Uprostred tohto týždňa európske inštitúcie zverejnia svoje záverečné správy o pripravenosti Slovenska zaviesť euro k 1. januáru budúceho roka. Zaznie dlho očakávané „áno“. Čo mu predchádzalo a čo bude nasledovať?
Slovensko sa 1. januára 2009 stane šestnástym členom eurozóny a od toho dňa už slovenská koruna nebude naším oficiálnym platidlom. Vyplýva to z viacerých dôverných i verejných informácií, ktoré sa .týždňu o posledných chvíľach pred rozhodnutím európskych inštitúcií podarilo získať.
.tajomná inflácia
To, že výsledkom záverečného hodnotenia bude odporúčanie, aby Slovensko prijalo euro už o sedem a pol mesiaca, bolo jasné už minulý týždeň – po tom, čo Európska komisia zverejnila svoju jarnú prognózu, podľa ktorej budeme schopní plniť najostrejšie sledované inflačné kritérium v tomto i v budúcom roku. Práve udržanie nízkej inflácie – respektíve názor európskych inštitúcií na jej udržateľnosť – bolo poslednou vážnou pochybnosťou.
Pri probléme inflácie (teda rastu cenovej hladiny sledovaného spotrebného koša) sa oplatí na chvíľku pristaviť. Zvnútra Slovenska sa problém eura a inflácie javí ako nevyhnutná dvojica „príčina – následok“. Teda niežeby bez prijatia eura ceny na Slovensku zastali (ony rastú aj teraz), ale že sa tento rast zrýchli. Toto všeobecne zdieľané očakávanie vychádza z predpokladu, že kým doteraz dôsledky nášho ekonomického dobiehania na cenovú hladinu boli pri dovážaných tovaroch tlmené silnejúcim kurzom koruny, po prijatí eura túto možnosť stratíme, a preto sa naše dobiehanie (rastúca kúpna sila, spotreba a podobne) bude naplno premietať do rastu cien.
NBS vytrvalo upokojuje, že tento vplyv eura sa na inflácii prejaví menej ako jedným percentuálnym bodom, teda úrovňou, ktorú bežný človek takmer nemá šancu spozorovať. Nech bude akokoľvek, isté je, že pre nás na Slovensku by bola vysoká inflácia škodlivá – ona totiž znižuje hodnotu našich platov, úspor, našu kúpnu silu. Je akýmsi tichým zdanením a má aj ďalšie vedľajšie škodlivé efekty pre ekonomický vývoj.
Zostáva veľká otázka, prečo naša inflácia tak veľmi trápi európske inštitúcie, keď jeden percentuálny bod slovenskej inflácie má na celkovú infláciu eurozóny vplyv na úrovni tretieho čísla za desatinnou čiarkou. Podľa viacerých dobre informovaných zdrojov, ktoré vzhľadom na citlivosť celej veci pred zverejnením záverečného hodnotenia nechceli byť menované, má táto sústredená pozornosť, venovaná našej inflácii, dve hlavné príčiny:
1.)Po skúsenosti so Slovinskom a Gréckom, ktoré mali po vstupe do eurozóny s infláciou vážne problémy, je hlavnou motiváciou európskych inštitúcií udržať si ešte nejakú kredibilitu. Inými slovami, neurobiť ďalšiu chybu a nepustiť „do klubu“ ďalšieho problematického hráča.
2.)Pravidlá pre prijatie eura sa zrejme budú pritvrdzovať. Nás už „musia“ zobrať, pretože sme splnili všetko, čo od nás pôvodne vyžadovali, ale tvrdým prístupom a prísnym hodnotením udržateľnosti našej inflácie si vytvárajú pozíciu, aby ostatným adeptom mohli povedať: už pri Slovensku sme na tieto riziká poukazovali...
Aj preto Európska centrálna banka v drafte záverečného hodnotenia písala o našich vyhliadkach veľmi kriticky a spomínala „vážne obavy“ ohľadom udržateľnosti našej inflácie.
