Začiatkom apríla vyvrcholil na Britských ostrovoch aktuálny ročník juniorského FA Cup-u, obdoby nášho Slovenského pohára. A Slovensko hralo vo finále prvé husle.
Z pohľadu malej futbalovej krajiny, kde na šlágre prvej ligy chodí zopár tisíc divákov, je neuveriteľné, že na juniorskom pohárovom finále bolo 20-tisíc divákov. A že vôbec takúto pohárovú súťaž pre juniorov majú. No a z pohľadu našej aj britskej verejnosti je úplne neuveriteľný fakt, že v danom finále malo Slovensko štvornásobné zastúpenie. Na strane porazenej juniorky Chelsea to bol Stoch, a na strane víťazného Manchester City nastúpili Weiss mladší, Mak a Mentel mladší. Sláva víťazom a česť porazeným! A čo Slovensku či slovenskej futbalovej reprezentácii?
.problémy, problémy, problémy
Mladí slovenskí futbalisti v žiackom veku sa pri konfrontáciách so svojimi rovesníkmi z vyspelých krajín nestrácajú, bývajú minimálne vyrovnanými partnermi. Dá sa teda usudzovať, že mladí nie sú „drevá" a že aj tréningy stoja za to. Dávnejším dôkazom tohto faktu bola účasť slovenských reprezentantov do 17 rokov na Majstrovstvách Európy tejto kategórie v roku 2000 (postúpili do štvrťfinále, kde o ich vypadnutí s Gréckom rozhodol až penaltový rozstrel).
Ako je na tom aktuálne slovenský futbal, teda seniorská reprezentácia, vie asi každý. Výsledkovo veľmi zle. Otázka je, prečo je to tak, keď liaheň máme kvalitnú. Omyl, nemáme ju kvalitnú.
Problémom je, že takmer ani jeden slovenský klub nepracuje dobre s mládežou, ak vôbec vie o tom, že má aj mládežnícky tím. Do veku spomenutých 15-16 rokov hrávajú (hrávali?) chlapci futbal aj na ihriskách pri dome a zdokonaľovali sa na oficiálnych tréningoch. Desiatky talentov ročne, odhodlaných hrať profesionálne futbal, ktoré by na to aj mali.
Potom však príde obdobie prechodu do dorasteneckých kategórií a neskôr do kategórie seniorov. Na dorasteneckej úrovni sa však oproti žiackej nič nezmení. Trénujú nekvalifikovaní tréneri na nekvalitných plochách, bez materiálnej pomoci klubu hráčom a bez celkového zabezpečenia. Po dovŕšení seniorského veku sa za mladíkmi zavrú dvere a koniec, prinajlepšom ich pošlú hrať „okopávanú proti fotrom" do piatej ligy. Koniec snov, premrhanie „iks" letných jarných a letných prázdnin, o víkendoch ani nehovoriac. Premrhanie talentu a snov.
Vo vyspelých futbalových krajinách sa dobrí futbalisti pri prechode do dorastu stávajú poloprofesionálmi, kluby si ich zaväzujú a berú ich ako investíciu. Investujú do nich, vytvárajú im podmienky na kvalitný rast. V presvedčení, že z nich vyrastú výborní futbalisti a klub z nich bude mať osoh v seniorskej súťaži. Po dovŕšení dospelosti ich nevyhodia všetkých na ulicu, keďže nie sú hneď lepší ako najskúsenejší borec seniorov, ale berú ich do rezervných tímov, ktoré majú vlastné súťaže.
Na Slovensku bol zvyk kupovať hráčov rovno z iných klubov. V poslednom čase dostávajú šancu aj mladí, keďže nie sú peniaze na nákup z iných klubov. Najlepší sa síce dostanú do rezervných tímov (ak také klub vôbec má), avšak tie hrávajú tretiu či štvrtú ligu a tam mladí určite futbalovo neporastú. Neverím, že to funkcionári národného zväzu nevidia.
