Bezplatná internetová encyklopédia Wikipedia má sedem rokov a obsahuje viac ako desať miliónov článkov v 255 jazykoch. V Spojených štátoch je siedmou najnavštevovanejšou stránkou. To všetko napriek tomu, že v organizácii, ktorá ju spravuje, pracuje len niekoľko platených zamestnancov.
Za ten krátky čas, ktorý uplynul od založenia Wikipedie, o nej počul hádam každý, kto má niečo spoločné s internetom. Hoci je stále veľa skeptikov, ktorí ju nepovažujú za hodnoverný zdroj informácií, čelí dnes Wikipedia skôr inému problému: buď sa bude, tak ako doteraz, snažiť obsiahnuť každý aspekt ľudského poznania, alebo zavedie prísnejšiu redakčnú politiku, ktorá eliminuje počet „nedôležitých“ hesiel, čím vraj môže dosiahnuť aj to, že sa jej povesť zlepší.
.wales a sanger
Na začiatku všetkého bol projekt zvaný Nupedia, ktorý v marci roku 2000 založili dvaja Američania – internetový podnikateľ Jimmy Wales a filozof Larry Sanger. Nupedia mala byť on-line encyklopédiou, ktorej obsah by sa čo najviac podobal profesionálnym (dalo by sa povedať, že osvietenským) encyklopédiám a ktorej autormi mali byť predovšetkým odborníci v danej oblasti.
Netrvalo však ani rok a 15. januára 2001 založili zakladatelia Nupedie doplnkový projekt: encyklopédiu, do ktorej by mohol prispievať a ktorú by mohol editovať prakticky ktokoľvek s pripojením na sieť. Wales novinku charakterizoval ako „snahu o vytvorenie a distribuovanie voľne dostupnej encyklopédie, každej osobe na planéte v jej rodnom jazyku a to pokiaľ možno v čo najlepšej kvalite.“
Vtedy to určite vyzeralo ako nezmyselná a megalomanská myšlienka, ale už o štyri mesiace sa začalo ukazovať, že snaha nemusí byť márna: od mája do septembra 2001 vzniklo prvých pätnásť inojazyčných verzií stránky, od esperantskej po čínsku.
Prešlo pol roka a Sanger z projektu vystúpil. Podľa vlastných slov mal k Wikipedii vážne výhrady – nepáčilo sa mu proklamované antielitárstvo stránky, ktorá vraj mala odrádzať od spolupráce skutočných expertov. Preto navrhol zaviesť editovanie a na ten účel zamestnať dostatok odborníkov. To sa mu však pre nesúhlas ostatných členov vedenia nepodarilo presadiť.
.edituj
Sangerovi bola tŕňom v oku skutočnosť, ktorá však samotnú Wikipediu posunula na miesto, kde sa nachádza dnes: jednotlivé články, alebo ak chcete encyklopedické heslá, vznikajú na princípe wiki (z havajčiny rýchly), čo znamená, že ľubovoľný návštevník môže zmeniť či doplniť ľubovoľný text, opraviť chybu, prípadne napísať celkom nový príspevok.
Zdá sa, že pre mnohých je táto ponuka veľmi lákavá aj napriek tomu, že za prácu nedostávajú žiadne peniaze. Čísla spred roka hovoria, že kým na server YouTube, určený na vešanie videí, vkladá vlastné výtvory len nejakých 0,16 percenta užívateľov, vo Wikipedii je s nejakým zásahom do obsahu spojených až 4,6 percenta návštev stránky.
Samozrejme, že ani otvorená encyklopédia sa nezaobíde bez pravidiel, ktoré si stanovuje každá komunita, spojená s jedným jazykom. Na samotnej Wikipedii sa o procese tvorby píše, že „autori nemusia byt odborníci, alebo mať kvalifikáciu v rámci témy, ktorú editujú,“ sú však upozornení na fakt, že „ich príspevok môže byť „nemilosrdne upravený a prerozdelený podľa vôle” hocikým, kto si to praje. Príspevky nie sú kontrolované žiadnym konkrétnym užívateľom alebo skupinou, rozhodnutie týkajúce sa obsahu a pravidiel uverejňovania sa uskutočňuje prostredníctvom súhlasu a občasného hlasovania, hoci Jimmy Wales si udržiava právo konečného rozhodnutia.“
„Vzhľadom na otvorenosť Wikipedie často vznikajú tzv. korekčné vojny a dlhotrvajúce spory medzi redaktormi, ktorí nesúhlasia,“ píše sa na stránke. Ale práve tento „spoločenský darwinovský evolučný proces“ je možno zdrojom úspechu encyklopédie.
