Honorár v dolároch, práca za libry

Písaval som kedysi do jedného amerického internetového časopisu o strednej a východnej Európe. Jeremy, ktorý tam robí šéfredaktora, je milý Američan. Jeden z tých intelektuálov, ktorí pricestovali za krásami Prahy, aby tu podľahli kráse českých dievčat. Písaval som Jeremymu aj preto, že za moje články platil v dolároch. Oproti mizerným českým a slovenským honorárom to bolo v prepočte na koruny dosť peňazí. Dosť na to, aby si človek chvíľu pripadal ako „pán novinár“. Nedávno som uvažoval, že by som Jeremymu zase po čase niečo napísal. Ale potom som si uvedomil, že by ten honorár bol zase v dolároch. A robte dnes za doláre, keď je za dolár pätnásť korún, teda tých českých...
Rovnaký problém, ale v mnohom vyhrotenejší, podobne riešia tisícky Čechov, desiatky tisícov Slovákov a stovky tisícov Poliakov vo Veľkej Británii a Írsku. Libra viazaná viac na dolár než na euro klesá, a ani to euro už nie je, čo bývalo. Kým pred rokmi ušetril človek v Británii na dom, pred časom na auto, teraz je na tom len o niečo lepšie, než keby zostal doma. Stále si zarobí viac, ale robí väčšinou horšiu prácu, počasie je tam mizerné a jednoducho to za tú „poloemigráciu“ nestojí. A tak sa Česi, Poliaci i Slováci  vracajú domov. Tak húfne, že Briti začínajú mať obavy, kto bude robiť čašníčky, murárov alebo mäsiarov na jatkách. O inštalatéroch nehovoriac.
My sa dnes môžeme ticho smiať a mať z toho radosť. Ale aj nám sa môže o pár rokov stať, že euro bude padať ako dnes dolár. A z našich tovární, nemocníc, stavieb – alebo kde všade to tých Ukrajincov, Moldavčanov, Vietnamcov, Mongolov máme – odídu ľudia, ktorí tam dnes chcú pracovať. Možno to tak však má tak byť. Každý nech, pokiaľ možno, robí, čo vie v krajine, kde sa narodil. Čo sa mňa týka, pôjdem s Jeremym na pivo. Možno už platí honoráre v korunách.

Autor je redaktor Lidových novín