Príbeh detského kardiocentra bojujúceho s ministrom zdravotníctva asi nebude mať dobrý koniec. Vo všetkom ostatnom je však príbeh ako z knihy rozprávok, kde sa dobro od zla dá rozlíšiť voľným okom.
Stojac v tom chladnom daždivom predpoludní pred Úradom vlády medzi niekoľkými desiatkami premoknutých rodičov, lekárov a niekoľkých detí, nedalo sa ubrániť pocitu, že taký silný príbeh tu už dávno nebol. Je to možno trochu patetické konštatovanie, ale s tými ľuďmi a s étosom celej protestnej akcie sa dalo stotožniť ako pri máloktorom verejnom zhromaždení za posledné roky. Tí ľudia tam stáli na daždi, aby vykričali do zatvorených okien, že kardiocentru, ktoré ich deťom zachránilo životy, chce ktosi vážne uškodiť. Ten ktosi sa volá Ivan Valentovič a na nie veľké šťastie slovenských pacientov je toho času ministrom zdravotníctva. A na veľkú smolu všetkých, ktorí majú osobnú skúsenosť s detským kardiocentrom na bratislavských Kramároch, sa rozhodol, že práve túto momentálne neproblémovú časť zdravotníctva musí teraz „riešiť“.
.argumenty...
Detské kardiocentrum na bratislavských Kramároch je špičkovým zdravotníckym zariadením, ktoré je špecializované na liečenie detí postihnutých srdcovými poruchami. Je jediné svojho druhu na Slovensku. Pred piatimi rokmi sa z upadajúcej súčasti Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, tiež na bratislavských Kramároch, stal samostatný právny subjekt, ktorý okrem toho, že sa postupne dostal do zisku (28 miliónov v roku 2007), získal svojím prístupom a kvalitou aj srdcia detí a ich rodičov.
Dnes ich chce minister zdravotníctva Ivan Valentovič opäť zlúčiť so zadlženou a stratovou Detskou fakultnou nemocnicou. Ako si ukážeme neskôr, bez jediného rozumného argumentu. Bez jediného dobrého dôvodu. Ak za taký nepovažujeme oných 400 miliónov korún, ktoré má detské kardiocentrum už niekoľko rokov vyčlenených na svojom účte na vybudovanie nového ústavu a ktoré zatiaľ nestihlo vyčerpať.
.už to nechceme zažiť
„Všetky špecializované ústavy sme oddeľovali preto, že kým boli súčasťou všeobecných nemocníc, tak živorili,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie o oddelení detského kardiocentra od fakultnej nemocnice v roku 2003 bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac.
Aj detské kardiocentrum sa po osamostatnení stalo prosperujúcim (v širokom zmysle slova) zdravotníckym zariadením. To hlavné, čo sa zmenilo k lepšiemu, sa týka každodenného zachraňovania detských životov. „Mnohí z nás zažili v minulosti fungovanie Detského kardiocentra pod Detskou fakultnou nemocnicou na Kramároch,“ hovoria rodičia detí s kardiologickými opatreniami, ktorí na záchranu samostatne fungujúceho kardiocentra založili občianske združenie Detské srdiečko (pozri aj rozhovor). V čase, keď bolo kardiocentrum súčasťou detskej fakultnej, trpelo napríklad na to, že mu chýbali lieky, nedalo sa spoliehať na plynulú dodávku špeciálneho zdravotného materiálu a čelilo nedostatku lekárskeho personálu, ktorý obmedzoval jeho prevádzku. Toto všetko je dnes minulosťou – a práve preto sa matky liečených detí obávajú, že opätovné zlúčenie centra s nemocnicou by „znamenalo krok späť“. Ich obavy nie sú prepočuteľné: „Nikto z nás nechce opäť zažiť situáciu, keď jeho dieťa nemôže absolvovať plánovanú operáciu, pretože chýba dôležitý, ale aj bežný zdravotnícky materiál, alebo preto, že jeho dieťa nemá kto operovať. Aj túto situáciu sme so svojimi deťmi v minulosti zažili a niektoré z nich to poznamenalo na celý život.“
Osamostatnené detské kardiocentrum si zlepšilo hospodárenie a lepšie vyjednáva so zdravotnými poisťovňami, takže si dokázalo udržať kvalitných lekárov a sestry a postupne sa dostalo do zisku. Aj preto má dnes najsilnejších zástancov práve v rodičoch tých detí, ktoré sa v kardiocentre liečili alebo liečia. Vyhlásenie ministra zdravotníctva, že „garantuje“ úroveň zdravotnej starostlivosti, ich príliš neupokojilo – napokon, garancie tohto ministra už neberú vážne ani jeho kolegovia z vlády (kde sú, napríklad, vlaňajšie sľuby, že predloží návrh opatrení na racionalizáciu zdravotníctva?), tak prečo by mu mali veriť rodičia so zdravým rozumom a chorými deťmi?
