od hovorkyne Ligy proti antisemitizmu. Stálo tam: „Ve dnech 24. – 25. února 2008 jsem spolu s Dr. Alenou Hanzovou navštívila Mezinárodní konferenci – Globální fórum v boji proti antisemitismu, kterou pořádalo Ministerstvo zahraničních věcí státu Izrael v Jeruzalémě.
Bylo přítomno dvě stě delegátů ze čtyřiceti států celého světa. Vyšlo najevo, že neonacismus se roztahuje prakticky po celém světě vinou moderních médií, zejména internetu, a vinou působení některých levicových intelektuálů na univerzitách, stejně tak jako vinou militantních islámských ideologií. Oproti upachtěnému kočkování na české scéně se jeruzalémská konference jevila jako jednoznačné odsouzení zvrhlých ideologií a jako sebevědomá manifestace odpůrců neonacismu.“
Čo motivuje ľavicu na podobné postoje a ako argumentuje? Hovorí o rope, zhubnosti svetového kapitalizmu, nadnárodných korporáciách, burzových trhoch, údele palestínskeho ľudu, o tom, že akcie arabských teroristov boli vyprovokované, o reakčnosti konzervatívnych politík, smúti za odznievaním európskeho sociálneho štátu, poukazuje na nebezpečenstvo amerických protiraketových základní v Európe, brojí proti ekonomickej globalizácii, odsudzuje vojenské zásahy medzinárodného spoločenstva v krízových oblastiach, snahu spoplatniť školstvo, zdravotníctvo, znižovať dane, tvrdí, že subjektom solidarity by mal byť predovšetkým štát... Sociálnu nespravodlivosť má podľa nich na svedomí loby boháčov. Že je medzi nimi veľa židov? Protektorov izraelskej militantnej a agresívnej politiky? Podobná mytológia stála kedysi v počiatkoch nacizmu a holokaustu. Všeličo z nej prevzali aj komunisti.
Môj ty bože! Že by si mala každá generácia odskúšať na vlastnej koži, čo znamenajú utópie v praxi? Alebo že by si každá druhá chcela v praxi vyskúšať iba revolučné prerozdeľovanie súkromného vlastníctva? Ale čo s tým majú židia?! V podstate nič. Akurát sú lakmusovým papierikom sociálnych emócií. A tie sú infekčné.
Prehoďme výhybku. Páči sa mi predstava, že duša je energetické pole človeka. Pole, ktoré je poprepletané s energetickými poľami iných ľudí a ostatných živých bytostí. Možno je celý Vesmír jedna živá, oduševnená bytosť. Pekná predstava byť časťou nekonečného a večného „JA“, v ktorom sa nič nestráca a všetko má zmysel. Asi by som sa uspokojil aj s tým, že moja duša pôsobí minimálne v rodine, v robote, v neformálnom spoločenstve blízkych ľudí a ľudí, ktorých zasahujem svojimi skutkami a myšlienkami. A naopak. Zdá sa mi dokonca, že takto to naozaj aj funguje. Stačí, aby som sa zobudil v zlej nálade, a vidím dopady už pri raňajkách. V robote to kontinuálne pokračuje. Vedel by som, samozrejme, vymenovať aj podstatne dramatickejšie príklady. Napríklad, keď si v nedeľu okolo obeda pustím v televízii niektorú z politických diskusných relácií a zasiahne ma uragán negatívnych emócií. V slovníku vedy však „duša“ neexistuje, nahrádza ju slovo myseľ. Fakt, že myseľ presahuje telo človeka a je poprepletaná s mysľami iných ľudí a ostatných živých bytostí, veda pripúšťa a pracuje s ním. Z môjho hľadiska to vyjde narovnako.
Verím tiež, že je dobré, keď sa duša prejavuje v správnom porozumení, v správnom myslení, v správnej reči, v správnom konaní, v správnom živobytí, v správnom úsilí, v správnej bdelosti a v správnom sústredení na to, čo robím. Správne je láskavé a súcitiace, aktívne a pomáhajúce. A predsa má priveľa ľudí pocit, že žijú v permanentnom marazme. Vidia svet ako smetisko. Niektorí z nich časť odpadkov svojej mysle premiestňujú do myslí iných, miesto toho, aby sa ich zbavili. Svet–smetisko sa globalizuje.
Proti megatrendu sa treba postaviť. Výzvou však nie je globálne smetisko, ale to moje, osobné. Je to úporná robota a dlhá cesta. Kľukatá a s nejasným koncom. Utešujem sa tým, že kráčať neistým krokom za dobrým cieľom je lepšie ako rázne a bez akýchkoľvek pochybností šliapnuť do hovna.