.skrytí elitári?
Prostredie na Wikipedii označujú jej užívatelia za demokratické. Niektorí, napríklad bývalí autori, to však vidia inak. Na dodržiavanie pravidiel a kontrolu totiž dohliadajú správcovia, ktorí majú, na rozdiel od bežných používateľov, oprávnenie na zmazanie článku.
Tento postup sa nepáčil napríklad dnes už bývalému wikipediánovi Janovi Vankovi, ktorého pred niekoľkými mesiacmi citovali české Hospodářské noviny. Podľa neho vedú mechanizmy Wikipedie k vzniku čoraz uzavretejšej a paranoidnejšej kliky, ktorej záleží viac na jej sociálnom statuse než na kvalite obsahu. Vaněk tento systém dokonca prirovnal ku komunizmu: „Wikipedia krachuje vlastne na tom istom ako komunizmus – zneužívaní moci, byrokratickej neefektivite a trestaní osobnej aktivity.“
Vankovi oponenti však tvrdia, že jeho výhrady sú neoprávnené a za väčší problém považujú skôr vandalizmus a zámerné skresľovanie obsahu, čo je daň za otvorenosť Wikipedie.
Veľký mediálny poprask vždy vyvolajú zistenia typu: „Zamestnanci televízie Fox News zasahovali do textov Wikipedie, ktoré priamo súviseli s členmi redakcie,“ prípadne „Americká Republikánska strana zmenila na Wikipedii okupáciu Iraku na oslobodenie,“ či veta „Predtým ako sa stal prezidentom a masovým vrahom, George W. Bush podnikal v ropnom priemysle,“ ktorá sa na anglickej Wikipedii vyskytla pred tromi rokmi. Pikantné je, keď podobné nepresnosti preberú samotné médiá.
.vyvažovanie
Otvorenosť je však aj hlavnou prednosťou. Každý článok vždy možno upraviť, a preto Wikipedia ani jeden nikdy nevyhlási za dokončený. Wikipedián Branislav Ondrášik opisuje spôsob, akým môže článok vzniknúť: „Viem si predstaviť, že ak o nejakej kontroverznej sekte napíše článok nejaký jej fanúšik, text bude zaujatý. Iný wikipedián ho však môže doplniť o iné fakty. Ak je text stále veľmi nevyvážený, môže ho komunita tvorcov Wikipedie označiť v tom zmysle, že o obsah daného textu sa vedie spor, napr. kvôli jeho neutralite. Je to preto, aby každý vedel, že ho treba brať s rezervou. Ak sa problém vyrieši, napríklad v diskusii, na ktorej sa môže zúčastniť každý, označenie sa môže stiahnuť.“
Ako kontroverzné sa pritom označujú najmä články, týkajúce sa náboženstva, ideológií, politických strán či politických kandidátov. Ondrášik však hovorí, že spor o neutralite sa môže dotknúť hocijakej témy.
Príkladom nepochopenia spontánnej samoregulačnej schopnosti Wikipedie môže byť nepremyslená reakcia nemeckej političky Katiny Schubertovej z decembra minulého roka. Schubertová „zistila,“ že nemecká verzia Wikipedie podporuje neonacizmus, a preto ju treba lepšie strážiť a podala na encyklopédiu žalobu za propagáciu neonacizmu. Kým politička sa domnievala, že v článku o mládežníckej organizácii Hitlerjugend sa nacistická symbolika vyskytuje v oveľa väčšej miere, než by bolo potrebné na vzdelávacie účely, nemecká pobočka nadácie Wikimedia považovala príspevok za logickú dokumentáciu minulosti. V priebehu mesiaca používatelia text upravili a encyklopédia dokonca vyzvala editorov na zvýšenie kvality problematického článku.
Je to extrémna kauza, ale dôležitejšie je, že v podobných prípadoch korekcia prebehne aj bez hrozby trestným stíhaním. A najmä o dosť rýchlejšie ako v tlačených encyklopédiách.
.súperi
Papierové knihy sú odsúdené na zánik: tento refrén sa opakuje s príchodom každého nového média, ale aj napriek tomu zatiaľ k ničomu podobnému nedošlo. Je možné, že s nástupom Wikipedie dôjde minimálne k zániku papierových encyklopédií?