.štyristo miliónov
Detské kardiocentrum sa tiež chystalo na vybudovanie vlastných priestorov, pretože v súčasnosti je v podnájme detskej fakultnej nemocnice v priestoroch, ktoré rozhodne nie sú ideálne. Na vybudovanie nového kardiocentra poskytla peniaze predchádzajúca vláda z pôžičky od Svetovej banky. Dôležitým momentom v debate o týchto peniazoch je, že išlo o jednu z mála dotácií, ktorá mala projektový charakter, čiže neboli to peniaze poskytnuté „len tak“. Ako vysvetľuje exminister Zajac, „tie peniaze sme si ako krajina požičali a musíme ich splácať, takže sú naše, ale Svetová banka ich uvoľnila až po preskúmaní kvality projektu“.
Možno však práve ono niekoľkoročné „chystanie sa“ na budovanie nového centra bolo osudnou chybou súčasného manažmentu detského kardiocentra. „Asi bola chyba, že to nedotiahli do konca,“ myslí si Rudolf Zajac, podľa ktorého je riaditeľ kardiocentra „veľmi dobrý a slušný človek a vynikajúci lekár, ale nedôsledný manažér, ktorý neustále vymýšľal, čo s tým, a dodnes to nedotiahol“.
Štyri stovky miliónov sú teda stále na účte – a preto zostávajú veľkým pokušením, na ktoré podľa všetkého kardiocentrum doplatí.
.prečo? lebo!
To, že práve tieto peniaze, prípadne ďalšie kšeftovanie v budúcnosti pri prevádzke nákladného zdravotníckeho zariadenia sú hlavným motívom zlúčenia detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou, sa ponúka samo. Iné racionálne uchopiteľné dôvody totiž nevidno a – súdiac podľa argumentária ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča – ani neexistujú.
Minister najprv vyhlásil, že počet detí narodených s vrodenými chybami srdca na Slovensku klesá – lekári však tvrdia, že to nie je pravda a podiel detí s týmito problémami je stabilný na úrovni od 9,48 po 9,99 promile na 1 000 živonarodených, čo je približne 400 až 500 detí s vrodenými poruchami srdca ročne.
Potom prišiel argument o „ekonomickej výhodnosti“ spojenia. Odhliadnuc od toho, že pri iných veciach hľadá minister „ekonomickú výhodnosť“ s oveľa menšou razanciou, zostávajú tu nezodpovedné otázky. V čom bude spojenie so stratovou a zle riadenou fakultnou nemocnicou výhodné pre kardiocentrum, ktoré je v zisku a hospodári neporovnateľne lepšie ako veľká nemocnica? Čo tým ušetrí nemocnica? A ak aj by to bolo tých „niekoľko miliónov ročne“ na administratívnych úsporách, stojí táto kvapka do rozpočtu veľkej nemocnice za návrat starých problémov do detského kardiocentra?
Zvláštny je aj argument o vybudovaní „komplexného celoslovenského centra pre deti“. Riaditeľ Detského kardiocentra Pavol Kunovský hovorí, že „k otázke zlučovania detského kardiocentra nebol nikdy prizvaný ani hlavný odborník pre detskú kardiológiu, ani primár kardiológie, ani ja ako riaditeľ“. To na seriózne budovanie celoslovenského centra veľmi nevyzerá.
