Rozhovor s informatikom Františkom Gyárfášom o príčinách úspechu Wikipedie a o jej porovnaní s papierovými encyklopédiami.
.ako je možné, že Wikipedia, ktorú tvoria laici, má podľa jedného porovnania podobné množstvo chýb ako Encyclopedia Britannica, tvorená profesionálmi?
Týždenník Economist uverejnil 1. apríla 2006 výsledky štúdie časopisu Nature, ktorá porovnala kvalitu jednej z najserióznejších encyklopédií sveta Encyclopedia Britannica a Wikipedie. Výsledok bol natoľko šokujúci, že ho mnohí považovali za prvoaprílový žart. Podľa štúdie obe encyklopédie obsahovali rad chýb rôzneho druhu, pričom Britannica iba o tridsať percent menej ako amatérska a živelná Wikipedia. Ľudské poznanie si vytvorilo prísne mechanizmy udržovania kvality, ako sú autorita akademických inštitúcií, oponentúry, posudky expertov. Britannica ich spĺňa a Wikipédia ignoruje. Jej stratégia je informačná evolúcia. Vychádza z takzvanej „múdrosti davu“. Ľudia v sebe nesú obrovskú kolektívnu inteligenciu, praktickú skúsenosť aj teoretickú znalosť. Wikipédia ukazuje, že ľudia sa radi o svoju expertízu delia. Pokiaľ im nebráni byrokracia, svoje príspevky ochotne tvoria, opravujú a dopĺňajú. O úspešnosti podobných projektov vieme už dávno. O úrovni kvality sa dozvedáme až z takýchto štúdií. Je to prekvapujúce, kontraintuitívne, ale povzbudzujúce.
.wikipedia spúšťa vlastný vyhľadávač, vraj kvôli tomu, „aby sa filtrovanie nálezov sprehľadnilo a mohla sa do neho zapojiť komunita". Myslíte si, že tento typ vyhľadávača má šancu na úspech?
Obávam sa, že zakladateľ Wikipedie Jimmy Wales tentoraz vykročil nesprávnym smerom. Vo Wikipedii je stelesnená prirodzená ochota ľudí poskytnúť expertízu, pričom v pozadí funguje akýsi win-win inštinkt. Každý trochu dáva a veľa berie. Vyhľadávanie je však iný problém. Počet stránok pribúda v desiatkach miliónov denne. Nie je v silách ľudstva toto množstvo čo i len prečítať, tobôž kolektívne ohodnocovať. Stratégia Google, založená na automatickom usporadúvaní, je podstatne efektívnejšia. A ako ukazuje prax, je úspešná.
.čím si podľa vás Wikipedia vyslúžila taký úspech? Je vraj siedmou najnavštevovanejšou stránkou v USA...
Dôležitou vlastnosťou bezškálových sietí ako internet je ich favorizovanie úspešných. Ak sa nejaké stránky, portály, komunikačné kanály či vyhľadávače stanú slávnymi, ich sláva priťahuje čoraz väčší záujem, čo zvyšuje slávu, zosilňuje záujem a tak dokola. Preto milióny ľudí často bez akejkoľvek reklamy začali používať Google, Wikipediu, ICQ, Hotmail, YouTube, MySpace, Facebook, Second Life. Nesmierne dôležité vlastnosti sú dostupnosť, bezplatnosť, anonymita, kvalita. Wikipedia prišla v pravý čas. Jej autori urobili niekoľko správnych rozhodnutí, ako bola pohodlná tvorba stránok, bezbariérové wiki editovanie, neprítomnosť byrokracie a akademických prekážok. Ostatné urobil evolučný samopohyb. Ľudia majú potrebu dôverovať svojim zdrojom. Wikipedia je známa, čo ju uprednostňuje pred neznámymi zdrojmi. A keďže napr. Google usporadúva nájdené výsledky podľa popularity stránok, úspech Wikipedie posilňuje jej pozíciu. A tak sa jej popularita znásobuje. Viacerí autori radi poukazujú na chyby, často absurdné nevedomosti či hlúposti v rôznych heslách Wikipedie. Treba si však uvedomiť, že odhalenie chyby môže viesť k rýchlej a prakticky okamžitej náprave. Výnimkou sú názorové spory. Vtedy zvyknú vzbĺknuť interpretačné vojny nezmieriteľných stanovísk a musí zasiahnuť vyššia autorita. Ale to sú skôr výnimky, aké poznáme aj z vedeckého prostredia. Veľkosť Wikipedie už dnes prekonala akúkoľvek encyklopédiu v dejinách ľudstva a nezdá sa, že by sa jej rast mal tak skoro zastaviť. Je príjemné nájsť na dva kliky akúkoľvek informáciu. Ľudia to využívajú, aj keď riskujú nedostatočnú presnosť, chyby či omyly. V porovnaní s desaťtisíckami úplne neznámych stránok je to ešte stále znesiteľne seriózny zdroj informácií.
