Milujem slovníky každého druhu. Pre spisovateľa je to zdroj imaginácie. Dokážem ich čítať ako romány, od prvej strany po poslednú. A keďže som už rezignoval na poriadne zvládnutie cudzích jazykov, učím sa už desaťročia jediný jazyk – slovenčinu.
O tom, že slovenčina nemusí mať nijaké komplexy menejcennosti, že je vraj nevyvinutá a nevhodná napr. na dabing či preklad amerického slangu, svedčia aj slovníky, v ktorých je uložené jej bohatstvo. O vyspelosti jazyka svedčia aj špecializované, neraz kuriózne slovníky, ktoré si ten-ktorý národ vydáva. Slovník školských nadávok ako Francúzi síce ešte nemáme, ale aj tak môže byť pre naše sebavedomie povzbudzujúce urobiť si inventúru slovníkov slovensko-slovenských.
.obrátený slovník
Niekto by si mohol zgustnúť: konečne majú snobi svoju základnú príručku! Obrátený slovník cudzích slov od Petra Oravca totiž obsahuje spisovné, niekedy priam írečité slovenská slová s cudzojazyčnými ekvivalentmi. Zaujímavý nápad. (Keby som chcel vyjadriť prídavné meno zaujímavý cudzím slovom, mám po ruke synonymá interesantný, exkluzívny, exotický, originálny, unikátny, kuriózny, raritný, atraktívny, pikantný, mediálny). Naozaj nejde o to, aby sme silou-mocou nahrádzali domáce slová (ale ktoré slovenské slovo je naozaj našské!) cudzími výrazmi. Žijeme však v globálnom obale a patrí k všeobecnej inteligencii, ak vieme niečo o jazykovom okolí slov, ktoré korenia v európskom kontexte, najmä v latinčine a gréčtine. Používať cudzie slová (z ktorých napokon mnohé zdomácneli na nepoznanie) patrí k všeobecnej inteligenčnej vybavenosti človeka. Nehovoriac o tom, že sú oblasti, kde sa slovenské slová pociťujú ako nenáležité (odborná terminológia vedeckého štýlu). V mnohých prípadoch sa ani nedá presne nahradiť cudzojazyčné slovo za domáce. Antikvárny nie je iba upotrebený, použitý, starý a hic nie je iba veľká horúčava. Tento slovník je, paradoxne, dokladom bohatstva slovenčiny a nášho jazykového sebavedomia. Bodaj by sme mali čo najviac podobných „kurióznych“ slovníkov. Čechov a Francúzov už asi nedobehneme, ale mohli by sme dobehnúť aspoň vlastnú ľahostajnosť (čiže apatiu, letargiu, pasivitu, indiferenciu, rezignáciu, ignorantstvo, flegmatizmus, indolenciu, torpiditu či salámovitosť).
.slovník rýmov
Nie, takýto slovník v knižnej podobe zatiaľ neexistuje a dúfam, že ani dlho nebude. Bola by to pohroma pre poéziu, keby si každý mohol vyskladať báseň z predhotovených dielcov ako skriňu z IKEA. Jestvuje však niečo podobné: Retrográdny slovník profesora Jozefa Mistríka. Dnes je to nedostupná a vyhľadávaná kniha. Je to lexikografický monument a dôkaz Mistríkovej neuveriteľnej pracovitosti a komplexnosti. Veď už roku 1976, bez vymožeností internetu, sám vytvoril dielo, ktoré by dnes spracúvali celé autorské tímy. Retrográdny slovník obsahuje 134 000 slov, ktoré sú však usporiadané odzadu, teda podľa prípon. Vyhľadáte si napríklad písmeno č a začína sa dobrodružstvo jazyka: obrábač, rýchloobrábač, darebač, šibač, drobač... až po lievč, Drogobyč, tyč a gýč. V slovenčine máme takmer 1 000 slov zakončených na -č. Na prvý pohľad je táto informácia zbytočná, ale spisovatelia a textári naozaj môžu používať Mistríkov slovník ako zdroj rýmov. Pravdaže, pri mechanickom používaní v ňom nájdu iba gramatické rýmy, keďže slová sú uvedené v základných tvaroch. Ale skúsený užívateľ jazyka vie, ako nájsť aj kvalitné rýmy. Tento slovník doteraz pokladám za vyvrcholenie jazykovej kultúry nás Slovákov. Veď vedieť si čítať rodný jazyk aj „odzadu“, svedčí naozaj o vytríbenom a rozvinutom jazykovom povedomí.
