V slovenskom hudobnom „biznise“ sa niekedy dejú naozaj zvláštne veci. Zatiaľ čo veľké vydavateľstvá zo zotrvačnosti kŕmia masy osvedčenými produktmi, v závetrí vzniká akási tichá opozícia malých, ale o to čulejších vydavateľov.
Zatiaľ najväčšie prekvapenie tohto roku pripravilo vydavateľstvo Azyl Music, za ktorým stojí Maroš Hečko, herec, scenárista, producent a hudobník, bývalý spevák už neexistujúcej skupiny Free Faces (Rózsa, Šeban, Buntaj), člen skupín Bezmocná hŕstka a Home Made Mutant. Koncom marca bolo v Nultom priestore A4 v Bratislave uvedených do života naraz päť albumov pôvodnej slovenskej muziky: prvé sólové albumy Marcela Buntaja, Roberta Rotha a skupiny Nové mapy, druhý počin Jozefa Vlka pod pseudonymom Double Affair a tretia radová platňa zoskupenia Home Made Mutant. Takýto husársky kúsok si v poslednom čase nedovolil nikto z veľkých vydavateľov. „Celé roky sa poznáme, nie sme žiadni narýchlo pozbieraní muzikanti, roky sme si tie albumy všetci pripravovali, a tak sme si povedali – vydajme to v jeden deň, ľahko sa nám spraví aj ten krst, lebo jednoduchšie je pripravovať jeden krst ako päť,“ povedal pre .týždeň Maroš Hečko.
Autori jednotlivých nosičov nielenže skoordinovali ich vydanie, ale v mnohých prípadoch si navzájom na platniach vypomáhajú hosťovaniami či spoluautorstvom. Tak napríklad väčšinu piesní na albume Roba Rotha zložil Marcel Buntaj a otextoval Maroš Hečko, Dana Mazalová spieva na Nových mapách i v Home Made Mutant a gitarista Martin Hasák sa objavuje dokonca až na troch z piatich albumov. Voľné prelievanie kádrov tak spôsobilo, že medzi nahrávkami vzniklo množstvo vnútorných súvislostí a nenápadných nitiek. Zaujímavé je i to, že mnohé z nich vznikali v domácich štúdiách, a až potom boli dorábané profesionálnymi zvukármi – najčastejšie Bajkom, Hečkovým spolupracovníkom od čias druhého Wedding Bandu a prvého „mutantného“ albumu. Spoločné črty sa dajú nájsť i v elegantnom dizajne a artworku jednotlivých albumov, za ktorým stojí Bronislava Brtáňová.
V slovenskej produkcii predstavujú všetky tieto nahrávky kvalitatívny nadpriemer, aj keď málokomu sa budú rovnako páčiť. Nové mapy (pokračovateľ úspešného banskobystrického projektu MindMap), stavajú na albume Veselé hlavne na vokáli a textárskych schopnostiach Dany Mazalovej. Jej vrúcny hlas, dadaisticky sa pohrávajúci so slovíčkami pozbieranými popri ceste, vytvára zvláštny kontrast s tvrdým a zľahka depresívnym elektronickým spodkom. Robo Roth je, zdá sa, nielen často obsadzovaný herec, ale aj netuctový spevák, ktorý s prehľadom zvláda piesne čerpajúce z najlepších tradícií Deža Ursínyho a Jara Filipa. Home Made Mutant na platni Made Home prekvapuje pestrosťou a komunikatívnosťou hudobného jazyka, aj keď ním rozprávajú esá ako Buntaj, Gašpar či Rózsa. Double Affair na albume Cloudsmaker vystrčil hlavu naozaj vysoko a potrebujete poriadny zväzok balónikov, aby ste vystúpili až k nemu. Marcel „Bunka“ Buntaj pre zmenu všetkým ukázal, že Bobby McFerrin nie je nedosiahnuteľný vzor ani pre chlapca, ktorý búcha na bubnoch v strednej Európe. Jeho beatboxy, vokalízy i melodické nápady sú technicky náročné, no pritom dokonale zvládnuté a neuveriteľne chytľavé.
Najväčšou slabinou pätice albumov sú podľa môjho názoru texty. Double Affair sa tomuto problému vyhol tak, že hrá zväčša inštrumentálky, Buntaj slová nepotrebuje, Mazalová vtipne zmazáva rozdiely medzi zmysluplným a nezmyselným textom a Hečko sa na Mutantovi schováva za angličtinu. Najviac si to teda odniesol Rothov album, kde ani príjemný spevácky prejav a sýta muzika nevykryjú všetky diery v tuctovej lyrike.
Azyl Music jednoznačne rozširuje obzory slovenskej hudobnej scény. Nemožno sa pritom nepočudovať nad krátkozrakou politikou veľkých hudobných vydavateľstiev, ktoré podľa Hečkových slov „neboli schopné obhájiť pozíciu aj trošku náročnejšej hudby“, takže sa stalo, že niektoré kapely boli nútené založiť si vlastné vydavateľstvá a distribúcie a predávať svoju produkciu cez internet alebo na koncertoch (Dlhé Diely a Slnko Records, Home Made Mutant a Azyl Music, či Le Payaco/Diego a Wagon Records). Takáto neštandardná situácia však môže podľa neho „vygenerovať do budúcnosti možno aj oveľa schopnejšie vydavateľstvá“.
