Nesloboda, luxus, kríza
Ak máme veriť poplašným správam v médiách, tak nás čaká hotová kataklizma. Potravinová kríza, ktorá núti rodiny v chudobnejších krajinách načierať čoraz hlbšie do peňaženiek, sa stáva rozbuškou nepokojov: napríklad na Haiti prebehli aj násilné protesty proti rastúcim cenám základných potravín. A kým globálne organizácie ako OSN volajú po maximalizácii medzinárodnej pomoci, krajiny, ktorých ekonomika je na tom lepšie a ich občania nevydávajú za potraviny viac ako 10-15 percent príjmov, sa upokojujú, že ich kríza nezasiahne. Ako vždy, aj teraz sa ozývajú hlasy, že za krízu, ktorá postihne najmä tretí svet, môže bohatý a nenásytný Západ. A tentoraz majú v podstate pravdu.
Príčinou potravinovej krízy je jednak posadnutosť Západu imidžovými kauzami, ako je „trvalo udržateľný rozvoj“, a jednak jeho neochota podeliť sa s chudobnými krajinami. Západ je nanajvýš ochotný hádzať almužnu často v podobe skôr škodiacej medzinárodnej štátnej pomoci, nemieni však čeliť konkurencii produktov z tretieho sveta na slobodnom trhu. Keby Západ nechránil svoje trhy pred lacnými produktmi z chudobných krajín, jeho rozmaznaní poľnohospodári by sa totiž vzbúrili, a to vlády vyspelého sveta trápi viac ako nejaká hladová rebélia na Haiti. A keby vyspelý svet nepodporoval vládnymi dotáciami pestovanie obilnín na výrobu tzv. biopalív, vraj ekologickejšej alternatívy palív klasických, nebola by cena kukurice vzrástla medziročne o 30 percent – a neboli by vzrástli ceny ostatných plodín, lebo farmári sa vrhli na pestovanie tých dotovaných.
Podobné vládou financované „panské huncútstva“ napokon postihnú tých najbiednejších, ktorým môže byť osud biopalív ukradnutý, keďže najväčší problém majú s trvalou udržateľnosťou stavu zásob vo vlastnej špajze. A táto dilema nie je vôbec nová, len sa vyostrila. Aj New York Times či Guardian, inak skôr ľavicové, si všimli, že nie je dlhodobo možné zapchávať časti sveta ústa milodarmi, pritom zatvárať trhy pred jeho produkciou a zároveň sa pokrytecky pohoršovať, že tí Afričania asi ani nechcú pracovať, keď od nás stále potrebujú nejaké dary. Dúfajme, že teraz uprostred záchvatov dobročinnosti nezabudne Západ na skutočné dobro, ktoré by mohol preukázať sebe aj chudobným krajinám – na liberalizáciu trhov. Len tá môže byť poistkou proti podobným a aj väčším krízam.
.mg
Import imámov Ltd.
Britská vláda chce bojovať proti domácim radikálnym moslimom aj pozývaním umiernených islamských imámov z Pakistanu a Bangladéša. Plán predstavila ministerka vnútra Jacqui Smithová na porade velenia britskej polície. „Vybraní kazatelia by mali pomôcť potierať propagátorov násilného extrémizmu, ktorí pôsobia v zahraničí,“ povedala pre denník The Guardian.
.jm
Pred olympiádou
Čínske úrady nútia zahraničných študentov, aby pred augustovou olympiádou opustili krajinu, a na júl a august im nedávajú víza. Čínu navyše minulý týždeň zviditeľnila správa Amnesty International, podľa ktorej táto krajina opäť získala „zlatú medailu za globálne popravy“. Kým oficiálny údaj hovorí o 470 popravách, AI tvrdí, že v Číne popravujú tisíce ľudí ročne.
.tg
Z juhu Afriky
Zimbabwiansky opozičný líder Morgan Tsvangirai povedal, že by sa mohol zúčastniť rozhodujúceho boja v prezidentských voľbách, ak by boli zaistené spravodlivé podmienky. Tsvangiraiho strana verí, že minulý mesiac porazila prezidenta Roberta Mugabeho. Zimbabwianska volebná komisia však tvrdí, že nemôže zverejniť výsledky, kým nebude skončené prepočítavanie hlasov.
.tg
Tigri v útlme
Estónsko a Lotyšsko, dlho s povesťou „pobaltských tigrov“, riešia spomalenie prehriatej ekonomiky. Estónska ekonomika má tohto roku vzrásť len o 2 percentá, stúpa nezamestnanosť a ceny tallinských bytov klesli o 30 percent. Kríza v realitnom a stavebnom priemysle núti vládu na rozpočtové škrty. Lotyšsko má podobné problémy a hrozí mu prasknutie realitnej bubliny.
.tg
Za potraty!
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo 47 členských štátov, aby zabezpečili právo na „bezpečné a legálne“ potraty. Európske štáty, ktoré právo na potrat neuznávajú, vyzvalo, aby ho legalizovali. Rada žiada aj povinnú „rodovo citlivú“ školskú výchovu o sexe a vzťahoch. Za výzvu hlasovalo 102 členov zhromaždenia (medzi nimi aj Oľga Nachtmannová zo Smeru). Proti bolo 69 členov, z našich zástupcov Eduard Kukan (SDKÚ) a József Berényi (SMK).