.slovníkové monumenty
Doteraz bol slovníkovým monumentom veľký šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka, ktorý vychádzal v rokoch 1959 – 1968. Jeho pozitíva i negatíva boli nesporné:
obsahoval dovtedy najširšiu slovnú zásobu (120 000 slov), heslá sprevádzali ukážky z krásnej literatúry, pričom čerpal najmä zo slovenskej klasiky. To bolo aj jeho obmedzenie: dlhý čas vydávania spôsobil, že sa rozširovala priepasť medzi živým a „knižným“ jazykom. Jazyk beatnikov, Salingera či pesničkárov v tomto slovníku nemohol byť zachytený. Ďalším lexikografickým monumentom je Veľký slovník cudzích slov (Šaling-Ivanová-Maníková), ktorý zahŕňa 130 000 slov. Vydavateľstvo SAMO, ktoré sa špecializuje na slovníkovú produkciu, vydalo aj viacero ďalších menších slovníkov cudzích slov pre školskú či bežnú prax. Na moje použitie je najefektívnejší Synonymický slovník slovenčiny, ktorý vydala VEDA. Obsahuje 40 000 hesiel. Je to úžasné čítanie o jazykovej vynaliezavosti slovenského národa. Mohutným dielom je aj 7-dielny Historický slovník slovenského jazyka, z ktorého vyšlo od roku 1991 6 zväzkov. Je to akýsi skanzen slov, keďže v ňom máme poklad svojej reči z 15. – 18. storočia. Pred našimi očami vzniká ďalšie fascinujúce dielo, ktorého význam docenia až budúce generácie: Slovník súčasného slovenského jazyka, z ktorého vyšiel 1. zväzok (A – G). Vydávanie takéhoto obrovského diela však signalizuje niektoré úskalia: dlhé časové obdobie, ktoré uplynie k záverečnému zväzku, opäť spôsobí, že mnohé slová v ňom nebudú zachytené. Ideálne by bolo nájsť spôsob, ako vydávať podobné tituly na internete, pravda, s finančným zhodnotením heuristickej práce.
.čo nám chýba
Hoci pred časom vyšiel priekopnícky Slovník slovenského slangu od Braňa Hochela, chýba nám veľký slovník hovorovej a nespisovnej slovenčiny s rôznymi odtienkami nespisovnosti: slang, argot, reč detí, študentov... Na slovník neologizmov si ešte určite počkáme pár (desiatok) rokov, hoci prvá lastovička v podobe knihy Okazionalizmy v hovorovej slovenčine od Ľudmily Liptákovej už vyšla. Základný Slovník slovenských nárečí tiež už máme, bude radostné sledovať, ako si prebúdzajúce sa regióny budú vydávať svoje miestne nárečia. Najväčší deficit však pociťujem v etymológii. Na našu hanbu ešte stále nemáme veľký Etymologický slovník slovenského jazyka. Knihy Šimona Ondruša Odtajnené trezory slov svojou výberovosťou a náhodnosťou na tento nedostatok iba upozorňujú. Svoju etymológiu majú spracovanú všetky okolité národy, len nám sa na ňu nedostáva síl a času. Česi vydali už aj slovníky floskulí, ktorých autorom je Vladimír Just, no my just nie!
Slovníky jedného jazyka (slovenčiny) sú významným kultúrotvorným faktorom národa. Je v nich uložená minulosť, prítomnosť aj budúcnosť slov. A slová nie sú iba abstraktné substráty, sú to energie života. Cez slová sa život prediera od nemoty k hovoreniu. Národ, ktorý sa dokáže vyjadrovať, dokáže formulovať aj svoje vízie a postavenie vo svete. Diaľnice k nám môžu priviesť investorov a turistov, ale slovníky slovenčiny nás môžu navrátiť k sebe samým.
O tom, že slovenčina nemusí mať nijaké komplexy menejcennosti, že je vraj nevyvinutá a nevhodná napr. na dabing či preklad amerického slangu, svedčia aj slovníky, v ktorých je uložené jej bohatstvo. O vyspelosti jazyka svedčia aj špecializované, neraz kuriózne slovníky, ktoré si ten-ktorý národ vydáva. Slovník školských nadávok ako Francúzi síce ešte nemáme, ale aj tak môže byť pre naše sebavedomie povzbudzujúce urobiť si inventúru slovníkov slovensko-slovenských.
