Každé mesto má svojho ducha, svoj genius loci. Vojny, prírodné alebo politické katastrofy zanechávali diery v mestskom organizme, ktoré sa v tom lepšom prípade hojili navždy viditeľnými jazvami. Šťastnejšie časy stavebnou aktivitou zásadne menili tvár mesta, a tak môžeme obdivovať gotický ráz Bardejova alebo barokové kostoly Trnavy. Obdobie po vzniku Československa obohatilo viaceré slovenské mestá o funkcionalistické stavby. Popri Bratislave, Piešťanoch či Trenčianskych Tepliciach môžeme k nim priradiť aj Žilinu. Situovanie mesta na významnej križovatke diaľkových ciest a najmä rozvoj priemyslu vytvorili základné predpoklady na vznik zaujímavých stavieb slovenskej moderny.
Kniha architekta Dušana Mellnera Architektúra medzivojnového obdobia mesta Žiliny (Artis Omnis 2008) mapuje žilinské funkcionalistické stavby od slávnej Behrensovej synagógy cez stavby M. M. Scheera až po rozporuplnú Weinwurmovu budovu Považskej agrárnej a priemyselnej banky na Mariánskom námestí.
Nerobme si ilúzie, že medzivojnové časy prvej československej republiky boli pre architektov idylou. Tak ako dnes, aj vtedy bolo veľa lakomých, egocentrických a nevzdelaných investorov. Stavebníci, ktorí mali peniaze a zároveň vkus, vedeli, že k dobrým mravom patrí aj angažovanie kvalitného tvorcu. Mnohé z funkcionalistických stavieb slúžia veľmi dobre už tri štvrtiny storočia, mnohé však už neexistujú alebo prestavbami zanikla ich pôvodná noblesa. Krásu a príjemnú použiteľnosť modernistických stavieb si občas nevážime, nie sme ochotní prijať estetické kritériá dôb dávno minulých a nútime domy, aby nám slúžili nad rámec svojich možností. Sme obklopení nesúrodými zhlukmi materiálov a tvarov, zvykli sme si na prítomnosť nevkusu a opájame sa našimi technickými možnosťami. Stále však platí, že menej je niekedy viac.
Kniha architekta Dušana Mellnera Architektúra medzivojnového obdobia mesta Žiliny (Artis Omnis 2008) mapuje žilinské funkcionalistické stavby od slávnej Behrensovej synagógy cez stavby M. M. Scheera až po rozporuplnú Weinwurmovu budovu Považskej agrárnej a priemyselnej banky na Mariánskom námestí.
Nerobme si ilúzie, že medzivojnové časy prvej československej republiky boli pre architektov idylou. Tak ako dnes, aj vtedy bolo veľa lakomých, egocentrických a nevzdelaných investorov. Stavebníci, ktorí mali peniaze a zároveň vkus, vedeli, že k dobrým mravom patrí aj angažovanie kvalitného tvorcu. Mnohé z funkcionalistických stavieb slúžia veľmi dobre už tri štvrtiny storočia, mnohé však už neexistujú alebo prestavbami zanikla ich pôvodná noblesa. Krásu a príjemnú použiteľnosť modernistických stavieb si občas nevážime, nie sme ochotní prijať estetické kritériá dôb dávno minulých a nútime domy, aby nám slúžili nad rámec svojich možností. Sme obklopení nesúrodými zhlukmi materiálov a tvarov, zvykli sme si na prítomnosť nevkusu a opájame sa našimi technickými možnosťami. Stále však platí, že menej je niekedy viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.