Zatiaľ najväčšie prekvapenie tohto roku pripravilo vydavateľstvo Azyl Music, za ktorým stojí Maroš Hečko, herec, scenárista, producent a hudobník, bývalý spevák už neexistujúcej skupiny Free Faces (Rózsa, Šeban, Buntaj), člen skupín Bezmocná hŕstka a Home Made Mutant. Koncom marca bolo v Nultom priestore A4 v Bratislave uvedených do života naraz päť albumov pôvodnej slovenskej muziky: prvé sólové albumy Marcela Buntaja, Roberta Rotha a skupiny Nové mapy, druhý počin Jozefa Vlka pod pseudonymom Double Affair a tretia radová platňa zoskupenia Home Made Mutant. Takýto husársky kúsok si v poslednom čase nedovolil nikto z veľkých vydavateľov. „Celé roky sa poznáme, nie sme žiadni narýchlo pozbieraní muzikanti, roky sme si tie albumy všetci pripravovali, a tak sme si povedali – vydajme to v jeden deň, ľahko sa nám spraví aj ten krst, lebo jednoduchšie je pripravovať jeden krst ako päť,“ povedal pre .týždeň Maroš Hečko.
Autori jednotlivých nosičov nielenže skoordinovali ich vydanie, ale v mnohých prípadoch si navzájom na platniach vypomáhajú hosťovaniami či spoluautorstvom. Tak napríklad väčšinu piesní na albume Roba Rotha zložil Marcel Buntaj a otextoval Maroš Hečko, Dana Mazalová spieva na Nových mapách i v Home Made Mutant a gitarista Martin Hasák sa objavuje dokonca až na troch z piatich albumov. Voľné prelievanie kádrov tak spôsobilo, že medzi nahrávkami vzniklo množstvo vnútorných súvislostí a nenápadných nitiek. Zaujímavé je i to, že mnohé z nich vznikali v domácich štúdiách, a až potom boli dorábané profesionálnymi zvukármi – najčastejšie Bajkom, Hečkovým spolupracovníkom od čias druhého Wedding Bandu a prvého „mutantného“ albumu. Spoločné črty sa dajú nájsť i v elegantnom dizajne a artworku jednotlivých albumov, za ktorým stojí Bronislava Brtáňová.
V slovenskej produkcii predstavujú všetky tieto nahrávky kvalitatívny nadpriemer, aj keď málokomu sa budú rovnako páčiť. Nové mapy (pokračovateľ úspešného banskobystrického projektu MindMap), stavajú na albume Veselé hlavne na vokáli a textárskych schopnostiach Dany Mazalovej. Jej vrúcny hlas, dadaisticky sa pohrávajúci so slovíčkami pozbieranými popri ceste, vytvára zvláštny kontrast s tvrdým a zľahka depresívnym elektronickým spodkom. Robo Roth je, zdá sa, nielen často obsadzovaný herec, ale aj netuctový spevák, ktorý s prehľadom zvláda piesne čerpajúce z najlepších tradícií Deža Ursínyho a Jara Filipa. Home Made Mutant na platni Made Home prekvapuje pestrosťou a komunikatívnosťou hudobného jazyka, aj keď ním rozprávajú esá ako Buntaj, Gašpar či Rózsa. Double Affair na albume Cloudsmaker vystrčil hlavu naozaj vysoko a potrebujete poriadny zväzok balónikov, aby ste vystúpili až k nemu. Marcel „Bunka“ Buntaj pre zmenu všetkým ukázal, že Bobby McFerrin nie je nedosiahnuteľný vzor ani pre chlapca, ktorý búcha na bubnoch v strednej Európe. Jeho beatboxy, vokalízy i melodické nápady sú technicky náročné, no pritom dokonale zvládnuté a neuveriteľne chytľavé.
Najväčšou slabinou pätice albumov sú podľa môjho názoru texty. Double Affair sa tomuto problému vyhol tak, že hrá zväčša inštrumentálky, Buntaj slová nepotrebuje, Mazalová vtipne zmazáva rozdiely medzi zmysluplným a nezmyselným textom a Hečko sa na Mutantovi schováva za angličtinu. Najviac si to teda odniesol Rothov album, kde ani príjemný spevácky prejav a sýta muzika nevykryjú všetky diery v tuctovej lyrike.
Azyl Music jednoznačne rozširuje obzory slovenskej hudobnej scény. Nemožno sa pritom nepočudovať nad krátkozrakou politikou veľkých hudobných vydavateľstiev, ktoré podľa Hečkových slov „neboli schopné obhájiť pozíciu aj trošku náročnejšej hudby“, takže sa stalo, že niektoré kapely boli nútené založiť si vlastné vydavateľstvá a distribúcie a predávať svoju produkciu cez internet alebo na koncertoch (Dlhé Diely a Slnko Records, Home Made Mutant a Azyl Music, či Le Payaco/Diego a Wagon Records). Takáto neštandardná situácia však môže podľa neho „vygenerovať do budúcnosti možno aj oveľa schopnejšie vydavateľstvá“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.