.trochu prestrelili
Celkový tón návrhu záverečnej správy ECB bol podľa informácií .týždňa taký negatívny, že viac ako polovica členských štátov EÚ, ktoré sa k draftu vyjadrovali, sa Slovenska priamo alebo nepriamo zastala. „ECB to trochu prestrelila,“ povedal pre .týždeň dobre informovaný zdroj. Lotyši boli dokonca ochotní povedať to aj verejne a hovorca Lotyšskej národnej banky Martins Gravitis pre agentúru Bloomberg doslova vyhlásil: „Kolegom z ECB sme vyjadrili svoje obavy, že ich terajšie hodnotenie slovenskej inflácie nemožno považovať za rovnoprávne zaobchádzanie“. Ako Gravitis dodal, „od Slovenska sa vyžaduje, aby splnilo niečo, čo sa pred desiatimi rokmi od ostatných členov eurozóny nevyžadovalo, aby to plnili“.
Aj preto bude podľa všetkých dostupných – hoci stále neoficiálnych – informácií záverečná správa ECB pozitívnejšia.
„Národné centrálne banky ECB prinútili, aby zmiernila svoj jazyk, keďže také tvrdé znenie správy o Slovensku nevedela dostatočne vyargumentovať, najmä v porovnaní s formuláciami použitými v prípade iných krajín,“ povedal pre .týždeň jeden z ľudí, ktorí sú v tejto veci dobre informovaní. Z viacerých ďalších zdrojov sa však zdá, že správa ECB zostane napriek zjemneniu pomerne kritická. „Je to klasický prístup centrálnych bankárov – radšej si budú kryť chrbát tvrdším hodnotením. Ak sa ich obavy nepotvrdia, budú všetci radi. A ak sa potvrdia, budú môcť hovoriť, že na to upozornili,“ komentuje to ďalší zainteresovaný človek.
.priaznivejšia Komisia
Napokon, správa ECB je síce veľmi dôležitá, rozhodujúce je však odporúčanie Európskej komisie. A ďalší zdroj .týždňu potvrdil, že záverečná správa Európskej komisie by mala byť citeľne priaznivejšia. „Jej výsledkom bude odporúčanie, aby Slovensko prijalo euro 1. januára 2009,“ tvrdí náš zdroj doslova.
Správa Európskej komisie nebude oproti pravidelným priebežným hodnoteniam prevratná v zisteniach (a v rizikách ekonomického vývoja, na ktoré upozorní). Novinkou bude vyslovenie finálneho verdiktu ohľadom každého maastrichtského kritéria osobitne a celkové odporúčanie na záver. Spolu s kladným odporúčaním bude Slovensko takmer s istotou vyňaté aj z procedúry nadmerného deficitu – vlastne až potom budeme formálne plniť fiškálne kritérium na prijatie eura.
Po zverejnení správy a po ďalších formálnych procedúrach už budú stáť v ceste definitívnemu rozhodnutiu len politici. V europarlamente, ktorý sa k tejto veci vyjadruje, má Slovensko podľa všetkého jasnú podporu. Malo by to tak byť aj na všetkých ostatných politických fórach. Aj keď sa ani na túto tému nikto z aktérov nechce otvorene vyjadrovať, panuje zhoda, že hoci politická šarvátka, ktorej zámienkou bude rozhodovanie o Slovensku, nie je úplne vylúčená, ešte nikdy sa nestalo, aby niekto išiel proti odporúčaniu Európskej komisie.
.aký bude kurz?
Niekedy začiatkom júla by mala Rada EÚ na úrovni predsedov vlád definitívne potvrdiť rozhodnutie o zavedení eura na Slovensku a v tom tiež bude určený definitívny konverzný kurz, čiže kurz, pri ktorom sa 1. januára 2009 prepočítajú všetky slovenské koruny (platy, ceny, úspory, úvery atď.).