Niektoré, napríklad najznámejšia nemecká Encyklopédia Brockhaus, to už vraj balia. Jej vydavateľ vo februári oznámil, že 21. vydanie bolo zrejme posledným v dvojstoročnej tradícii, pretože nejde na odbyt a encyklopédia má byť prístupná už len zadarmo na internete. Hovorca vydavateľstva o tom podotkol: „Zdá sa, že je preč doba, keď si človek vyskladal vynikajúcu encyklopédiu zaberajúcu poldruha metra do regálu, aby do nej nahliadol, keď chce niečo vedieť.“ V apríli si to však vydavateľstvo rozmyslelo a projekt internetovej encyklopédie odložilo.
Encyklopedia Britannica už na internete prístupná bola, ale až na jedno krátke obdobie vždy za poplatok. Najnovšie však uznala, že konkurovať Wikipedii nebude môcť, a svoj obsah sprístupnila zadarmo pre internetových vydavateľov, to znamená, že pre každého, kto je schopný si zriadiť blog.
Možno sa teda skôr ako na súboj Wikipedie a papierových lexikónov budeme môcť v blízkej budúcnosti tešiť na konkurenciu viacerých internetových projektov.
Za jedným z nich stojí v úvode spomínaný Larry Sanger. Ten v roku 2006 založil vlastný projekt Citizendium, ktorého cieľom je „priniesť poriadok do on-line informácií.“ Sanger tvrdí, že Citizendium by mala byť presnejšou a vyváženejšou encyklopédiou ako Wikipedia, čo má zaručovať tím editorov a kvalifikovaných odborníkov, ktorí svoju spôsobilosť musia dokázať diplomom či členstvom v profesijných organizáciách. Povedané Sangerovými slovami, Citizendium má „internetový Augiášov chliev“ (rozumej Wikipediu) čistiť.
Rok po Sangerovi sa ozval Google: pripravovaný projekt Knol má pripomínať Wikipediu, ale má aj klásť podstatne väčší dôraz na osobnosti autorov a editorov, s ktorými sa chce deliť o zisky z reklamy. Odborníci sa obávajú, či potom nebude mať Google ambíciu pretláčať Knol na prvú stranu, či dokonca do prvých riadkov vo výsledkoch vyhľadávania.
.ide o peniaze a selekciu
Wikipedia musí v súčasnosti riešiť niekoľko problémov, ktoré budú dôležité pre jej budúcu podobu.
Jedným z nich sú peniaze. Hoci Wikipedia patrí v mnohých krajinách k najnavštevovanejším stránkam, nič z toho nemá. Doteraz sa totiž nezisková organizácia Wikimedia foundation, ktorá na projekt encyklopédie dohliada, veľmi striktne držala zásady, že na zachovanie chodu svojich serverov žiadala o finančné dary.
Vedenie nadácie však v tejto otázke nie je jednotné: Európania, napríklad Francúzka Florence Devouardová, sú voči možnosti zarábať peniaze skeptickí. Naopak, generálna riaditeľka nadácie Sue Gardner je pre rastovú stratégiu a kývla napríklad na vydanie CD či knihy s najpopulárnejšími článkami. Zatiaľ však odmieta reklamu.
Druhý problém načrtol pred mesiacom týždenník The Economist: vo Wikipedii prebieha vášnivý spor medzi tzv. inkluzionistami a delecionistami. Prví tvrdia, že budúcnosť encyklopédie spočíva v tom, že sa bude aj naďalej rozširovať a vôbec pritom neprekáža, že úplne malicherné heslá sú spracované rovnako, či dokonca podrobnejšie ako tie „vážne“. Delecionisti zase hovoria, že Wikipedia by mala mať prísnejšiu redakčnú politiku a tvorba hesiel by mala byť obozretnejšia a selektívnejšia. Podľa Economistu to však môže mnohých prispievateľov odradiť: „Ak chcete na Wikipedii vytvoriť nové heslo a byť si istý, že prežije, musíte byť schopní napísať ho tak, aby obstálo u delecionistov a mať na internete dostatočnú oporu (napríklad výsledky vyhľadávania Google), aby ste čím ďalej vyberavejších wikipediánov presvedčili o jeho dôležitosti. Tým sa písanie článkov komplikuje natoľko, že sa tejto činnosti venuje už len veľmi málo ľudí.“ Pre úplnosť ale treba dodať, že tento spor sa dotýka najmä anglickej verzie, ktorá obsahuje okolo 2,3 milióna, teda takmer štvrtinu všetkých článkov.
