Pripraviť dobrú školskú reformu je oveľa jednoduchšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V podstate stačí splniť niekoľko triviálnych podmienok a vyvarovať sa niekoľkých hlúpych chýb. Nie je toho veľa – celé sa to dá zhrnúť v jednom krátkom článku.
Sú určité podmienky, ktoré keď nesplníte, tak je ľubovoľná školská reforma odsúdená na neúspech. Na druhej strane, ak tieto podmienky splníte, tak reforma bude s veľkou pravdepodobnosťou úspešná. Znie to trochu podozrivo, ale naozaj všetko nasvedčuje tomu, že pre úspech reformy sú nutné podmienky zároveň podmienkami postačujúcimi. Posúďte sami.
.učitelia
Prvou podmienkou úspechu akejkoľvek vážne myslenej reformy je – nenaštvať učiteľov! Aj keby nám reformu vymyslela tá najosvietenejšia jednotka didaktického nasadenia zložená zo samých svetových géniov, realizovať ju budú naši učitelia. To znamená tí ľudia z mäsa a kostí, ktorí sú na školách a ktorí majú vo väčšine prípadov s učením mnohoročné skúsenosti. Ak budú reformátori tieto skúsenosti ignorovať, ak budú nútiť všetkých učiteľov učiť novým spôsobom, vyrobia si kopu nepriateľov práve tam, kde majú mať kľúčových spojencov.
No fajn, ale dá sa vôbec robiť nejaká skutočná reforma bez toho, aby sme naštvali značnú časť učiteľov? Mnohí z nich predsa nemajú vôbec nijakú chuť meniť svoje zvyky a budú preto automaticky proti každej reforme. Jedine, že by reforma umožňovala učiť aj po starom. Že by umožnila učiteľom učiť inak ako doteraz, ak to chcú, ale nechala by na pokoji tých, ktorí to nechcú. Rozumná reforma by nemala nové metódy a formy učenia prikazovať, ale umožňovať.
Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že takto zostane všetko po starom, že ak učiteľov neprinútime niečo zmeniť, nič sa nezmení. Takéto uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje jednu z tých chýb, ktorých sa treba vyvarovať. Prvou mylnou premisou je, že učiteľov, ktorí nechcú zmeniť svoj spôsob učenia, na to môžeme donútiť. No len to skúsme. Druhou mylnou premisou je, že učiteľov, ktorí chcú zmeniť svoj spôsob učenia, bude príliš málo. Nebude ich málo. Rozumná a dobrá reforma si získa veľa učiteľov. Ak nie, tak to nie je rozumná a dobrá reforma.
.osnovy
Druhou podmienkou úspechu školskej reformy tu a teraz je – výrazne zredukovať učebné osnovy! Práve osnovy prepchaté zbytočnosťami veľmi okliešťujú flexibilitu dnešných učiteľov. Pretože, ak majú so svojimi žiakmi prebrať všetko, čo je predpísané, nezostáva im čas na veľa dôležitých vecí. Na rozvíjanie tvorivosti žiakov, ich samostatnosti, schopnosti diskusie, tímovej práce a mnohých ďalších dobrôt.
No fajn, ale dokážu sa odborníci zhodnúť na tom, čo zo súčasných osnov vypustiť? Nie, nedokážu, ale to, našťastie, vôbec neprekáža. Najmä v prípade základnej školy hovoríme predsa o tom, čo sa majú naučiť všetky deti vo veku od šesť do pätnásť rokov, a to by sme my dospelí mali vlastne všetko vedieť. Prečo by mali byť v osnovách veci, ktoré priemerne vzdelaný dospelý človek nevie?
Ideálne je preto nechať robiť základné osnovy neodborníkom a odborníkov k tomu pustiť až pri vybrusovaní konečnej podoby. Toto tvrdenie možno bude znieť mnohým ušiam až rúhavo, ale treba mať na zreteli dve veci. Bez drakonickej redukcie učiva nezostane miesto na nijaké užitočné novinky a väčšina odborníkov nie je mentálne schopná drakonicky redukovať povinné školské osnovy vlastnej disciplíny.
Kto má teda robiť redukciu osnov? To je takmer jedno. V skutočnosti stačí šimpanz, plniace pero a nepríliš veľa atramentu. Šimpanza s plniacim pero posadíme k osnovám a necháme ho škrtať, kým mu vystačí atrament. Ak vhodne zvolíme množstvo atramentu, (napríklad tak, aby z pôvodných osnov zostalo 40 percent) potom budú výsledkom jeho práce lepšie osnovy, než sú tie súčasné. Ak potom pripustíme odborníkov a necháme ich doplniť ešte desať percent, dostaneme ešte lepšie osnovy. Ak namiesto šimpanza použijeme rozumného človeka, výsledok sa ešte výrazne zlepší. Pre dobrú reformu nie je podstatné, ktorú polovicu zo súčasných osnov tam nechá, podstatné je, že tam nechá zhruba len polovicu.
Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že úroveň vzdelania tým prudko klesne. Takéto uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje ďalšiu z tých chýb, ktorých sa treba vyvarovať. Prvou mylnou premisou je, že to, čo sa dnes deti učia, naozaj vedia. Mäkšia verzia tohto omylu hovorí, že decká si aj tak zapamätajú len niekoľko percent látky, takže im tam treba napchať čo najviac, aby mali čo zabúdať. Do dokonalosti to doviedol Jára Cimrman, ktorý hneď pri výklade deťom prikazoval, ktoré časti majú zabudnúť. Druhou mylnou premisou je, že deti sa naučia len to, čo je v osnovách. Osnovy majú predstavovať minimum, ktoré môže učiteľ doplniť, napríklad tak, že tam vráti všetko, čo bolo vypustené a bude učiť po starom. Iný učiteľ môže využiť priestor, ktorý redukcia osnov poskytne, lepším a rozumnejším spôsobom.
.koncepcia
Treťou podmienkou úspešnej reformy sú – zrozumiteľné a jednoduché pravidlá! Koncepcia reformy musí byť jasná a nesmie byť príliš podrobná. Skutočnú zmenu v školstve nemožno detailne naprojektovať, tá sa tak či onak môže udiať len postupne. Koncepcia má stanoviť týmto postupným zmenám zreteľné smerovanie a základné mantinely. Čo je nad to, je od zlého.
No fajn, ale kde vziať takú koncepciu? To je jednoduché, môžeme ju ukradnúť. Môžeme ju do značnej miery prebrať od štátov, ktoré majú dobrý a úspešný školský systém (často sa v tejto súvislosti spomína Fínsko, ale aj iné krajiny). Môžeme využiť koncepcie, ktoré vznikli tu na Slovensku v rámci rôznych projektov a štúdií. Pokojne ich vykrádajme, len ich nevykrádajme barbarským spôsobom (keď vykráda obrazovú galériu profesionál, vyreže plátno z rámu a vezme len plátno, keď ju vykráda barbar, tiež vyreže plátno, ale vezme si rám – pretože ten je pozlátený, ten sa mu páči, tomu rozumie). Vykrádajme podstatu a snažme sa ju implementovať v podobe jednoduchých pravidiel.
Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že ak v zákone a v pedagogických dokumentoch nestanovíme presne, čo sa má zmeniť, všetko zostane po starom. Také uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje tretiu chybu, ktorej sa treba vyvarovať. Mylnou premisou je, že ak chceme niečo robiť celkom inak, musíme to vysvetliť veľmi podrobne. To je omyl. Musíme to vysvetliť zrozumiteľne, a to vôbec nie je to isté, ako podrobne. A mylnou premisou je aj názor, že učitelia učia podľa pedagogických dokumentov. V skutočnosti väčšina z nich učí čiastočne podľa učebníc a čiastočne podľa seba. Kľúčom k úspechu či neúspechu ľubovoľnej reformy budú nakoniec dobré či nedobré učebnice. Voľný trh s učebnicami, v ktorého rámci môže vzniknúť veľa rôznych dobrých učebníc, je štvrtou základnou podmienkou úspešnej reformy.
.má dať – dal
Na záver sa skúsme pozrieť na to, ako vyzerá z pohľadu vymenovaných podmienok naša mikolajená reforma (tento mimoriadne presný názov vymyslel Tomáš Gális). Učiteľov nikto neberie vážne, o reforme vedia len toľko, že bude, ale vôbec netušia, aká bude. Konkrétne informácie dostanú zrejme až prvého septembra v zapečatených obálkach. S redukciou osnov sa začalo vo veľkom štýle, ale postupne sa pod nátlakom odborníkov všetkým predmetom pridávalo, takže dnes nie je vôbec jasné, či k nejakej redukcii vôbec dôjde. Vyzerá to tak, ako keby namiesto šimpanza použili nosorožca, ktorému to s tým plniacim perom predsa len až tak nejde. Čo sa týka koncepcie, vykrádajú ako besní, ale vôbec tomu nerozumejú. Človek má pocit, že oni nekradnú ani len rámy, že vytrhávajú parkety. A učebnicová politika je presne taká, akú sme mohli od politikov SNS, HZDS a Smeru očakávať.
