Jozef Tiso si zaslúži pozornosť. Nielen ako politik, ale aj ako logická hádanka a aj ako také malé okno do vnútra ľudí. Nie som politológ ani historik, ale v jednom mám jasno – nielen holokaust, ale všetko, na čo siahol, bola tragédia. Rozvádzať to nebudem, podstata je v podstate režimu, ktorý predstavoval.
Okrem iného to bol mimoriadne zbabelý muž – dánsky kráľ si nasadil žltú hviezdu, keď chceli nacisti vyvážať tamojších Židov. Náš hrdina im za to ešte aj platil. Tiso je zaujímavý ako logická hádanka, respektíve paradox. Jeho obhajcovia tvrdia, že po a) nevedel, že deportovaní idú na smrť, respektíve myslel si, že idú do akýchsi príjemných táborov na práce. Po b) výnimkami zachránil mnohé životy. Všimli ste si? Zachraňoval niekoho, o kom údajne nevedel, že ho treba zachraňovať, veď mu predsa nemalo nič zlé hroziť. Zvláštne, nie?
Keby si myslel, že tých ľudí vyvážajú na akúsi formu prospešnej brigády, načo by ich zachraňoval? A keď si teda údajne myslel, že celé je to nejaký príjemný pracovný zájazd, prečo nedoprial ten luxus aj svojim kamarátom, alebo dokonca sám sebe? Takže – keď je pravda A, tak je blbosť B. Keď je A klamstvo, tak o B nemá hádam zmysel uvažovať – veď stačí na velebenie to, že niekoho odsúdite na smrť len na základe vlastnej hlúposti zmiešanej s krutosťou, a potom zopár odsúdených nezabijete? To má byť zásluha? A tretí pilier obhajoby – doba. Áno, doba bola zložitá, taká je každá, podľa toho, čími očami sa na ňu pozeráte (najviac sa na dobu vyhovárajú vždy tí, ktorí ju stelesňovali). Tiso v tej zložitej dobe urobil kariéru, a to nie napriek, ale vďaka jej zložitosti. Sám tú zložitosť aktívne budoval a aj vďaka nemu sa z nej stalo najmä zlo – „žitosť“ mnohým spoluobčanom nedoprial. To, že bol Tiso kňaz, je už iba korunka na celom jeho smutnom príbehu – dôkaz, že ušľachtilosť postu neznamená automaticky šľachetného človeka – ach, koľko príkladov sa dá nájsť aj teraz, však? Moja dvadsaťročná kolegyňa Angelika položila svojim spolužiakom, ktorí sa Tisa zastávali, otázku: vymenili by ste suseda za lepšie auto? Vieme, že Ján Sokol by si vybral auto. A vy?
Okrem iného to bol mimoriadne zbabelý muž – dánsky kráľ si nasadil žltú hviezdu, keď chceli nacisti vyvážať tamojších Židov. Náš hrdina im za to ešte aj platil. Tiso je zaujímavý ako logická hádanka, respektíve paradox. Jeho obhajcovia tvrdia, že po a) nevedel, že deportovaní idú na smrť, respektíve myslel si, že idú do akýchsi príjemných táborov na práce. Po b) výnimkami zachránil mnohé životy. Všimli ste si? Zachraňoval niekoho, o kom údajne nevedel, že ho treba zachraňovať, veď mu predsa nemalo nič zlé hroziť. Zvláštne, nie?
Keby si myslel, že tých ľudí vyvážajú na akúsi formu prospešnej brigády, načo by ich zachraňoval? A keď si teda údajne myslel, že celé je to nejaký príjemný pracovný zájazd, prečo nedoprial ten luxus aj svojim kamarátom, alebo dokonca sám sebe? Takže – keď je pravda A, tak je blbosť B. Keď je A klamstvo, tak o B nemá hádam zmysel uvažovať – veď stačí na velebenie to, že niekoho odsúdite na smrť len na základe vlastnej hlúposti zmiešanej s krutosťou, a potom zopár odsúdených nezabijete? To má byť zásluha? A tretí pilier obhajoby – doba. Áno, doba bola zložitá, taká je každá, podľa toho, čími očami sa na ňu pozeráte (najviac sa na dobu vyhovárajú vždy tí, ktorí ju stelesňovali). Tiso v tej zložitej dobe urobil kariéru, a to nie napriek, ale vďaka jej zložitosti. Sám tú zložitosť aktívne budoval a aj vďaka nemu sa z nej stalo najmä zlo – „žitosť“ mnohým spoluobčanom nedoprial. To, že bol Tiso kňaz, je už iba korunka na celom jeho smutnom príbehu – dôkaz, že ušľachtilosť postu neznamená automaticky šľachetného človeka – ach, koľko príkladov sa dá nájsť aj teraz, však? Moja dvadsaťročná kolegyňa Angelika položila svojim spolužiakom, ktorí sa Tisa zastávali, otázku: vymenili by ste suseda za lepšie auto? Vieme, že Ján Sokol by si vybral auto. A vy?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.