Ale aj keby odteraz pribúdali na Wikipedii len články o banalitách, ešte vždy je tam dostatok dôležitých informácii. Nakoniec, nikto nikoho nenúti na tie banality klikať.
Za ten krátky čas, ktorý uplynul od založenia Wikipedie, o nej počul hádam každý, kto má niečo spoločné s internetom. Hoci je stále veľa skeptikov, ktorí ju nepovažujú za hodnoverný zdroj informácií, čelí dnes Wikipedia skôr inému problému: buď sa bude, tak ako doteraz, snažiť obsiahnuť každý aspekt ľudského poznania, alebo zavedie prísnejšiu redakčnú politiku, ktorá eliminuje počet „nedôležitých“ hesiel, čím vraj môže dosiahnuť aj to, že sa jej povesť zlepší.
.wales a sanger
Na začiatku všetkého bol projekt zvaný Nupedia, ktorý v marci roku 2000 založili dvaja Američania – internetový podnikateľ Jimmy Wales a filozof Larry Sanger. Nupedia mala byť on-line encyklopédiou, ktorej obsah by sa čo najviac podobal profesionálnym (dalo by sa povedať, že osvietenským) encyklopédiám a ktorej autormi mali byť predovšetkým odborníci v danej oblasti.
Netrvalo však ani rok a 15. januára 2001 založili zakladatelia Nupedie doplnkový projekt: encyklopédiu, do ktorej by mohol prispievať a ktorú by mohol editovať prakticky ktokoľvek s pripojením na sieť. Wales novinku charakterizoval ako „snahu o vytvorenie a distribuovanie voľne dostupnej encyklopédie, každej osobe na planéte v jej rodnom jazyku a to pokiaľ možno v čo najlepšej kvalite.“
Vtedy to určite vyzeralo ako nezmyselná a megalomanská myšlienka, ale už o štyri mesiace sa začalo ukazovať, že snaha nemusí byť márna: od mája do septembra 2001 vzniklo prvých pätnásť inojazyčných verzií stránky, od esperantskej po čínsku.
Prešlo pol roka a Sanger z projektu vystúpil. Podľa vlastných slov mal k Wikipedii vážne výhrady – nepáčilo sa mu proklamované antielitárstvo stránky, ktorá vraj mala odrádzať od spolupráce skutočných expertov. Preto navrhol zaviesť editovanie a na ten účel zamestnať dostatok odborníkov. To sa mu však pre nesúhlas ostatných členov vedenia nepodarilo presadiť.
.edituj
Sangerovi bola tŕňom v oku skutočnosť, ktorá však samotnú Wikipediu posunula na miesto, kde sa nachádza dnes: jednotlivé články, alebo ak chcete encyklopedické heslá, vznikajú na princípe wiki (z havajčiny rýchly), čo znamená, že ľubovoľný návštevník môže zmeniť či doplniť ľubovoľný text, opraviť chybu, prípadne napísať celkom nový príspevok.
Zdá sa, že pre mnohých je táto ponuka veľmi lákavá aj napriek tomu, že za prácu nedostávajú žiadne peniaze. Čísla spred roka hovoria, že kým na server YouTube, určený na vešanie videí, vkladá vlastné výtvory len nejakých 0,16 percenta užívateľov, vo Wikipedii je s nejakým zásahom do obsahu spojených až 4,6 percenta návštev stránky.
Samozrejme, že ani otvorená encyklopédia sa nezaobíde bez pravidiel, ktoré si stanovuje každá komunita, spojená s jedným jazykom. Na samotnej Wikipedii sa o procese tvorby píše, že „autori nemusia byt odborníci, alebo mať kvalifikáciu v rámci témy, ktorú editujú,“ sú však upozornení na fakt, že „ich príspevok môže byť „nemilosrdne upravený a prerozdelený podľa vôle” hocikým, kto si to praje. Príspevky nie sú kontrolované žiadnym konkrétnym užívateľom alebo skupinou, rozhodnutie týkajúce sa obsahu a pravidiel uverejňovania sa uskutočňuje prostredníctvom súhlasu a občasného hlasovania, hoci Jimmy Wales si udržiava právo konečného rozhodnutia.“
„Vzhľadom na otvorenosť Wikipedie často vznikajú tzv. korekčné vojny a dlhotrvajúce spory medzi redaktormi, ktorí nesúhlasia,“ píše sa na stránke. Ale práve tento „spoločenský darwinovský evolučný proces“ je možno zdrojom úspechu encyklopédie.
.skrytí elitári?