Bylo přítomno dvě stě delegátů ze čtyřiceti států celého světa. Vyšlo najevo, že neonacismus se roztahuje prakticky po celém světě vinou moderních médií, zejména internetu, a vinou působení některých levicových intelektuálů na univerzitách, stejně tak jako vinou militantních islámských ideologií. Oproti upachtěnému kočkování na české scéně se jeruzalémská konference jevila jako jednoznačné odsouzení zvrhlých ideologií a jako sebevědomá manifestace odpůrců neonacismu.“
Čo motivuje ľavicu na podobné postoje a ako argumentuje? Hovorí o rope, zhubnosti svetového kapitalizmu, nadnárodných korporáciách, burzových trhoch, údele palestínskeho ľudu, o tom, že akcie arabských teroristov boli vyprovokované, o reakčnosti konzervatívnych politík, smúti za odznievaním európskeho sociálneho štátu, poukazuje na nebezpečenstvo amerických protiraketových základní v Európe, brojí proti ekonomickej globalizácii, odsudzuje vojenské zásahy medzinárodného spoločenstva v krízových oblastiach, snahu spoplatniť školstvo, zdravotníctvo, znižovať dane, tvrdí, že subjektom solidarity by mal byť predovšetkým štát... Sociálnu nespravodlivosť má podľa nich na svedomí loby boháčov. Že je medzi nimi veľa židov? Protektorov izraelskej militantnej a agresívnej politiky? Podobná mytológia stála kedysi v počiatkoch nacizmu a holokaustu. Všeličo z nej prevzali aj komunisti.
Môj ty bože! Že by si mala každá generácia odskúšať na vlastnej koži, čo znamenajú utópie v praxi? Alebo že by si každá druhá chcela v praxi vyskúšať iba revolučné prerozdeľovanie súkromného vlastníctva? Ale čo s tým majú židia?! V podstate nič. Akurát sú lakmusovým papierikom sociálnych emócií. A tie sú infekčné.
Prehoďme výhybku. Páči sa mi predstava, že duša je energetické pole človeka. Pole, ktoré je poprepletané s energetickými poľami iných ľudí a ostatných živých bytostí. Možno je celý Vesmír jedna živá, oduševnená bytosť. Pekná predstava byť časťou nekonečného a večného „JA“, v ktorom sa nič nestráca a všetko má zmysel. Asi by som sa uspokojil aj s tým, že moja duša pôsobí minimálne v rodine, v robote, v neformálnom spoločenstve blízkych ľudí a ľudí, ktorých zasahujem svojimi skutkami a myšlienkami. A naopak. Zdá sa mi dokonca, že takto to naozaj aj funguje. Stačí, aby som sa zobudil v zlej nálade, a vidím dopady už pri raňajkách. V robote to kontinuálne pokračuje. Vedel by som, samozrejme, vymenovať aj podstatne dramatickejšie príklady. Napríklad, keď si v nedeľu okolo obeda pustím v televízii niektorú z politických diskusných relácií a zasiahne ma uragán negatívnych emócií. V slovníku vedy však „duša“ neexistuje, nahrádza ju slovo myseľ. Fakt, že myseľ presahuje telo človeka a je poprepletaná s mysľami iných ľudí a ostatných živých bytostí, veda pripúšťa a pracuje s ním. Z môjho hľadiska to vyjde narovnako.
Verím tiež, že je dobré, keď sa duša prejavuje v správnom porozumení, v správnom myslení, v správnej reči, v správnom konaní, v správnom živobytí, v správnom úsilí, v správnej bdelosti a v správnom sústredení na to, čo robím. Správne je láskavé a súcitiace, aktívne a pomáhajúce. A predsa má priveľa ľudí pocit, že žijú v permanentnom marazme. Vidia svet ako smetisko. Niektorí z nich časť odpadkov svojej mysle premiestňujú do myslí iných, miesto toho, aby sa ich zbavili. Svet–smetisko sa globalizuje.
Proti megatrendu sa treba postaviť. Výzvou však nie je globálne smetisko, ale to moje, osobné. Je to úporná robota a dlhá cesta. Kľukatá a s nejasným koncom. Utešujem sa tým, že kráčať neistým krokom za dobrým cieľom je lepšie ako rázne a bez akýchkoľvek pochybností šliapnuť do hovna.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.