A napokon – hovorkyňa ministra Silvia Horváthová pred pár dňami vyhlásila, že „prebiehajú rozsiahle analýzy z rôznych pohľadov, ktoré v súčasnosti smerujú viac k tomu, že podporujú zlúčenie týchto dvoch subjektov“. Nielen rodičov zo združenia Detské srdiečko zaujalo, kto asi tieto analýzy robí, „keď najlepší detskí kardiológovia to nie sú“?
Očividná absencia rozumných dôvodov a neustále hľadanie nových zámienok na zlúčenie, ktoré privoláva obavy z návratu zlých starých čias, navodzujú intenzívny dojem, že dôvodom sú peniaze a odpoveďou na všetko je „lebo“. Smerom k akým ľuďom sa to deje? – mohli by sme parafrázovať výsmešný slogan strany, ktorej nominant to všetko uskutočňuje.
Stojac v tom chladnom daždivom predpoludní pred Úradom vlády medzi niekoľkými desiatkami premoknutých rodičov, lekárov a niekoľkých detí, nedalo sa ubrániť pocitu, že taký silný príbeh tu už dávno nebol. Je to možno trochu patetické konštatovanie, ale s tými ľuďmi a s étosom celej protestnej akcie sa dalo stotožniť ako pri máloktorom verejnom zhromaždení za posledné roky. Tí ľudia tam stáli na daždi, aby vykričali do zatvorených okien, že kardiocentru, ktoré ich deťom zachránilo životy, chce ktosi vážne uškodiť. Ten ktosi sa volá Ivan Valentovič a na nie veľké šťastie slovenských pacientov je toho času ministrom zdravotníctva. A na veľkú smolu všetkých, ktorí majú osobnú skúsenosť s detským kardiocentrom na bratislavských Kramároch, sa rozhodol, že práve túto momentálne neproblémovú časť zdravotníctva musí teraz „riešiť“.
.argumenty...
Detské kardiocentrum na bratislavských Kramároch je špičkovým zdravotníckym zariadením, ktoré je špecializované na liečenie detí postihnutých srdcovými poruchami. Je jediné svojho druhu na Slovensku. Pred piatimi rokmi sa z upadajúcej súčasti Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, tiež na bratislavských Kramároch, stal samostatný právny subjekt, ktorý okrem toho, že sa postupne dostal do zisku (28 miliónov v roku 2007), získal svojím prístupom a kvalitou aj srdcia detí a ich rodičov.
Dnes ich chce minister zdravotníctva Ivan Valentovič opäť zlúčiť so zadlženou a stratovou Detskou fakultnou nemocnicou. Ako si ukážeme neskôr, bez jediného rozumného argumentu. Bez jediného dobrého dôvodu. Ak za taký nepovažujeme oných 400 miliónov korún, ktoré má detské kardiocentrum už niekoľko rokov vyčlenených na svojom účte na vybudovanie nového ústavu a ktoré zatiaľ nestihlo vyčerpať.
| Je to iný svet Rozhovor so zakladateľkou občianskeho združenia Detské srdiečko a mamou malého kardiologického pacienta Janou Markovou. .prečo ste proti zlúčeniu detského kardiocentra (DKC) s detskou fakultnou nemocnicou? Do momentu, kým náš syn ako 8-ročné zdravé dieťa z ničoho nič neodpadol a neprestal dýchať, nemala som ani poňatia o existencii DKC. Keď nás tam ledva-ledva priviezla sanitka a dali sme sa ako-tak dokopy, pochopila som, že detské kardiocentrum je skutočne iný svet. Je to zdravotníctvo, ktoré funguje. Poznám veľa dobrých lekárov aj na iných oddeleniach v iných nemocniciach a dopriala by som im pracovné prostredie DKC. .v čom je to iný svet? Napríklad v prístupe lekárov. Verím, že aj v detskej fakultnej sú odborníci, ale prístupu k pacientovi sa proste treba tvrdo naučiť, to nie je tabletka, ktorú prehltnete pri prijatí do zamestnania. Prístup lekárov DKC je ľudský k deťom aj k rodičom. Nestalo sa, že by som nemala všetky potrebné informácie o synovom zdraví, nestalo sa, že by sestričky neboli