Prostredie na Wikipedii označujú jej užívatelia za demokratické. Niektorí, napríklad bývalí autori, to však vidia inak. Na dodržiavanie pravidiel a kontrolu totiž dohliadajú správcovia, ktorí majú, na rozdiel od bežných používateľov, oprávnenie na zmazanie článku.
Tento postup sa nepáčil napríklad dnes už bývalému wikipediánovi Janovi Vankovi, ktorého pred niekoľkými mesiacmi citovali české Hospodářské noviny. Podľa neho vedú mechanizmy Wikipedie k vzniku čoraz uzavretejšej a paranoidnejšej kliky, ktorej záleží viac na jej sociálnom statuse než na kvalite obsahu. Vaněk tento systém dokonca prirovnal ku komunizmu: „Wikipedia krachuje vlastne na tom istom ako komunizmus – zneužívaní moci, byrokratickej neefektivite a trestaní osobnej aktivity.“
Vankovi oponenti však tvrdia, že jeho výhrady sú neoprávnené a za väčší problém považujú skôr vandalizmus a zámerné skresľovanie obsahu, čo je daň za otvorenosť Wikipedie.
Veľký mediálny poprask vždy vyvolajú zistenia typu: „Zamestnanci televízie Fox News zasahovali do textov Wikipedie, ktoré priamo súviseli s členmi redakcie,“ prípadne „Americká Republikánska strana zmenila na Wikipedii okupáciu Iraku na oslobodenie,“ či veta „Predtým ako sa stal prezidentom a masovým vrahom, George W. Bush podnikal v ropnom priemysle,“ ktorá sa na anglickej Wikipedii vyskytla pred tromi rokmi. Pikantné je, keď podobné nepresnosti preberú samotné médiá.
.vyvažovanie
Otvorenosť je však aj hlavnou prednosťou. Každý článok vždy možno upraviť, a preto Wikipedia ani jeden nikdy nevyhlási za dokončený. Wikipedián Branislav Ondrášik opisuje spôsob, akým môže článok vzniknúť: „Viem si predstaviť, že ak o nejakej kontroverznej sekte napíše článok nejaký jej fanúšik, text bude zaujatý. Iný wikipedián ho však môže doplniť o iné fakty. Ak je text stále veľmi nevyvážený, môže ho komunita tvorcov Wikipedie označiť v tom zmysle, že o obsah daného textu sa vedie spor, napr. kvôli jeho neutralite. Je to preto, aby každý vedel, že ho treba brať s rezervou. Ak sa problém vyrieši, napríklad v diskusii, na ktorej sa môže zúčastniť každý, označenie sa môže stiahnuť.“
Ako kontroverzné sa pritom označujú najmä články, týkajúce sa náboženstva, ideológií, politických strán či politických kandidátov. Ondrášik však hovorí, že spor o neutralite sa môže dotknúť hocijakej témy.
Príkladom nepochopenia spontánnej samoregulačnej schopnosti Wikipedie môže byť nepremyslená reakcia nemeckej političky Katiny Schubertovej z decembra minulého roka. Schubertová „zistila,“ že nemecká verzia Wikipedie podporuje neonacizmus, a preto ju treba lepšie strážiť a podala na encyklopédiu žalobu za propagáciu neonacizmu. Kým politička sa domnievala, že v článku o mládežníckej organizácii Hitlerjugend sa nacistická symbolika vyskytuje v oveľa väčšej miere, než by bolo potrebné na vzdelávacie účely, nemecká pobočka nadácie Wikimedia považovala príspevok za logickú dokumentáciu minulosti. V priebehu mesiaca používatelia text upravili a encyklopédia dokonca vyzvala editorov na zvýšenie kvality problematického článku.
Je to extrémna kauza, ale dôležitejšie je, že v podobných prípadoch korekcia prebehne aj bez hrozby trestným stíhaním. A najmä o dosť rýchlejšie ako v tlačených encyklopédiách.
.súperi
Papierové knihy sú odsúdené na zánik: tento refrén sa opakuje s príchodom každého nového média, ale aj napriek tomu zatiaľ k ničomu podobnému nedošlo. Je možné, že s nástupom Wikipedie dôjde minimálne k zániku papierových encyklopédií?
