Senátor poľskej vládnej strany Občianskej platformy Zbigniew Szaleniec sa pred časom rozhodol svojským spôsobom oživiť vlastenectvo Poliakov. Na svojej internetovej stránke ponúkol každému záujemcovi, ktorý uvedie na seba kontakt a zároveň si objedná odber informácií o činnosti senátora,
že mu bezplatne pošle poľskú vlajku alebo ústavu. Zo začiatku šlo všetko pekne. Mesačne sa ohlásilo zo tridsať záujemcov, ktorí sa skutočne zaujímali o aktivity pána senátora a jeho strany. Možno by to tak aj bolo ostalo, nebyť toho, že ponuka sa začala pretriasať na mimoriadne navštevovanom poľskom komunitnom serveri, kde sa denne premelú tisíce užívateľov. Zrazu sa prebúdzalo vlastenectvo aj v troch stovkách Poliakov denne, čo vážne ohrozilo rozpočet senátorovej kancelárie. Ponuka je už stiahnutá, Poliaci si musia naďalej pestovať vlastenectvo na vlastné náklady.
Ak odhliadneme od scestnosti samotného nápadu, teda oživovať v Poliakoch vlastenectvo bezplatným zaslaním vlajky či ústavy, rozum sa súdnemu človeku musí zastavovať aj nad absolútnym nepochopením fungovania média, ktoré si pán senátor vybral. Nepochybne chcel týmto krokom zvýšiť návštevnosť svojej stránky a najmä získať živý adresár svojich sympatizantov. Použil však médium, kde nefungujú len staré marketingové triky, ale aj celkom nové. V tomto prípade totiž zafungovalo niečo, čomu sa odborne hovorí virálny marketing. A ten má svoje zákonitosti fungovania. Musí to byť bezplatné, nekomplikované a samotná šírená správa musí byť hodnotná alebo vtipná. To všetko bolo v tomto prípade splnené, veď jednoduché a bezplatné napálenie vládneho senátora musí byť veľká sranda, zvlášť, keď za to človek dostane ešte aj hodnotný vlastenecký darček poštou až domov.
Ak sa z mnohého dobrého sluhu v nesprávnych rukách zvykne stávať zlý pán, pre virálny marketing to platí dvojnásobne. Ten je totiž po odštartovaní absolútne mimo kontroly toho, kto ho vypustil. Preto nie je napríklad vhodné sľubovať na internete darčeky, hoci aj drobné, lebo tento, na prvý pohľad jednoduchý a lacný nástroj reklamy sa vám môže veľmi rýchlo poriadne predražiť.
že mu bezplatne pošle poľskú vlajku alebo ústavu. Zo začiatku šlo všetko pekne. Mesačne sa ohlásilo zo tridsať záujemcov, ktorí sa skutočne zaujímali o aktivity pána senátora a jeho strany. Možno by to tak aj bolo ostalo, nebyť toho, že ponuka sa začala pretriasať na mimoriadne navštevovanom poľskom komunitnom serveri, kde sa denne premelú tisíce užívateľov. Zrazu sa prebúdzalo vlastenectvo aj v troch stovkách Poliakov denne, čo vážne ohrozilo rozpočet senátorovej kancelárie. Ponuka je už stiahnutá, Poliaci si musia naďalej pestovať vlastenectvo na vlastné náklady.
Ak odhliadneme od scestnosti samotného nápadu, teda oživovať v Poliakoch vlastenectvo bezplatným zaslaním vlajky či ústavy, rozum sa súdnemu človeku musí zastavovať aj nad absolútnym nepochopením fungovania média, ktoré si pán senátor vybral. Nepochybne chcel týmto krokom zvýšiť návštevnosť svojej stránky a najmä získať živý adresár svojich sympatizantov. Použil však médium, kde nefungujú len staré marketingové triky, ale aj celkom nové. V tomto prípade totiž zafungovalo niečo, čomu sa odborne hovorí virálny marketing. A ten má svoje zákonitosti fungovania. Musí to byť bezplatné, nekomplikované a samotná šírená správa musí byť hodnotná alebo vtipná. To všetko bolo v tomto prípade splnené, veď jednoduché a bezplatné napálenie vládneho senátora musí byť veľká sranda, zvlášť, keď za to človek dostane ešte aj hodnotný vlastenecký darček poštou až domov.
Ak sa z mnohého dobrého sluhu v nesprávnych rukách zvykne stávať zlý pán, pre virálny marketing to platí dvojnásobne. Ten je totiž po odštartovaní absolútne mimo kontroly toho, kto ho vypustil. Preto nie je napríklad vhodné sľubovať na internete darčeky, hoci aj drobné, lebo tento, na prvý pohľad jednoduchý a lacný nástroj reklamy sa vám môže veľmi rýchlo poriadne predražiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.