Slováci nie sú veľkí cestovatelia, najmä keď ich cestovateľskú vášeň porovnávame s Čechmi, Nemcami či Holanďanmi. Ale silnejúca koruna, vyššie platy či nízkonákladové aerolinky – to všetko už predsa len motivuje Slovákov vyraziť do sveta. Nový trend „Cestovať menej, vidieť viac“ by nám mohol sadnúť.
Experti a podnikatelia z cestovného ruchu naše dovolenkové zvyklosti každoročne porovnávajú s inými národnými spoločenstvami. Nelichotivo vyznievame najmä pri Čechoch, ktorí tradične radi cestujú. Nemali sme ani veľkých cestovateľov, ktorí o svojich zážitkoch vedeli aj písať, ako boli Zikmund aHanzelka, Karel Čapek, Jan Havlasa či menej známy, ale zaujímavý zoológ Jiří Baum. Cestopisy tu neboli bestsellermi. Čechov v tomto smere – najmä vďaka tradícii – veľmi nepoznačila ani štyridsaťročná izolácia za železnou oponou. Slováci sa síce rýchlo po otvorení hraníc nahrnuli do Viedne či Benátok, ale zväčša im stačilo k „veľkému svetu“ si pričuchnúť na deň či týždeň.
U nás je oveľa silnejšia tradícia cestovanie za prácou – to dokazujú nielen lovenské
au-pair rozlezené krížom-krážom po svete, ale aj tisícky pracujúcich Slovákov v Británii či Írsku. Do sveta chodíme radšej peniažky zarábať, ako míňať. Ale toto dedičstvo našich starých otcov, ktorí Ameriku spoznávali najmä
v čiernouhoľných baniach a Francúzsko na farmách, pomaly prekonávame. ??
.cestujeme aj míňame
Čísla hovoria, že vlani do zahraničia vycestovalo s cestovnými kanceláriami 468-tisíc slovenských turistov. Bol to približne rovnaký počet ako v roku 2005. Ale cestovky sa nesťažujú – oproti roku 2005 mali totiž vyššie tržby. Slováci sú už ochotní platiť za dovolenku viac, dokonca aj stotisícové zájazdy sa už dajú predať.
Tohto roku sa očakáva, že v sezóne by malo cestovkami odísť asi 400-tisíc turistov a individuálne
asi 200-tisíc. Tradične najviac nás zamieri do Chorvátska, Grécka a Talianska. Stredomorie je stále top-destináciou. Hoci zaujímavé čísla už dosahujú aj Egypt, Španielsko, Turecko či lacné Bulharsko.
Odborníci si všimli niekoľko zaujímavostí. Slovenskí cestovatelia sa začínajú vyhraňovať na dve výrazné skupinky – a obidve sa zväčšujú. Jednu tvoria tí, čo majú dostatok financií, ale na dovolenke chcú totálny relax – tí preferujú systém all inclusive, ktorý sa začína predávať čoraz lepšie. Druhú skupinku tvoria ľudia, ktorí chcú aktívne dovolenky či poznávacie pobyty v menej známych destináciách. Ale nemusí to už byť za nízke ceny. Svedčí o tom aj fakt, že zo silných cestovných kancelárií sa najväčší skok v tržbách vlani podaril v Bubo Travel Agency, ktorá už neponúka len náročné expedície a intenzívne zážitky, ale aj komfort za vyššie ceny.
Dobrá ekonomická situácia spôsobuje aj to, že narastá skupina klientov, ktorí idú na dovolenku dva až trikrát do roka. Podľa viceprezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Pavla Komoru sa dá v slovenských trendoch sledovať aj presun z troj- na štvor- a päťhviezdičkové hotely. „Tí, čo nechodili na dovolenku, chcú ísť autobusom. Tí, čo chodili autobusom, idú letecky,“ tvrdí Komora. Možno bude môcť časom svoju vetu doplniť: „Tí, čo chodili letecky, presedlali na vlak.“
.len pomaly
Časopis Newsweek vyšiel pred pár týždňami so zaujímavou titulkou. Ohlasuje v nej cestovateľský trend na tento rok: SLOW IS BEAUTIFUL (Pomalé je krásne). Nová mantra moderných cestovateľov by vraj mala znieť: „Menej sa presúvať, viac vidieť.“ Štýl pomalého cestovania prirovnáva John Kester zo Svetovej turistickej organizácie v Madride k nakupovaniu organickej stravy. „Môžete to robiť z ideologických dôvodov – alebo preto, že to chutí lepšie.“ A keďže aj v našich obchodoch vidno čoraz viac organických potravín, je veľmi pravdepodobné, že postupne k nám dorazí aj „pomalé cestovanie“.
