Dnes je už zjavné, že rezort školstva prípravu reformy vzdelávania nezvládol. Do parlamentu posunul nedostatočne vypracovaný školský zákon s mnohými chybami, nové učivo, ktoré je hlavným cieľom reformy, nemá ešte stále zadefinované a učiteľov, kľúčových aktérov zmeny, celkom vynechal z hry.
Školy dnes vedia len toľko, že od septembra majú učiť „po novom“, no nikto z učiteľov netuší, ako má tá zmena vlastne vyzerať.
Ak by sa to aj hneď zajtra dozvedeli, na prípravu nových školských programov už jednoducho niet dosť času. To nie je reforma, ale chaos. Chaotické sú aj ďalšie kroky ministra Mikolaja. Keďže nový obsah vzdelávania nemá ešte stále jasné kontúry, rozhodol sa na poslednú chvíľu vyňať ten najrizikovejší segment školského systému – stredné odborné školy – z komplexnej reformy a doriešiť ho až o rok samostatným zákonom. Tým elegantne odviedol pozornosť budúcich zamestnávateľov absolventov týchto škôl od prijímaného školského zákona, čím eliminoval riziko, že sa voči jeho príliš centralistickým črtám zdvihne v ich radoch vlna kritiky.
Takýto antireformný obrat sa dá síce považovať za bravúrny politický ťah, no koncepčne ide o riadny prešľap. Znamená iba ďalšiu komplikáciu – v stredných odborných školách sa má od septembra učiť „po novom“ matematika, dejepis či cudzie jazyky, avšak bez toho, aby bolo jasné, ako tieto zmeny zasiahnu do štruktúry odborných predmetov.
Za takýchto okolností bude pre stredné odborné školy doslova nemožné vypracovať ucelený školský program. Problém je teda najmä v zlom načasovaní, ktoré likviduje synergický efekt jednotlivých reformných krokov. Horúcou ihlou sú šité aj samotné štátne vzdelávacie programy pre spomínané všeobecnovzdelávacie predmety. Z rezortných vyjadrení je zrejmé, že pre krátkosť času budú pripravené iba pre prvé a piate ročníky základných škôl a pre prvé ročníky stredných škôl. V týchto ročníkoch sa má v septembri „nabehnúť“ na zmenu, ďalšie ročníky prídu na rad neskôr. Pri takom koncepte je vylúčené, aby mali školské programy základných škôl a gymnázií podobu ucelenej vzdelávacej ponuky. Pokiaľ nemá samotný rezort zadefinovaný základný obsah vzdelávania v jednotlivých nadväzujúcich krokoch pre všetky ročníky a vzdelávacie stupne, nemôže nič podobné očakávať od škôl. Veľkolepo ohlasovaná reforma tak spľasla do kozmetickej úpravy učebných osnov v troch ročníkoch.
Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu
Školy dnes vedia len toľko, že od septembra majú učiť „po novom“, no nikto z učiteľov netuší, ako má tá zmena vlastne vyzerať.
Ak by sa to aj hneď zajtra dozvedeli, na prípravu nových školských programov už jednoducho niet dosť času. To nie je reforma, ale chaos. Chaotické sú aj ďalšie kroky ministra Mikolaja. Keďže nový obsah vzdelávania nemá ešte stále jasné kontúry, rozhodol sa na poslednú chvíľu vyňať ten najrizikovejší segment školského systému – stredné odborné školy – z komplexnej reformy a doriešiť ho až o rok samostatným zákonom. Tým elegantne odviedol pozornosť budúcich zamestnávateľov absolventov týchto škôl od prijímaného školského zákona, čím eliminoval riziko, že sa voči jeho príliš centralistickým črtám zdvihne v ich radoch vlna kritiky.
Takýto antireformný obrat sa dá síce považovať za bravúrny politický ťah, no koncepčne ide o riadny prešľap. Znamená iba ďalšiu komplikáciu – v stredných odborných školách sa má od septembra učiť „po novom“ matematika, dejepis či cudzie jazyky, avšak bez toho, aby bolo jasné, ako tieto zmeny zasiahnu do štruktúry odborných predmetov.
Za takýchto okolností bude pre stredné odborné školy doslova nemožné vypracovať ucelený školský program. Problém je teda najmä v zlom načasovaní, ktoré likviduje synergický efekt jednotlivých reformných krokov. Horúcou ihlou sú šité aj samotné štátne vzdelávacie programy pre spomínané všeobecnovzdelávacie predmety. Z rezortných vyjadrení je zrejmé, že pre krátkosť času budú pripravené iba pre prvé a piate ročníky základných škôl a pre prvé ročníky stredných škôl. V týchto ročníkoch sa má v septembri „nabehnúť“ na zmenu, ďalšie ročníky prídu na rad neskôr. Pri takom koncepte je vylúčené, aby mali školské programy základných škôl a gymnázií podobu ucelenej vzdelávacej ponuky. Pokiaľ nemá samotný rezort zadefinovaný základný obsah vzdelávania v jednotlivých nadväzujúcich krokoch pre všetky ročníky a vzdelávacie stupne, nemôže nič podobné očakávať od škôl. Veľkolepo ohlasovaná reforma tak spľasla do kozmetickej úpravy učebných osnov v troch ročníkoch.
Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.