.dva príklady
„Šestnástka" išla v roku 2000 s veľkým hrmotom na ME, funkcionári sa tešili, že budúcnosť je v suchu. Chalani urobili kus práce v kvalifikácii aj na záverečnom turnaji, nestratili sa. Koľkí z toho mužstva sú teraz v seniorskej reprezentácii a hrávajú vo veľkých európskych kluboch? Budem potrebovať prsty celej jednej ruky? Čo spravil futbalový zväz na podchytenie tohto vynikajúceho ročníka?
Dvaja apríloví víťazi FA Cup-u, teda Weiss a Mentel, sú deti bývalých reprezentantov. Dokázali sa presadiť na Ostrovoch, super práca, to im nikto nezoberie, sú šikovní. Otázka znie, prečo tam nie je aj množstvo iných? Možno preto, lebo im ich rodičia nevedeli aspoň ako-tak pozitívne pomôcť z mizérie našej reality? Alebo prečo manažér Artmedie Vladimír Weiss starší dal svojho syna radšej do Interu, kým „jeho" mlaď trénovala v katastrofických podmienkach? Alebo prečo ich asi radšej dostali „preč" už v mladom veku? A čo bude s tými chlapcami, ktorí denne tvrdo trénujú na Slovensku, snívajú sen o futbale, ale nikto sa o nich nestará?
Slovenský futbal, ako i celý šport, sa o svoju budúcnosť báť nemusí. Naši hráči sú šikovní (a hráčky tiež), pohyb majú v krvi. Báť sa však treba funkcionárov, v tomto prípade futbalového zväzu. Tí tam vlastne len brzdia úspech. Mladé talenty nepodporujú a tým ukončia ich rozkvet. Úspešných seniorov zo zahraničných líg v reprezentácii tak zdeptajú okolnosťami, že prehrajú s Islandom. Všetko v zmysle slovenského „úspech sa neodpúšťa". A to treba urýchlene zmeniť!
Záverčná poznámka: Úspešným chalanom úprimne gratulujem a ospravedlňujem sa, že som musel ich úspech použiť na poukázanie na prekazenie úspechu ostatným a celej krajine.
Autor sám radšej odišiel zo systému preč do zahraničia, kde získal juniorský ligový titul.
Z pohľadu malej futbalovej krajiny, kde na šlágre prvej ligy chodí zopár tisíc divákov, je neuveriteľné, že na juniorskom pohárovom finále bolo 20-tisíc divákov. A že vôbec takúto pohárovú súťaž pre juniorov majú. No a z pohľadu našej aj britskej verejnosti je úplne neuveriteľný fakt, že v danom finále malo Slovensko štvornásobné zastúpenie. Na strane porazenej juniorky Chelsea to bol Stoch, a na strane víťazného Manchester City nastúpili Weiss mladší, Mak a Mentel mladší. Sláva víťazom a česť porazeným! A čo Slovensku či slovenskej futbalovej reprezentácii?
.problémy, problémy, problémy
Mladí slovenskí futbalisti v žiackom veku sa pri konfrontáciách so svojimi rovesníkmi z vyspelých krajín nestrácajú, bývajú minimálne vyrovnanými partnermi. Dá sa teda usudzovať, že mladí nie sú „drevá" a že aj tréningy stoja za to. Dávnejším dôkazom tohto faktu bola účasť slovenských reprezentantov do 17 rokov na Majstrovstvách Európy tejto kategórie v roku 2000 (postúpili do štvrťfinále, kde o ich vypadnutí s Gréckom rozhodol až penaltový rozstrel).
Ako je na tom aktuálne slovenský futbal, teda seniorská reprezentácia, vie asi každý. Výsledkovo veľmi zle. Otázka je, prečo je to tak, keď liaheň máme kvalitnú. Omyl, nemáme ju kvalitnú.
Problémom je, že takmer ani jeden slovenský klub nepracuje dobre s mládežou, ak vôbec vie o tom, že má aj mládežnícky tím. Do veku spomenutých 15-16 rokov hrávajú (hrávali?) chlapci futbal aj na ihriskách pri dome a zdokonaľovali sa na oficiálnych tréningoch. Desiatky talentov ročne, odhodlaných hrať profesionálne futbal, ktoré by na to aj mali.