O čo ide? Napríklad aj o to, že sama cesta je dôležitejšia ako cieľová destinácia. „Pomalí cestovatelia“ odmietajú lietadlá a cestujú vlakmi, loďami, bicyklami či peši.
.organizovane?
Neznalosť jazykov či strach z neznámych krajín mnohým slovenským dovolenkárom bráni improvizovať a vytvárať si vlastný cestovateľský plán. S vďakou preto prijímajú služby cestoviek. Organizované cestovanie je pohodlné, ale tento typ cestovania je už prekonaný. Európska cestovná komisia tvrdí, že dopyt po organizovaných zájazdoch sa znižuje. Je to logické, keďže v čase internetu si už cestu dokáže sám naplánovať a vybaviť aj počítačovo priemerný cestovateľ. Organizované cestovanie nie je ani veľkým zdrojom vzrušujúcich zážitkov. Pokiaľ sa nepokazí autobus či nestratí jeden člen zájazdu.
Známi českí cestovatelia Jiří Hanzelka a Miroslav Zikmund len raz zažili organizovaný zájazd, ktorý im starostlivo pripravili sovietske orgány. O svojom zážitku neskôr napísali: Hlavné heslo bolo všade ukázať všetko. Dôsledkom bol nežiaduci stereotyp, opakovanie obsahom i formou, veľmi povrchné a uponáhľané dojmy, málo nového proti tomu, čo sme mnohokrát čítali a videli. Stručne: Videli sme mnohé, ale nie mnoho.“
Vidieť mnoho, ale nezažiť nič môžu aj tí, ktorí zvolia zájazdy sľubujúce, že za desať dní spoznajú celé Francúzsko alebo Pyrenejský polostrov. Dá sa to však aj inak. Talentovaným cestovateľom bol napríklad Karel Čapek: „...putoval som nielen bez všetkých užitočných znalostí, ale aj bez plánu: razil som si cestu prstom na mape, často zvedený pekným názvom alebo tým, že v dotyčnú stranu išiel vlak až o desiatej ráno, takže som nemusel skoro vstávať,“ priznal vo svojich Italských listoch. „Rád som brúsil končinami, v ktorých bedeker neuvádza pražiadnu pozoruhodnosť. Neľutoval som žiadneho kroku a vliezol som, kam sa dalo, trebárs dobrým ľuďom na chodbu: niekedy som sa díval na pamiatky najslávnejšie a niekedy len na deti, na staré babičky, na ľudskú biedu a radosť, na zvieratá alebo ľuďom do okien.“
.ako miestni
Nebyť turista, byť návštevník, aj to je nový trend. Je to túžba splynúť s miestnymi ľuďmi a žiť aspoň chvíľu ich každodenný život, teda nakupovať v pekárni v susedstve, posedávať v miestnej krčme a ráno chodiť na trh. Takúto dovolenku si môžu dovoliť aj menej solventní. Asi najznámejší kuchár sveta Jamie Oliver, ktorý miluje Taliansko, pripomína: „Najlepšia rada, ktorú vám môžem dať je, aby ste sa vyhli miestam s turistami a navštívili skutočné Taliansko, kde dobré jedlo a víno veľa nestoja.“
Bohatšia Európa si už v príjemných destináciách kupuje vlastné domy alebo využíva „home comfort“ rodinných hotelíkov. Nelákajú ju veľké turistické rezorty, kde za vysokými plotmi nerušene ležia davy znudených turistov, ktorí občas ani veľmi netušia, kde práve sú. „Dnešní turisti chcú byť v kontakte s miestnymi obyvateľmi alebo s expertmi (sommeliermi, umelcami, morskými biológmi), ktorí ich vtiahnu do svojho špecifického sveta,“ tvrdí Newsweek. A cituje experta zConnecticutu Navina Sawhneya: „Dnešní turisti vnímajú cestovanie ako formu sebavyjadrenia. Oni sa nechcú vrátiť len so suvenírom a fotografiami. Oni sa chcú vrátiť s príbehom.“
.prečo cestovať
To je otázka! Prečo sa vôbec baliť a putovať niekam do exotických krajín, kde vám nikto poriadne nerozumie, kde na vás číhajú všelijaké choroby a strava chutí úplne inak?