.mh
Ak máme veriť poplašným správam v médiách, tak nás čaká hotová kataklizma. Potravinová kríza, ktorá núti rodiny v chudobnejších krajinách načierať čoraz hlbšie do peňaženiek, sa stáva rozbuškou nepokojov: napríklad na Haiti prebehli aj násilné protesty proti rastúcim cenám základných potravín. A kým globálne organizácie ako OSN volajú po maximalizácii medzinárodnej pomoci, krajiny, ktorých ekonomika je na tom lepšie a ich občania nevydávajú za potraviny viac ako 10-15 percent príjmov, sa upokojujú, že ich kríza nezasiahne. Ako vždy, aj teraz sa ozývajú hlasy, že za krízu, ktorá postihne najmä tretí svet, môže bohatý a nenásytný Západ. A tentoraz majú v podstate pravdu.
Príčinou potravinovej krízy je jednak posadnutosť Západu imidžovými kauzami, ako je „trvalo udržateľný rozvoj“, a jednak jeho neochota podeliť sa s chudobnými krajinami. Západ je nanajvýš ochotný hádzať almužnu často v podobe skôr škodiacej medzinárodnej štátnej pomoci, nemieni však čeliť konkurencii produktov z tretieho sveta na slobodnom trhu. Keby Západ nechránil svoje trhy pred lacnými produktmi z chudobných krajín, jeho rozmaznaní poľnohospodári by sa totiž vzbúrili, a to vlády vyspelého sveta trápi viac ako nejaká hladová rebélia na Haiti. A keby vyspelý svet nepodporoval vládnymi dotáciami pestovanie obilnín na výrobu tzv. biopalív, vraj ekologickejšej alternatívy palív klasických, nebola by cena kukurice vzrástla medziročne o 30 percent – a neboli by vzrástli ceny ostatných plodín, lebo farmári sa vrhli na pestovanie tých dotovaných.
Podobné vládou financované „panské huncútstva“ napokon postihnú tých najbiednejších, ktorým môže byť osud biopalív ukradnutý, keďže najväčší problém majú s trvalou udržateľnosťou stavu zásob vo vlastnej špajze. A táto dilema nie je vôbec nová, len sa vyostrila. Aj New York Times či Guardian, inak skôr ľavicové, si všimli, že nie je dlhodobo možné zapchávať časti sveta ústa milodarmi, pritom zatvárať trhy pred jeho produkciou a zároveň sa pokrytecky pohoršovať, že tí Afričania asi ani nechcú pracovať, keď od nás stále potrebujú nejaké dary. Dúfajme, že teraz uprostred záchvatov dobročinnosti nezabudne Západ na skutočné dobro, ktoré by mohol preukázať sebe aj chudobným krajinám – na liberalizáciu trhov. Len tá môže byť poistkou proti podobným a aj väčším krízam.
.mg
Import imámov Ltd.
Britská vláda chce bojovať proti domácim radikálnym moslimom aj pozývaním umiernených islamských imámov z Pakistanu a Bangladéša. Plán predstavila ministerka vnútra Jacqui Smithová na porade velenia britskej polície. „Vybraní kazatelia by mali pomôcť potierať propagátorov násilného extrémizmu, ktorí pôsobia v zahraničí,“ povedala pre denník The Guardian.
.jm
Pred olympiádou
Čínske úrady nútia zahraničných študentov, aby pred augustovou olympiádou opustili krajinu, a na júl a august im nedávajú víza. Čínu navyše minulý týždeň zviditeľnila správa Amnesty International, podľa ktorej táto krajina opäť získala „zlatú medailu za globálne popravy“. Kým oficiálny údaj hovorí o 470 popravách, AI tvrdí, že v Číne popravujú tisíce ľudí ročne.
.tg
Z juhu Afriky
Zimbabwiansky opozičný líder Morgan Tsvangirai povedal, že by sa mohol zúčastniť rozhodujúceho boja v prezidentských voľbách, ak by boli zaistené spravodlivé podmienky. Tsvangiraiho strana verí, že minulý mesiac porazila prezidenta Roberta Mugabeho. Zimbabwianska volebná komisia však tvrdí, že nemôže zverejniť výsledky, kým nebude skončené prepočítavanie hlasov.
.tg
Tigri v útlme
Estónsko a Lotyšsko, dlho s povesťou „pobaltských tigrov“, riešia spomalenie prehriatej ekonomiky. Estónska ekonomika má tohto roku vzrásť len o 2 percentá, stúpa nezamestnanosť a ceny tallinských bytov klesli o 30 percent. Kríza v realitnom a stavebnom priemysle núti vládu na rozpočtové škrty. Lotyšsko má podobné problémy a hrozí mu prasknutie realitnej bubliny.
.tg
Za potraty!
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo 47 členských štátov, aby zabezpečili právo na „bezpečné a legálne“ potraty. Európske štáty, ktoré právo na potrat neuznávajú, vyzvalo, aby ho legalizovali. Rada žiada aj povinnú „rodovo citlivú“ školskú výchovu o sexe a vzťahoch. Za výzvu hlasovalo 102 členov zhromaždenia (medzi nimi aj Oľga Nachtmannová zo Smeru). Proti bolo 69 členov, z našich zástupcov Eduard Kukan (SDKÚ) a József Berényi (SMK).
.mh
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.