Potom však príde obdobie prechodu do dorasteneckých kategórií a neskôr do kategórie seniorov. Na dorasteneckej úrovni sa však oproti žiackej nič nezmení. Trénujú nekvalifikovaní tréneri na nekvalitných plochách, bez materiálnej pomoci klubu hráčom a bez celkového zabezpečenia. Po dovŕšení seniorského veku sa za mladíkmi zavrú dvere a koniec, prinajlepšom ich pošlú hrať „okopávanú proti fotrom" do piatej ligy. Koniec snov, premrhanie „iks" letných jarných a letných prázdnin, o víkendoch ani nehovoriac. Premrhanie talentu a snov.
Vo vyspelých futbalových krajinách sa dobrí futbalisti pri prechode do dorastu stávajú poloprofesionálmi, kluby si ich zaväzujú a berú ich ako investíciu. Investujú do nich, vytvárajú im podmienky na kvalitný rast. V presvedčení, že z nich vyrastú výborní futbalisti a klub z nich bude mať osoh v seniorskej súťaži. Po dovŕšení dospelosti ich nevyhodia všetkých na ulicu, keďže nie sú hneď lepší ako najskúsenejší borec seniorov, ale berú ich do rezervných tímov, ktoré majú vlastné súťaže.
Na Slovensku bol zvyk kupovať hráčov rovno z iných klubov. V poslednom čase dostávajú šancu aj mladí, keďže nie sú peniaze na nákup z iných klubov. Najlepší sa síce dostanú do rezervných tímov (ak také klub vôbec má), avšak tie hrávajú tretiu či štvrtú ligu a tam mladí určite futbalovo neporastú. Neverím, že to funkcionári národného zväzu nevidia.
.dva príklady
„Šestnástka" išla v roku 2000 s veľkým hrmotom na ME, funkcionári sa tešili, že budúcnosť je v suchu. Chalani urobili kus práce v kvalifikácii aj na záverečnom turnaji, nestratili sa. Koľkí z toho mužstva sú teraz v seniorskej reprezentácii a hrávajú vo veľkých európskych kluboch? Budem potrebovať prsty celej jednej ruky? Čo spravil futbalový zväz na podchytenie tohto vynikajúceho ročníka?
Dvaja apríloví víťazi FA Cup-u, teda Weiss a Mentel, sú deti bývalých reprezentantov. Dokázali sa presadiť na Ostrovoch, super práca, to im nikto nezoberie, sú šikovní. Otázka znie, prečo tam nie je aj množstvo iných? Možno preto, lebo im ich rodičia nevedeli aspoň ako-tak pozitívne pomôcť z mizérie našej reality? Alebo prečo manažér Artmedie Vladimír Weiss starší dal svojho syna radšej do Interu, kým „jeho" mlaď trénovala v katastrofických podmienkach? Alebo prečo ich asi radšej dostali „preč" už v mladom veku? A čo bude s tými chlapcami, ktorí denne tvrdo trénujú na Slovensku, snívajú sen o futbale, ale nikto sa o nich nestará?
Slovenský futbal, ako i celý šport, sa o svoju budúcnosť báť nemusí. Naši hráči sú šikovní (a hráčky tiež), pohyb majú v krvi. Báť sa však treba funkcionárov, v tomto prípade futbalového zväzu. Tí tam vlastne len brzdia úspech. Mladé talenty nepodporujú a tým ukončia ich rozkvet. Úspešných seniorov zo zahraničných líg v reprezentácii tak zdeptajú okolnosťami, že prehrajú s Islandom. Všetko v zmysle slovenského „úspech sa neodpúšťa". A to treba urýchlene zmeniť!
Záverčná poznámka: Úspešným chalanom úprimne gratulujem a ospravedlňujem sa, že som musel ich úspech použiť na poukázanie na prekazenie úspechu ostatným a celej krajine.
Autor sám radšej odišiel zo systému preč do zahraničia, kde získal juniorský ligový titul.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.