.obrátený slovník
Niekto by si mohol zgustnúť: konečne majú snobi svoju základnú príručku! Obrátený slovník cudzích slov od Petra Oravca totiž obsahuje spisovné, niekedy priam írečité slovenská slová s cudzojazyčnými ekvivalentmi. Zaujímavý nápad. (Keby som chcel vyjadriť prídavné meno zaujímavý cudzím slovom, mám po ruke synonymá interesantný, exkluzívny, exotický, originálny, unikátny, kuriózny, raritný, atraktívny, pikantný, mediálny). Naozaj nejde o to, aby sme silou-mocou nahrádzali domáce slová (ale ktoré slovenské slovo je naozaj našské!) cudzími výrazmi. Žijeme však v globálnom obale a patrí k všeobecnej inteligencii, ak vieme niečo o jazykovom okolí slov, ktoré korenia v európskom kontexte, najmä v latinčine a gréčtine. Používať cudzie slová (z ktorých napokon mnohé zdomácneli na nepoznanie) patrí k všeobecnej inteligenčnej vybavenosti človeka. Nehovoriac o tom, že sú oblasti, kde sa slovenské slová pociťujú ako nenáležité (odborná terminológia vedeckého štýlu). V mnohých prípadoch sa ani nedá presne nahradiť cudzojazyčné slovo za domáce. Antikvárny nie je iba upotrebený, použitý, starý a hic nie je iba veľká horúčava. Tento slovník je, paradoxne, dokladom bohatstva slovenčiny a nášho jazykového sebavedomia. Bodaj by sme mali čo najviac podobných „kurióznych“ slovníkov. Čechov a Francúzov už asi nedobehneme, ale mohli by sme dobehnúť aspoň vlastnú ľahostajnosť (čiže apatiu, letargiu, pasivitu, indiferenciu, rezignáciu, ignorantstvo, flegmatizmus, indolenciu, torpiditu či salámovitosť).
.slovník rýmov
Nie, takýto slovník v knižnej podobe zatiaľ neexistuje a dúfam, že ani dlho nebude. Bola by to pohroma pre poéziu, keby si každý mohol vyskladať báseň z predhotovených dielcov ako skriňu z IKEA. Jestvuje však niečo podobné: Retrográdny slovník profesora Jozefa Mistríka. Dnes je to nedostupná a vyhľadávaná kniha. Je to lexikografický monument a dôkaz Mistríkovej neuveriteľnej pracovitosti a komplexnosti. Veď už roku 1976, bez vymožeností internetu, sám vytvoril dielo, ktoré by dnes spracúvali celé autorské tímy. Retrográdny slovník obsahuje 134 000 slov, ktoré sú však usporiadané odzadu, teda podľa prípon. Vyhľadáte si napríklad písmeno č a začína sa dobrodružstvo jazyka: obrábač, rýchloobrábač, darebač, šibač, drobač... až po lievč, Drogobyč, tyč a gýč. V slovenčine máme takmer 1 000 slov zakončených na -č. Na prvý pohľad je táto informácia zbytočná, ale spisovatelia a textári naozaj môžu používať Mistríkov slovník ako zdroj rýmov. Pravdaže, pri mechanickom používaní v ňom nájdu iba gramatické rýmy, keďže slová sú uvedené v základných tvaroch. Ale skúsený užívateľ jazyka vie, ako nájsť aj kvalitné rýmy. Tento slovník doteraz pokladám za vyvrcholenie jazykovej kultúry nás Slovákov. Veď vedieť si čítať rodný jazyk aj „odzadu“, svedčí naozaj o vytríbenom a rozvinutom jazykovom povedomí.
