž: otvorene sa venoval téme islamu a násilia, otvorene hovorí o prepojení osvietenstva a totalitarizmu, mal odvahu prísť do Turecka a prekvapiť a teraz navštíviť politicky polarizované Spojené štáty vo volebnom roku. Zdá sa, že pápež príležitosti, ako sa k politickým konfliktom vyjadriť, priamo vyhľadáva. Ako inak možno hodnotiť aj jeho kázne, v ktorých „hispanizujúcej sa“ cirkvi adresuje tocquevillovské posolstvá o amerických politických hodnotách? A možno sa tiež spýtať, čo k tomu vlastne nemeckého pápeža vedie.
Zdá sa, že pápeža táto krajina a jej kultúra fascinuje, a preto upriamuje pozornosť na jej význam. Napokon, americkí katolíci sú treťou najsilnejšou katolíckou komunitou vo svete a v mnohom – od charity po vzdelanie – si súčasný katolicizmus bez Ameriky nemožno predstaviť. Práve v tom môže byť kľúč k pápežovým témam. Traduje sa, že na začiatku dejín USA sa len väčšinou jediného hlasu rozhodlo, že spoločným jazykom bude angličtina, nie nemčina. Nemecký kancelár Bismarck neskôr povedal, že táto skutočnosť bude mať zásadný význam pre dejiny 20. storočia. Zdá sa, že Benedikta viac trápi niečo iné: predstava, ako by svet v novom storočí mohol vyzerať bez katolíckej cirkvi v Amerike. A hovorí pritom o nádeji a optimizme, ktorý patrí k americkej mentalite.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.