Konverzný kurz v rámci rozumnej odchýlky od trhového kurzu je vecou vyjednávania, pričom pri jeho definitívnom stanovení zohrá názor Slovenska viac ako polovičnú rolu. Hoci je verejným tajomstvom, že niektorí predstavitelia NBS preferovali skôr slabšie úrovne koruny pri konverzii, napokon sa zdá, že výsledkom bude výmena korún za eurá pri silnejších úrovniach. Jednak ani samotná NBS v tejto veci nie je jednotná, a navyše, rozhodujúce slovo tu má ministerstvo financií, ktoré je tlačené snahou zmierniť budúce inflačné tlaky silnejšou korunou, ako aj vyjadreniami predsedu vlády o tom, že koruna by pri výmene za euro mala byť čo najsilnejšia.
Ku konverznému kurzu sa síce nikto zainteresovaný až do jeho určenia nemôže vyjadrovať, prevláda však pocit, že koruna ešte má kam posilňovať. Je preto pravdepodobné, že konečný konverzný kurz skončí ešte na silnejších úrovniach než bude po oznámení pozitívneho odporúčania Európskej komisie v strede tohto týždňa. Už aj preto, že nám v snahe stanoviť čo najsilnejší konverzný kurz (v zmysle čo najsilnejšej koruny) zrejme nikto nebude brániť. Silnejšia koruna pri výmene znamená, že Slovensko si vytvorí akýsi vankúšik proti rýchlemu rastu cien dovážaných tovarov v prvom období po prijatí eura. Po negatívnych skúsenostiach zo Slovinska a Grécka budú európske inštitúcie mať z takejto snahy len radosť.
.už je to tu
V nasledujúcich mesiacoch, ktoré zostávajú do zavedenia eura, sa udeje ešte veľa rôznych vecí, z ktorých najviditeľnejšie bude povinné duálne zobrazovanie cien (v korunách i v eure) už od augusta tohto roka. To bude triezvym ľuďom pri pohľade na každý účet a cenovku pripomínať ich dilemu, ktorá v rôznych obmenách znie: Nebyť toho, že prijímame euro (a preto aj Fico musel plniť prísne kritériá), ktovie, kde by dnes Slovensko ekonomicky bolo – a všetci tušíme, že by na tom bolo oveľa horšie. Ale byť na dnešnej ekonomickej úrovni a môcť sa znovu rozhodnúť, asi by bolo rozumnejšie toto eurodobrodružstvo oželieť.
Na podobné dilemy však už nie je čas. Treba sa pripraviť – euro prichádza.
Slovensko sa 1. januára 2009 stane šestnástym členom eurozóny a od toho dňa už slovenská koruna nebude naším oficiálnym platidlom. Vyplýva to z viacerých dôverných i verejných informácií, ktoré sa .týždňu o posledných chvíľach pred rozhodnutím európskych inštitúcií podarilo získať.
.tajomná inflácia
To, že výsledkom záverečného hodnotenia bude odporúčanie, aby Slovensko prijalo euro už o sedem a pol mesiaca, bolo jasné už minulý týždeň – po tom, čo Európska komisia zverejnila svoju jarnú prognózu, podľa ktorej budeme schopní plniť najostrejšie sledované inflačné kritérium v tomto i v budúcom roku. Práve udržanie nízkej inflácie – respektíve názor európskych inštitúcií na jej udržateľnosť – bolo poslednou vážnou pochybnosťou.
Pri probléme inflácie (teda rastu cenovej hladiny sledovaného spotrebného koša) sa oplatí na chvíľku pristaviť. Zvnútra Slovenska sa problém eura a inflácie javí ako nevyhnutná dvojica „príčina – následok“. Teda niežeby bez prijatia eura ceny na Slovensku zastali (ony rastú aj teraz), ale že sa tento rast zrýchli. Toto všeobecne zdieľané očakávanie vychádza z predpokladu, že kým doteraz dôsledky nášho ekonomického dobiehania na cenovú hladinu boli pri dovážaných tovaroch tlmené silnejúcim kurzom koruny, po prijatí eura túto možnosť stratíme, a preto sa naše dobiehanie (rastúca kúpna sila, spotreba a podobne) bude naplno premietať do rastu cien.