ochotné pomôcť. Ja viem, že si mnohí myslia a aj minister to naznačil, že to robíme iba z vďačnosti, že nám pomohli. Ale tak to nie je. Z vďačnosti môžete dať dar, ako je to bežné v zdravotníctve, doniesť bonboniéru alebo niečo podobné. Ja to robím z presvedčenia, že ministerstvo chystá veľmi zlý krok, ktorý môže mať dopad na jediné takéto zariadenie pre deti na Slovensku. Áno, môjho syna mi tu zachránili, ale zajtra sa to môže stať ktorémukoľvek osemročnému chlapcovi a on musí mať rovnakú starostlivosť a šancu ako ten náš. .máte v úmysle ďalej bojovať za zachovanie samostatného DKC? Áno. Je veľa možností a stále verím, že to môžeme zmeniť. Spísali sme petíciu a chceme nazbierať aspoň 100-tisíc podpisov, chceme ukázať silu detí, rodičov a priateľov, ale aj lekárov, kardiológov z celého Slovenska. Poslali sme list premiérovi, má syna a aj ten má iba jedno srdce. Poslali sme list ministrovi financií, chceme osloviť všetkých poslancov v parlamente. Tu nemôže ísť o politickú príslušnosť, ale o zdravý rozum. .čo si po tomto všetkom myslíte o ministrovi zdravotníctva? Pán minister nám sľúbil, že ak to po zlúčení nebude fungovať, tak odstúpi. Ale na čo nám to potom bude? Jeho stoličku nikto z nás nepotrebuje, my chceme fungujúce detské kardiocentrum. |
.už to nechceme zažiť
„Všetky špecializované ústavy sme oddeľovali preto, že kým boli súčasťou všeobecných nemocníc, tak živorili,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie o oddelení detského kardiocentra od fakultnej nemocnice v roku 2003 bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac.
Aj detské kardiocentrum sa po osamostatnení stalo prosperujúcim (v širokom zmysle slova) zdravotníckym zariadením. To hlavné, čo sa zmenilo k lepšiemu, sa týka každodenného zachraňovania detských životov. „Mnohí z nás zažili v minulosti fungovanie Detského kardiocentra pod Detskou fakultnou nemocnicou na Kramároch,“ hovoria rodičia detí s kardiologickými opatreniami, ktorí na záchranu samostatne fungujúceho kardiocentra založili občianske združenie Detské srdiečko (pozri aj rozhovor). V čase, keď bolo kardiocentrum súčasťou detskej fakultnej, trpelo napríklad na to, že mu chýbali lieky, nedalo sa spoliehať na plynulú dodávku špeciálneho zdravotného materiálu a čelilo nedostatku lekárskeho personálu, ktorý obmedzoval jeho prevádzku. Toto všetko je dnes minulosťou – a práve preto sa matky liečených detí obávajú, že opätovné zlúčenie centra s nemocnicou by „znamenalo krok späť“. Ich obavy nie sú prepočuteľné: „Nikto z nás nechce opäť zažiť situáciu, keď jeho dieťa nemôže absolvovať plánovanú operáciu, pretože chýba dôležitý, ale aj bežný zdravotnícky materiál, alebo preto, že jeho dieťa nemá kto operovať. Aj túto situáciu sme so svojimi deťmi v minulosti zažili a niektoré z nich to poznamenalo na celý život.“
Osamostatnené detské kardiocentrum si zlepšilo hospodárenie a lepšie vyjednáva so zdravotnými poisťovňami, takže si dokázalo udržať kvalitných lekárov a sestry a postupne sa dostalo do zisku. Aj preto má dnes najsilnejších zástancov práve v rodičoch tých detí, ktoré sa v kardiocentre liečili alebo liečia. Vyhlásenie ministra zdravotníctva, že „garantuje“ úroveň zdravotnej starostlivosti, ich príliš neupokojilo – napokon, garancie tohto ministra už neberú vážne ani jeho kolegovia z vlády (kde sú, napríklad, vlaňajšie sľuby, že predloží návrh opatrení na racionalizáciu zdravotníctva?), tak prečo by mu mali veriť rodičia so zdravým rozumom a chorými deťmi?