| Výberová bibliografia ďalších kníh o slovenčine: Nataša Tanská: Ja to vidím inakšie, miláčik (mužsko-ženský slovník) Štefan Žáry: Anekdotický slovník slovenských spisovateľov Konštantín Palkovič: Záhorácky slovník E. Nigma: Slovník pre krížovkárov Dušan Vallo: Vojenský terminologický a výkladový slovník Juraj Hilvert: Výkladový slovník automobilizmu Lalúch-Koncová: Slovník skratiek a značiek Krenčey-Krenčeyová: Slovník najčastejších prehreškov proti spisovnej slovenčine Milan Nedelka: Slovenský letecký slovník Peter Kulašík: Slovník bezpečnostných vzťahov Šlosárovci-Majtán: Výkladový slovník ekonomických pojmov Erich Mistrík: Estetický slovník Ľuboš Škvorecký: Gastronomický slovník Ivanová-Šalingová: Homonymický slovník Oľga Škvareninová: Paronymický slovník Ivo Grycz: Malý masmediálny slovník Habovštiaková-Krošláková: Frazeologický slovník Tisíc poučení zo spisovnej slovenčiny Žáčko-Janek: Slovník nesprávnych a správnych výrazov Krátky slovník slovenského jazyka Česko-slovenský slovník Slovensko-český slovník |
.slovníkové monumenty
Doteraz bol slovníkovým monumentom veľký šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka, ktorý vychádzal v rokoch 1959 – 1968. Jeho pozitíva i negatíva boli nesporné:
obsahoval dovtedy najširšiu slovnú zásobu (120 000 slov), heslá sprevádzali ukážky z krásnej literatúry, pričom čerpal najmä zo slovenskej klasiky. To bolo aj jeho obmedzenie: dlhý čas vydávania spôsobil, že sa rozširovala priepasť medzi živým a „knižným“ jazykom. Jazyk beatnikov, Salingera či pesničkárov v tomto slovníku nemohol byť zachytený. Ďalším lexikografickým monumentom je Veľký slovník cudzích slov (Šaling-Ivanová-Maníková), ktorý zahŕňa 130 000 slov. Vydavateľstvo SAMO, ktoré sa špecializuje na slovníkovú produkciu, vydalo aj viacero ďalších menších slovníkov cudzích slov pre školskú či bežnú prax. Na moje použitie je najefektívnejší Synonymický slovník slovenčiny, ktorý vydala VEDA. Obsahuje 40 000 hesiel. Je to úžasné čítanie o jazykovej vynaliezavosti slovenského národa. Mohutným dielom je aj 7-dielny Historický slovník slovenského jazyka, z ktorého vyšlo od roku 1991 6 zväzkov. Je to akýsi skanzen slov, keďže v ňom máme poklad svojej reči z 15. – 18. storočia. Pred našimi očami vzniká ďalšie fascinujúce dielo, ktorého význam docenia až budúce generácie: Slovník súčasného slovenského jazyka, z ktorého vyšiel 1. zväzok (A – G). Vydávanie takéhoto obrovského diela však signalizuje niektoré úskalia: dlhé časové obdobie, ktoré uplynie k záverečnému zväzku, opäť spôsobí, že mnohé slová v ňom nebudú zachytené. Ideálne by bolo nájsť spôsob, ako vydávať podobné tituly na internete, pravda, s finančným zhodnotením heuristickej práce.
.čo nám chýba
Hoci pred časom vyšiel priekopnícky Slovník slovenského slangu od Braňa Hochela, chýba nám veľký slovník hovorovej a nespisovnej slovenčiny s rôznymi odtienkami nespisovnosti: slang, argot, reč detí, študentov... Na slovník neologizmov si ešte určite počkáme pár (desiatok) rokov, hoci prvá lastovička v podobe knihy Okazionalizmy v hovorovej slovenčine od Ľudmily Liptákovej už vyšla. Základný Slovník slovenských nárečí tiež už máme, bude radostné sledovať, ako si prebúdzajúce sa regióny budú vydávať svoje miestne nárečia. Najväčší deficit však pociťujem v etymológii. Na našu hanbu ešte stále nemáme veľký Etymologický slovník slovenského jazyka. Knihy Šimona Ondruša Odtajnené trezory slov svojou výberovosťou a náhodnosťou na tento nedostatok iba upozorňujú. Svoju etymológiu majú spracovanú všetky okolité národy, len nám sa na ňu nedostáva síl a času. Česi vydali už aj slovníky floskulí, ktorých autorom je Vladimír Just, no my just nie!
Slovníky jedného jazyka (slovenčiny) sú významným kultúrotvorným faktorom národa. Je v nich uložená minulosť, prítomnosť aj budúcnosť slov. A slová nie sú iba abstraktné substráty, sú to energie života. Cez slová sa život prediera od nemoty k hovoreniu. Národ, ktorý sa dokáže vyjadrovať, dokáže formulovať aj svoje vízie a postavenie vo svete. Diaľnice k nám môžu priviesť investorov a turistov, ale slovníky slovenčiny nás môžu navrátiť k sebe samým.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.