NBS vytrvalo upokojuje, že tento vplyv eura sa na inflácii prejaví menej ako jedným percentuálnym bodom, teda úrovňou, ktorú bežný človek takmer nemá šancu spozorovať. Nech bude akokoľvek, isté je, že pre nás na Slovensku by bola vysoká inflácia škodlivá – ona totiž znižuje hodnotu našich platov, úspor, našu kúpnu silu. Je akýmsi tichým zdanením a má aj ďalšie vedľajšie škodlivé efekty pre ekonomický vývoj.
Zostáva veľká otázka, prečo naša inflácia tak veľmi trápi európske inštitúcie, keď jeden percentuálny bod slovenskej inflácie má na celkovú infláciu eurozóny vplyv na úrovni tretieho čísla za desatinnou čiarkou. Podľa viacerých dobre informovaných zdrojov, ktoré vzhľadom na citlivosť celej veci pred zverejnením záverečného hodnotenia nechceli byť menované, má táto sústredená pozornosť, venovaná našej inflácii, dve hlavné príčiny:
1.)Po skúsenosti so Slovinskom a Gréckom, ktoré mali po vstupe do eurozóny s infláciou vážne problémy, je hlavnou motiváciou európskych inštitúcií udržať si ešte nejakú kredibilitu. Inými slovami, neurobiť ďalšiu chybu a nepustiť „do klubu“ ďalšieho problematického hráča.
2.)Pravidlá pre prijatie eura sa zrejme budú pritvrdzovať. Nás už „musia“ zobrať, pretože sme splnili všetko, čo od nás pôvodne vyžadovali, ale tvrdým prístupom a prísnym hodnotením udržateľnosti našej inflácie si vytvárajú pozíciu, aby ostatným adeptom mohli povedať: už pri Slovensku sme na tieto riziká poukazovali...
Aj preto Európska centrálna banka v drafte záverečného hodnotenia písala o našich vyhliadkach veľmi kriticky a spomínala „vážne obavy“ ohľadom udržateľnosti našej inflácie.
.trochu prestrelili
Celkový tón návrhu záverečnej správy ECB bol podľa informácií .týždňa taký negatívny, že viac ako polovica členských štátov EÚ, ktoré sa k draftu vyjadrovali, sa Slovenska priamo alebo nepriamo zastala. „ECB to trochu prestrelila,“ povedal pre .týždeň dobre informovaný zdroj. Lotyši boli dokonca ochotní povedať to aj verejne a hovorca Lotyšskej národnej banky Martins Gravitis pre agentúru Bloomberg doslova vyhlásil: „Kolegom z ECB sme vyjadrili svoje obavy, že ich terajšie hodnotenie slovenskej inflácie nemožno považovať za rovnoprávne zaobchádzanie“. Ako Gravitis dodal, „od Slovenska sa vyžaduje, aby splnilo niečo, čo sa pred desiatimi rokmi od ostatných členov eurozóny nevyžadovalo, aby to plnili“.
Aj preto bude podľa všetkých dostupných – hoci stále neoficiálnych – informácií záverečná správa ECB pozitívnejšia.
„Národné centrálne banky ECB prinútili, aby zmiernila svoj jazyk, keďže také tvrdé znenie správy o Slovensku nevedela dostatočne vyargumentovať, najmä v porovnaní s formuláciami použitými v prípade iných krajín,“ povedal pre .týždeň jeden z ľudí, ktorí sú v tejto veci dobre informovaní. Z viacerých ďalších zdrojov sa však zdá, že správa ECB zostane napriek zjemneniu pomerne kritická. „Je to klasický prístup centrálnych bankárov – radšej si budú kryť chrbát tvrdším hodnotením. Ak sa ich obavy nepotvrdia, budú všetci radi. A ak sa potvrdia, budú môcť hovoriť, že na to upozornili,“ komentuje to ďalší zainteresovaný človek.
.priaznivejšia Komisia
Napokon, správa ECB je síce veľmi dôležitá, rozhodujúce je však odporúčanie Európskej komisie. A ďalší zdroj .týždňu potvrdil, že záverečná správa Európskej komisie by mala byť citeľne priaznivejšia. „Jej výsledkom bude odporúčanie, aby Slovensko prijalo euro 1. januára 2009,“ tvrdí náš zdroj doslova.