.štyristo miliónov
Detské kardiocentrum sa tiež chystalo na vybudovanie vlastných priestorov, pretože v súčasnosti je v podnájme detskej fakultnej nemocnice v priestoroch, ktoré rozhodne nie sú ideálne. Na vybudovanie nového kardiocentra poskytla peniaze predchádzajúca vláda z pôžičky od Svetovej banky. Dôležitým momentom v debate o týchto peniazoch je, že išlo o jednu z mála dotácií, ktorá mala projektový charakter, čiže neboli to peniaze poskytnuté „len tak“. Ako vysvetľuje exminister Zajac, „tie peniaze sme si ako krajina požičali a musíme ich splácať, takže sú naše, ale Svetová banka ich uvoľnila až po preskúmaní kvality projektu“.
Možno však práve ono niekoľkoročné „chystanie sa“ na budovanie nového centra bolo osudnou chybou súčasného manažmentu detského kardiocentra. „Asi bola chyba, že to nedotiahli do konca,“ myslí si Rudolf Zajac, podľa ktorého je riaditeľ kardiocentra „veľmi dobrý a slušný človek a vynikajúci lekár, ale nedôsledný manažér, ktorý neustále vymýšľal, čo s tým, a dodnes to nedotiahol“.
Štyri stovky miliónov sú teda stále na účte – a preto zostávajú veľkým pokušením, na ktoré podľa všetkého kardiocentrum doplatí.
.prečo? lebo!
To, že práve tieto peniaze, prípadne ďalšie kšeftovanie v budúcnosti pri prevádzke nákladného zdravotníckeho zariadenia sú hlavným motívom zlúčenia detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou, sa ponúka samo. Iné racionálne uchopiteľné dôvody totiž nevidno a – súdiac podľa argumentária ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča – ani neexistujú.
Minister najprv vyhlásil, že počet detí narodených s vrodenými chybami srdca na Slovensku klesá – lekári však tvrdia, že to nie je pravda a podiel detí s týmito problémami je stabilný na úrovni od 9,48 po 9,99 promile na 1 000 živonarodených, čo je približne 400 až 500 detí s vrodenými poruchami srdca ročne.
Potom prišiel argument o „ekonomickej výhodnosti“ spojenia. Odhliadnuc od toho, že pri iných veciach hľadá minister „ekonomickú výhodnosť“ s oveľa menšou razanciou, zostávajú tu nezodpovedné otázky. V čom bude spojenie so stratovou a zle riadenou fakultnou nemocnicou výhodné pre kardiocentrum, ktoré je v zisku a hospodári neporovnateľne lepšie ako veľká nemocnica? Čo tým ušetrí nemocnica? A ak aj by to bolo tých „niekoľko miliónov ročne“ na administratívnych úsporách, stojí táto kvapka do rozpočtu veľkej nemocnice za návrat starých problémov do detského kardiocentra?
Zvláštny je aj argument o vybudovaní „komplexného celoslovenského centra pre deti“. Riaditeľ Detského kardiocentra Pavol Kunovský hovorí, že „k otázke zlučovania detského kardiocentra nebol nikdy prizvaný ani hlavný odborník pre detskú kardiológiu, ani primár kardiológie, ani ja ako riaditeľ“. To na seriózne budovanie celoslovenského centra veľmi nevyzerá.
A napokon – hovorkyňa ministra Silvia Horváthová pred pár dňami vyhlásila, že „prebiehajú rozsiahle analýzy z rôznych pohľadov, ktoré v súčasnosti smerujú viac k tomu, že podporujú zlúčenie týchto dvoch subjektov“. Nielen rodičov zo združenia Detské srdiečko zaujalo, kto asi tieto analýzy robí, „keď najlepší detskí kardiológovia to nie sú“?
Očividná absencia rozumných dôvodov a neustále hľadanie nových zámienok na zlúčenie, ktoré privoláva obavy z návratu zlých starých čias, navodzujú intenzívny dojem, že dôvodom sú peniaze a odpoveďou na všetko je „lebo“. Smerom k akým ľuďom sa to deje? – mohli by sme parafrázovať výsmešný slogan strany, ktorej nominant to všetko uskutočňuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.