Dominik Tatarka ponúkol jednu z odpovedí v knižke Človek na cestách: „Nech sa len z domu vytrhnem a zacestujem si čo len do Levíc, hneď akosi preberie sa vo mne prirodzenosť, prirodzenosť a odvaha k najobyčajnejším ľudským počinom.“
A Tatarka ešte dodáva: „Na krivoľakých, bludných cestách po cudzích mestách a krajinách, na imaginárnych vletoch do vzdialených vekov a kultúr, v bezsenných nociach, v chatrných izbietkach ešte chatrnejších hotelov vytvára sa, zjemňuje prelínavá, objímavá senzibilita moderného človeka.“
.eva Čobejová
Experti a podnikatelia z cestovného ruchu naše dovolenkové zvyklosti každoročne porovnávajú s inými národnými spoločenstvami. Nelichotivo vyznievame najmä pri Čechoch, ktorí tradične radi cestujú. Nemali sme ani veľkých cestovateľov, ktorí o svojich zážitkoch vedeli aj písať, ako boli Zikmund aHanzelka, Karel Čapek, Jan Havlasa či menej známy, ale zaujímavý zoológ Jiří Baum. Cestopisy tu neboli bestsellermi. Čechov v tomto smere – najmä vďaka tradícii – veľmi nepoznačila ani štyridsaťročná izolácia za železnou oponou. Slováci sa síce rýchlo po otvorení hraníc nahrnuli do Viedne či Benátok, ale zväčša im stačilo k „veľkému svetu“ si pričuchnúť na deň či týždeň.
U nás je oveľa silnejšia tradícia cestovanie za prácou – to dokazujú nielen lovenské
au-pair rozlezené krížom-krážom po svete, ale aj tisícky pracujúcich Slovákov v Británii či Írsku. Do sveta chodíme radšej peniažky zarábať, ako míňať. Ale toto dedičstvo našich starých otcov, ktorí Ameriku spoznávali najmä
v čiernouhoľných baniach a Francúzsko na farmách, pomaly prekonávame. ??
.cestujeme aj míňame
Čísla hovoria, že vlani do zahraničia vycestovalo s cestovnými kanceláriami 468-tisíc slovenských turistov. Bol to približne rovnaký počet ako v roku 2005. Ale cestovky sa nesťažujú – oproti roku 2005 mali totiž vyššie tržby. Slováci sú už ochotní platiť za dovolenku viac, dokonca aj stotisícové zájazdy sa už dajú predať.
Tohto roku sa očakáva, že v sezóne by malo cestovkami odísť asi 400-tisíc turistov a individuálne
asi 200-tisíc. Tradične najviac nás zamieri do Chorvátska, Grécka a Talianska. Stredomorie je stále top-destináciou. Hoci zaujímavé čísla už dosahujú aj Egypt, Španielsko, Turecko či lacné Bulharsko.
Odborníci si všimli niekoľko zaujímavostí. Slovenskí cestovatelia sa začínajú vyhraňovať na dve výrazné skupinky – a obidve sa zväčšujú. Jednu tvoria tí, čo majú dostatok financií, ale na dovolenke chcú totálny relax – tí preferujú systém all inclusive, ktorý sa začína predávať čoraz lepšie. Druhú skupinku tvoria ľudia, ktorí chcú aktívne dovolenky či poznávacie pobyty v menej známych destináciách. Ale nemusí to už byť za nízke ceny. Svedčí o tom aj fakt, že zo silných cestovných kancelárií sa najväčší skok v tržbách vlani podaril v Bubo Travel Agency, ktorá už neponúka len náročné expedície a intenzívne zážitky, ale aj komfort za vyššie ceny.