Niektoré, napríklad najznámejšia nemecká Encyklopédia Brockhaus, to už vraj balia. Jej vydavateľ vo februári oznámil, že 21. vydanie bolo zrejme posledným v dvojstoročnej tradícii, pretože nejde na odbyt a encyklopédia má byť prístupná už len zadarmo na internete. Hovorca vydavateľstva o tom podotkol: „Zdá sa, že je preč doba, keď si človek vyskladal vynikajúcu encyklopédiu zaberajúcu poldruha metra do regálu, aby do nej nahliadol, keď chce niečo vedieť.“ V apríli si to však vydavateľstvo rozmyslelo a projekt internetovej encyklopédie odložilo.
Encyklopedia Britannica už na internete prístupná bola, ale až na jedno krátke obdobie vždy za poplatok. Najnovšie však uznala, že konkurovať Wikipedii nebude môcť, a svoj obsah sprístupnila zadarmo pre internetových vydavateľov, to znamená, že pre každého, kto je schopný si zriadiť blog.
Možno sa teda skôr ako na súboj Wikipedie a papierových lexikónov budeme môcť v blízkej budúcnosti tešiť na konkurenciu viacerých internetových projektov.
Za jedným z nich stojí v úvode spomínaný Larry Sanger. Ten v roku 2006 založil vlastný projekt Citizendium, ktorého cieľom je „priniesť poriadok do on-line informácií.“ Sanger tvrdí, že Citizendium by mala byť presnejšou a vyváženejšou encyklopédiou ako Wikipedia, čo má zaručovať tím editorov a kvalifikovaných odborníkov, ktorí svoju spôsobilosť musia dokázať diplomom či členstvom v profesijných organizáciách. Povedané Sangerovými slovami, Citizendium má „internetový Augiášov chliev“ (rozumej Wikipediu) čistiť.
Rok po Sangerovi sa ozval Google: pripravovaný projekt Knol má pripomínať Wikipediu, ale má aj klásť podstatne väčší dôraz na osobnosti autorov a editorov, s ktorými sa chce deliť o zisky z reklamy. Odborníci sa obávajú, či potom nebude mať Google ambíciu pretláčať Knol na prvú stranu, či dokonca do prvých riadkov vo výsledkoch vyhľadávania.
.ide o peniaze a selekciu
Wikipedia musí v súčasnosti riešiť niekoľko problémov, ktoré budú dôležité pre jej budúcu podobu.
Jedným z nich sú peniaze. Hoci Wikipedia patrí v mnohých krajinách k najnavštevovanejším stránkam, nič z toho nemá. Doteraz sa totiž nezisková organizácia Wikimedia foundation, ktorá na projekt encyklopédie dohliada, veľmi striktne držala zásady, že na zachovanie chodu svojich serverov žiadala o finančné dary.
Vedenie nadácie však v tejto otázke nie je jednotné: Európania, napríklad Francúzka Florence Devouardová, sú voči možnosti zarábať peniaze skeptickí. Naopak, generálna riaditeľka nadácie Sue Gardner je pre rastovú stratégiu a kývla napríklad na vydanie CD či knihy s najpopulárnejšími článkami. Zatiaľ však odmieta reklamu.
Druhý problém načrtol pred mesiacom týždenník The Economist: vo Wikipedii prebieha vášnivý spor medzi tzv. inkluzionistami a delecionistami. Prví tvrdia, že budúcnosť encyklopédie spočíva v tom, že sa bude aj naďalej rozširovať a vôbec pritom neprekáža, že úplne malicherné heslá sú spracované rovnako, či dokonca podrobnejšie ako tie „vážne“. Delecionisti zase hovoria, že Wikipedia by mala mať prísnejšiu redakčnú politiku a tvorba hesiel by mala byť obozretnejšia a selektívnejšia. Podľa Economistu to však môže mnohých prispievateľov odradiť: „Ak chcete na Wikipedii vytvoriť nové heslo a byť si istý, že prežije, musíte byť schopní napísať ho tak, aby obstálo u delecionistov a mať na internete dostatočnú oporu (napríklad výsledky vyhľadávania Google), aby ste čím ďalej vyberavejších wikipediánov presvedčili o jeho dôležitosti. Tým sa písanie článkov komplikuje natoľko, že sa tejto činnosti venuje už len veľmi málo ľudí.“ Pre úplnosť ale treba dodať, že tento spor sa dotýka najmä anglickej verzie, ktorá obsahuje okolo 2,3 milióna, teda takmer štvrtinu všetkých článkov.
Ale aj keby odteraz pribúdali na Wikipedii len články o banalitách, ešte vždy je tam dostatok dôležitých informácii. Nakoniec, nikto nikoho nenúti na tie banality klikať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.