.ako je možné, že Wikipedia, ktorú tvoria laici, má podľa jedného porovnania podobné množstvo chýb ako Encyclopedia Britannica, tvorená profesionálmi?
Týždenník Economist uverejnil 1. apríla 2006 výsledky štúdie časopisu Nature, ktorá porovnala kvalitu jednej z najserióznejších encyklopédií sveta Encyclopedia Britannica a Wikipedie. Výsledok bol natoľko šokujúci, že ho mnohí považovali za prvoaprílový žart. Podľa štúdie obe encyklopédie obsahovali rad chýb rôzneho druhu, pričom Britannica iba o tridsať percent menej ako amatérska a živelná Wikipedia. Ľudské poznanie si vytvorilo prísne mechanizmy udržovania kvality, ako sú autorita akademických inštitúcií, oponentúry, posudky expertov. Britannica ich spĺňa a Wikipédia ignoruje. Jej stratégia je informačná evolúcia. Vychádza z takzvanej „múdrosti davu“. Ľudia v sebe nesú obrovskú kolektívnu inteligenciu, praktickú skúsenosť aj teoretickú znalosť. Wikipédia ukazuje, že ľudia sa radi o svoju expertízu delia. Pokiaľ im nebráni byrokracia, svoje príspevky ochotne tvoria, opravujú a dopĺňajú. O úspešnosti podobných projektov vieme už dávno. O úrovni kvality sa dozvedáme až z takýchto štúdií. Je to prekvapujúce, kontraintuitívne, ale povzbudzujúce.
.wikipedia spúšťa vlastný vyhľadávač, vraj kvôli tomu, „aby sa filtrovanie nálezov sprehľadnilo a mohla sa do neho zapojiť komunita". Myslíte si, že tento typ vyhľadávača má šancu na úspech?
Obávam sa, že zakladateľ Wikipedie Jimmy Wales tentoraz vykročil nesprávnym smerom. Vo Wikipedii je stelesnená prirodzená ochota ľudí poskytnúť expertízu, pričom v pozadí funguje akýsi win-win inštinkt. Každý trochu dáva a veľa berie. Vyhľadávanie je však iný problém. Počet stránok pribúda v desiatkach miliónov denne. Nie je v silách ľudstva toto množstvo čo i len prečítať, tobôž kolektívne ohodnocovať. Stratégia Google, založená na automatickom usporadúvaní, je podstatne efektívnejšia. A ako ukazuje prax, je úspešná.
.čím si podľa vás Wikipedia vyslúžila taký úspech? Je vraj siedmou najnavštevovanejšou stránkou v USA...
Dôležitou vlastnosťou bezškálových sietí ako internet je ich favorizovanie úspešných. Ak sa nejaké stránky, portály, komunikačné kanály či vyhľadávače stanú slávnymi, ich sláva priťahuje čoraz väčší záujem, čo zvyšuje slávu, zosilňuje záujem a tak dokola. Preto milióny ľudí často bez akejkoľvek reklamy začali používať Google, Wikipediu, ICQ, Hotmail, YouTube, MySpace, Facebook, Second Life. Nesmierne dôležité vlastnosti sú dostupnosť, bezplatnosť, anonymita, kvalita. Wikipedia prišla v pravý čas. Jej autori urobili niekoľko správnych rozhodnutí, ako bola pohodlná tvorba stránok, bezbariérové wiki editovanie, neprítomnosť byrokracie a akademických prekážok. Ostatné urobil evolučný samopohyb. Ľudia majú potrebu dôverovať svojim zdrojom. Wikipedia je známa, čo ju uprednostňuje pred neznámymi zdrojmi. A keďže napr. Google usporadúva nájdené výsledky podľa popularity stránok, úspech Wikipedie posilňuje jej pozíciu. A tak sa jej popularita znásobuje. Viacerí autori radi poukazujú na chyby, často absurdné nevedomosti či hlúposti v rôznych heslách Wikipedie. Treba si však uvedomiť, že odhalenie chyby môže viesť k rýchlej a prakticky okamžitej náprave. Výnimkou sú názorové spory. Vtedy zvyknú vzbĺknuť interpretačné vojny nezmieriteľných stanovísk a musí zasiahnuť vyššia autorita. Ale to sú skôr výnimky, aké poznáme aj z vedeckého prostredia. Veľkosť Wikipedie už dnes prekonala akúkoľvek encyklopédiu v dejinách ľudstva a nezdá sa, že by sa jej rast mal tak skoro zastaviť. Je príjemné nájsť na dva kliky akúkoľvek informáciu. Ľudia to využívajú, aj keď riskujú nedostatočnú presnosť, chyby či omyly. V porovnaní s desaťtisíckami úplne neznámych stránok je to ešte stále znesiteľne seriózny zdroj informácií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.