Sú určité podmienky, ktoré keď nesplníte, tak je ľubovoľná školská reforma odsúdená na neúspech. Na druhej strane, ak tieto podmienky splníte, tak reforma bude s veľkou pravdepodobnosťou úspešná. Znie to trochu podozrivo, ale naozaj všetko nasvedčuje tomu, že pre úspech reformy sú nutné podmienky zároveň podmienkami postačujúcimi. Posúďte sami.
.učitelia
Prvou podmienkou úspechu akejkoľvek vážne myslenej reformy je – nenaštvať učiteľov! Aj keby nám reformu vymyslela tá najosvietenejšia jednotka didaktického nasadenia zložená zo samých svetových géniov, realizovať ju budú naši učitelia. To znamená tí ľudia z mäsa a kostí, ktorí sú na školách a ktorí majú vo väčšine prípadov s učením mnohoročné skúsenosti. Ak budú reformátori tieto skúsenosti ignorovať, ak budú nútiť všetkých učiteľov učiť novým spôsobom, vyrobia si kopu nepriateľov práve tam, kde majú mať kľúčových spojencov.
No fajn, ale dá sa vôbec robiť nejaká skutočná reforma bez toho, aby sme naštvali značnú časť učiteľov? Mnohí z nich predsa nemajú vôbec nijakú chuť meniť svoje zvyky a budú preto automaticky proti každej reforme. Jedine, že by reforma umožňovala učiť aj po starom. Že by umožnila učiteľom učiť inak ako doteraz, ak to chcú, ale nechala by na pokoji tých, ktorí to nechcú. Rozumná reforma by nemala nové metódy a formy učenia prikazovať, ale umožňovať.
Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že takto zostane všetko po starom, že ak učiteľov neprinútime niečo zmeniť, nič sa nezmení. Takéto uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje jednu z tých chýb, ktorých sa treba vyvarovať. Prvou mylnou premisou je, že učiteľov, ktorí nechcú zmeniť svoj spôsob učenia, na to môžeme donútiť. No len to skúsme. Druhou mylnou premisou je, že učiteľov, ktorí chcú zmeniť svoj spôsob učenia, bude príliš málo. Nebude ich málo. Rozumná a dobrá reforma si získa veľa učiteľov. Ak nie, tak to nie je rozumná a dobrá reforma.
.osnovy
Druhou podmienkou úspechu školskej reformy tu a teraz je – výrazne zredukovať učebné osnovy! Práve osnovy prepchaté zbytočnosťami veľmi okliešťujú flexibilitu dnešných učiteľov. Pretože, ak majú so svojimi žiakmi prebrať všetko, čo je predpísané, nezostáva im čas na veľa dôležitých vecí. Na rozvíjanie tvorivosti žiakov, ich samostatnosti, schopnosti diskusie, tímovej práce a mnohých ďalších dobrôt.
No fajn, ale dokážu sa odborníci zhodnúť na tom, čo zo súčasných osnov vypustiť? Nie, nedokážu, ale to, našťastie, vôbec neprekáža. Najmä v prípade základnej školy hovoríme predsa o tom, čo sa majú naučiť všetky deti vo veku od šesť do pätnásť rokov, a to by sme my dospelí mali vlastne všetko vedieť. Prečo by mali byť v osnovách veci, ktoré priemerne vzdelaný dospelý človek nevie?
Ideálne je preto nechať robiť základné osnovy neodborníkom a odborníkov k tomu pustiť až pri vybrusovaní konečnej podoby. Toto tvrdenie možno bude znieť mnohým ušiam až rúhavo, ale treba mať na zreteli dve veci. Bez drakonickej redukcie učiva nezostane miesto na nijaké užitočné novinky a väčšina odborníkov nie je mentálne schopná drakonicky redukovať povinné školské osnovy vlastnej disciplíny.
Kto má teda robiť redukciu osnov? To je takmer jedno. V skutočnosti stačí šimpanz, plniace pero a nepríliš veľa atramentu. Šimpanza s plniacim pero posadíme k osnovám a necháme ho škrtať, kým mu vystačí atrament. Ak vhodne zvolíme množstvo atramentu, (napríklad tak, aby z pôvodných osnov zostalo 40 percent) potom budú výsledkom jeho práce lepšie osnovy, než sú tie súčasné. Ak potom pripustíme odborníkov a necháme ich doplniť ešte desať percent, dostaneme ešte lepšie osnovy. Ak namiesto šimpanza použijeme rozumného človeka, výsledok sa ešte výrazne zlepší. Pre dobrú reformu nie je podstatné, ktorú polovicu zo súčasných osnov tam nechá, podstatné je, že tam nechá zhruba len polovicu.
Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že úroveň vzdelania tým prudko klesne. Takéto uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje ďalšiu z tých chýb, ktorých sa treba vyvarovať. Prvou mylnou premisou je, že to, čo sa dnes deti učia, naozaj vedia. Mäkšia verzia tohto omylu hovorí, že decká si aj tak zapamätajú len niekoľko percent látky, takže im tam treba napchať čo najviac, aby mali čo zabúdať. Do dokonalosti to doviedol Jára Cimrman, ktorý hneď pri výklade deťom prikazoval, ktoré časti majú zabudnúť. Druhou mylnou premisou je, že deti sa naučia len to, čo je v osnovách. Osnovy majú predstavovať minimum, ktoré môže učiteľ doplniť, napríklad tak, že tam vráti všetko, čo bolo vypustené a bude učiť po starom. Iný učiteľ môže využiť priestor, ktorý redukcia osnov poskytne, lepším a rozumnejším spôsobom.
.koncepcia
Treťou podmienkou úspešnej reformy sú – zrozumiteľné a jednoduché pravidlá! Koncepcia reformy musí byť jasná a nesmie byť príliš podrobná. Skutočnú zmenu v školstve nemožno detailne naprojektovať, tá sa tak či onak môže udiať len postupne. Koncepcia má stanoviť týmto postupným zmenám zreteľné smerovanie a základné mantinely. Čo je nad to, je od zlého.
No fajn, ale kde vziať takú koncepciu? To je jednoduché, môžeme ju ukradnúť. Môžeme ju do značnej miery prebrať od štátov, ktoré majú dobrý a úspešný školský systém (často sa v tejto súvislosti spomína Fínsko, ale aj iné krajiny). Môžeme využiť koncepcie, ktoré vznikli tu na Slovensku v rámci rôznych projektov a štúdií. Pokojne ich vykrádajme, len ich nevykrádajme barbarským spôsobom (keď vykráda obrazovú galériu profesionál, vyreže plátno z rámu a vezme len plátno, keď ju vykráda barbar, tiež vyreže plátno, ale vezme si rám – pretože ten je pozlátený, ten sa mu páči, tomu rozumie). Vykrádajme podstatu a snažme sa ju implementovať v podobe jednoduchých pravidiel.
Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že ak v zákone a v pedagogických dokumentoch nestanovíme presne, čo sa má zmeniť, všetko zostane po starom. Také uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje tretiu chybu, ktorej sa treba vyvarovať. Mylnou premisou je, že ak chceme niečo robiť celkom inak, musíme to vysvetliť veľmi podrobne. To je omyl. Musíme to vysvetliť zrozumiteľne, a to vôbec nie je to isté, ako podrobne. A mylnou premisou je aj názor, že učitelia učia podľa pedagogických dokumentov. V skutočnosti väčšina z nich učí čiastočne podľa učebníc a čiastočne podľa seba. Kľúčom k úspechu či neúspechu ľubovoľnej reformy budú nakoniec dobré či nedobré učebnice. Voľný trh s učebnicami, v ktorého rámci môže vzniknúť veľa rôznych dobrých učebníc, je štvrtou základnou podmienkou úspešnej reformy.
.má dať – dal
Na záver sa skúsme pozrieť na to, ako vyzerá z pohľadu vymenovaných podmienok naša mikolajená reforma (tento mimoriadne presný názov vymyslel Tomáš Gális). Učiteľov nikto neberie vážne, o reforme vedia len toľko, že bude, ale vôbec netušia, aká bude. Konkrétne informácie dostanú zrejme až prvého septembra v zapečatených obálkach. S redukciou osnov sa začalo vo veľkom štýle, ale postupne sa pod nátlakom odborníkov všetkým predmetom pridávalo, takže dnes nie je vôbec jasné, či k nejakej redukcii vôbec dôjde. Vyzerá to tak, ako keby namiesto šimpanza použili nosorožca, ktorému to s tým plniacim perom predsa len až tak nejde. Čo sa týka koncepcie, vykrádajú ako besní, ale vôbec tomu nerozumejú. Človek má pocit, že oni nekradnú ani len rámy, že vytrhávajú parkety. A učebnicová politika je presne taká, akú sme mohli od politikov SNS, HZDS a Smeru očakávať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.