Správa Európskej komisie nebude oproti pravidelným priebežným hodnoteniam prevratná v zisteniach (a v rizikách ekonomického vývoja, na ktoré upozorní). Novinkou bude vyslovenie finálneho verdiktu ohľadom každého maastrichtského kritéria osobitne a celkové odporúčanie na záver. Spolu s kladným odporúčaním bude Slovensko takmer s istotou vyňaté aj z procedúry nadmerného deficitu – vlastne až potom budeme formálne plniť fiškálne kritérium na prijatie eura.
Po zverejnení správy a po ďalších formálnych procedúrach už budú stáť v ceste definitívnemu rozhodnutiu len politici. V europarlamente, ktorý sa k tejto veci vyjadruje, má Slovensko podľa všetkého jasnú podporu. Malo by to tak byť aj na všetkých ostatných politických fórach. Aj keď sa ani na túto tému nikto z aktérov nechce otvorene vyjadrovať, panuje zhoda, že hoci politická šarvátka, ktorej zámienkou bude rozhodovanie o Slovensku, nie je úplne vylúčená, ešte nikdy sa nestalo, aby niekto išiel proti odporúčaniu Európskej komisie.
.aký bude kurz?
Niekedy začiatkom júla by mala Rada EÚ na úrovni predsedov vlád definitívne potvrdiť rozhodnutie o zavedení eura na Slovensku a v tom tiež bude určený definitívny konverzný kurz, čiže kurz, pri ktorom sa 1. januára 2009 prepočítajú všetky slovenské koruny (platy, ceny, úspory, úvery atď.).
Konverzný kurz v rámci rozumnej odchýlky od trhového kurzu je vecou vyjednávania, pričom pri jeho definitívnom stanovení zohrá názor Slovenska viac ako polovičnú rolu. Hoci je verejným tajomstvom, že niektorí predstavitelia NBS preferovali skôr slabšie úrovne koruny pri konverzii, napokon sa zdá, že výsledkom bude výmena korún za eurá pri silnejších úrovniach. Jednak ani samotná NBS v tejto veci nie je jednotná, a navyše, rozhodujúce slovo tu má ministerstvo financií, ktoré je tlačené snahou zmierniť budúce inflačné tlaky silnejšou korunou, ako aj vyjadreniami predsedu vlády o tom, že koruna by pri výmene za euro mala byť čo najsilnejšia.
Ku konverznému kurzu sa síce nikto zainteresovaný až do jeho určenia nemôže vyjadrovať, prevláda však pocit, že koruna ešte má kam posilňovať. Je preto pravdepodobné, že konečný konverzný kurz skončí ešte na silnejších úrovniach než bude po oznámení pozitívneho odporúčania Európskej komisie v strede tohto týždňa. Už aj preto, že nám v snahe stanoviť čo najsilnejší konverzný kurz (v zmysle čo najsilnejšej koruny) zrejme nikto nebude brániť. Silnejšia koruna pri výmene znamená, že Slovensko si vytvorí akýsi vankúšik proti rýchlemu rastu cien dovážaných tovarov v prvom období po prijatí eura. Po negatívnych skúsenostiach zo Slovinska a Grécka budú európske inštitúcie mať z takejto snahy len radosť.
.už je to tu
V nasledujúcich mesiacoch, ktoré zostávajú do zavedenia eura, sa udeje ešte veľa rôznych vecí, z ktorých najviditeľnejšie bude povinné duálne zobrazovanie cien (v korunách i v eure) už od augusta tohto roka. To bude triezvym ľuďom pri pohľade na každý účet a cenovku pripomínať ich dilemu, ktorá v rôznych obmenách znie: Nebyť toho, že prijímame euro (a preto aj Fico musel plniť prísne kritériá), ktovie, kde by dnes Slovensko ekonomicky bolo – a všetci tušíme, že by na tom bolo oveľa horšie. Ale byť na dnešnej ekonomickej úrovni a môcť sa znovu rozhodnúť, asi by bolo rozumnejšie toto eurodobrodružstvo oželieť.
Na podobné dilemy však už nie je čas. Treba sa pripraviť – euro prichádza.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.