Prídavné mená kompetentný a nekompetentný mali v slovenčine až donedávna zvláštne postavenie. Zvláštne na nich bolo to, že napriek gramatike nebolo jedno opakom druhého. Kompetentný znamenalo mať právomoc, nekompetentný znamenalo nemať schopnosť.
Podstatné meno kompetencia malo až donedávna význam v zhode s prídavným menom kompetentný, čiže znamenalo niečo ako právomoc. V poslednom čase sa však, najmä v školstve, udomácnil aj druhý význam tohto slova, a to opak neschopnosti – čiže schopnosť.
Väčšina ľudí však nie je zvyknutá na tento druhý význam slova kompetencia a to trochu komplikuje komunikáciu medzi pedagogickou obcou a zvyškom sveta. V skutočnosti nie je komunikácia ideálna ani v rámci pedagogickej obce. Dôvodom je, že ani tam nepanuje jasná zhoda v otázke, čo presne tie kompetencie vlastne sú. Tak sa to rieši vymenovaním nejakých základných kompetencií, ktoré sa nazvú kľúčovými a ktoré sa potom rozvetvujú na špecifickejšie kompetencie, až z toho nakoniec môže vzniknúť obrovský a neprehľadný systém s desiatkami až stovkami kompetencií. A nielen jeden, takých systémov môže vzniknúť niekoľko. A nielen môže, ale aj vzniklo.
Bez ohľadu na tieto komunikačné ťažkosti, je slovo kompetencia v zmysle schopnosti, zručnosti či spôsobilosti intuitívne celkom jasné a zrozumiteľné, a rovnako jasné a zrozumiteľné je, že reforma školstva by mala vo veľkej miere (nie však úplne) presunúť dôraz z vedomostí na kompetencie.
Ako z tohto pohľadu vyzerá pripravovaná mikolajená reforma? Pred týždňom sme na tomto mieste písali, že nie sú vypracované nijaké konkrétne štátne vzdelávacie programy. V čase uzávierky minulého čísla sa na stránke Štátneho pedagogického ústavu (www.statpedu.sk) objavili takéto programy. Kompetencií majú, najmä vo všeobecných častiach, plnú hubu. Ako to však myslia v skutočnosti, je jasné z osnov uvedených v prílohe. Odporúčam pozrieť si napríklad osnovy chémie pre prvý ročník gymnázií. Ale upozorňujem, že je to čítanie len pre silné povahy a rozhodne nevhodné pre deti do šestnásť rokov.
Podstatné meno kompetencia malo až donedávna význam v zhode s prídavným menom kompetentný, čiže znamenalo niečo ako právomoc. V poslednom čase sa však, najmä v školstve, udomácnil aj druhý význam tohto slova, a to opak neschopnosti – čiže schopnosť.
Väčšina ľudí však nie je zvyknutá na tento druhý význam slova kompetencia a to trochu komplikuje komunikáciu medzi pedagogickou obcou a zvyškom sveta. V skutočnosti nie je komunikácia ideálna ani v rámci pedagogickej obce. Dôvodom je, že ani tam nepanuje jasná zhoda v otázke, čo presne tie kompetencie vlastne sú. Tak sa to rieši vymenovaním nejakých základných kompetencií, ktoré sa nazvú kľúčovými a ktoré sa potom rozvetvujú na špecifickejšie kompetencie, až z toho nakoniec môže vzniknúť obrovský a neprehľadný systém s desiatkami až stovkami kompetencií. A nielen jeden, takých systémov môže vzniknúť niekoľko. A nielen môže, ale aj vzniklo.
Bez ohľadu na tieto komunikačné ťažkosti, je slovo kompetencia v zmysle schopnosti, zručnosti či spôsobilosti intuitívne celkom jasné a zrozumiteľné, a rovnako jasné a zrozumiteľné je, že reforma školstva by mala vo veľkej miere (nie však úplne) presunúť dôraz z vedomostí na kompetencie.
Ako z tohto pohľadu vyzerá pripravovaná mikolajená reforma? Pred týždňom sme na tomto mieste písali, že nie sú vypracované nijaké konkrétne štátne vzdelávacie programy. V čase uzávierky minulého čísla sa na stránke Štátneho pedagogického ústavu (www.statpedu.sk) objavili takéto programy. Kompetencií majú, najmä vo všeobecných častiach, plnú hubu. Ako to však myslia v skutočnosti, je jasné z osnov uvedených v prílohe. Odporúčam pozrieť si napríklad osnovy chémie pre prvý ročník gymnázií. Ale upozorňujem, že je to čítanie len pre silné povahy a rozhodne nevhodné pre deti do šestnásť rokov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.