Dobrá ekonomická situácia spôsobuje aj to, že narastá skupina klientov, ktorí idú na dovolenku dva až trikrát do roka. Podľa viceprezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Pavla Komoru sa dá v slovenských trendoch sledovať aj presun z troj- na štvor- a päťhviezdičkové hotely. „Tí, čo nechodili na dovolenku, chcú ísť autobusom. Tí, čo chodili autobusom, idú letecky,“ tvrdí Komora. Možno bude môcť časom svoju vetu doplniť: „Tí, čo chodili letecky, presedlali na vlak.“
.len pomaly
Časopis Newsweek vyšiel pred pár týždňami so zaujímavou titulkou. Ohlasuje v nej cestovateľský trend na tento rok: SLOW IS BEAUTIFUL (Pomalé je krásne). Nová mantra moderných cestovateľov by vraj mala znieť: „Menej sa presúvať, viac vidieť.“ Štýl pomalého cestovania prirovnáva John Kester zo Svetovej turistickej organizácie v Madride k nakupovaniu organickej stravy. „Môžete to robiť z ideologických dôvodov – alebo preto, že to chutí lepšie.“ A keďže aj v našich obchodoch vidno čoraz viac organických potravín, je veľmi pravdepodobné, že postupne k nám dorazí aj „pomalé cestovanie“.
O čo ide? Napríklad aj o to, že sama cesta je dôležitejšia ako cieľová destinácia. „Pomalí cestovatelia“ odmietajú lietadlá a cestujú vlakmi, loďami, bicyklami či peši.
.organizovane?
Neznalosť jazykov či strach z neznámych krajín mnohým slovenským dovolenkárom bráni improvizovať a vytvárať si vlastný cestovateľský plán. S vďakou preto prijímajú služby cestoviek. Organizované cestovanie je pohodlné, ale tento typ cestovania je už prekonaný. Európska cestovná komisia tvrdí, že dopyt po organizovaných zájazdoch sa znižuje. Je to logické, keďže v čase internetu si už cestu dokáže sám naplánovať a vybaviť aj počítačovo priemerný cestovateľ. Organizované cestovanie nie je ani veľkým zdrojom vzrušujúcich zážitkov. Pokiaľ sa nepokazí autobus či nestratí jeden člen zájazdu.
Známi českí cestovatelia Jiří Hanzelka a Miroslav Zikmund len raz zažili organizovaný zájazd, ktorý im starostlivo pripravili sovietske orgány. O svojom zážitku neskôr napísali: Hlavné heslo bolo všade ukázať všetko. Dôsledkom bol nežiaduci stereotyp, opakovanie obsahom i formou, veľmi povrchné a uponáhľané dojmy, málo nového proti tomu, čo sme mnohokrát čítali a videli. Stručne: Videli sme mnohé, ale nie mnoho.“
Vidieť mnoho, ale nezažiť nič môžu aj tí, ktorí zvolia zájazdy sľubujúce, že za desať dní spoznajú celé Francúzsko alebo Pyrenejský polostrov. Dá sa to však aj inak. Talentovaným cestovateľom bol napríklad Karel Čapek: „...putoval som nielen bez všetkých užitočných znalostí, ale aj bez plánu: razil som si cestu prstom na mape, často zvedený pekným názvom alebo tým, že v dotyčnú stranu išiel vlak až o desiatej ráno, takže som nemusel skoro vstávať,“ priznal vo svojich Italských listoch. „Rád som brúsil končinami, v ktorých bedeker neuvádza pražiadnu pozoruhodnosť. Neľutoval som žiadneho kroku a vliezol som, kam sa dalo, trebárs dobrým ľuďom na chodbu: niekedy som sa díval na pamiatky najslávnejšie a niekedy len na deti, na staré babičky, na ľudskú biedu a radosť, na zvieratá alebo ľuďom do okien.“
.ako miestni
Nebyť turista, byť návštevník, aj to je nový trend. Je to túžba splynúť s miestnymi ľuďmi a žiť aspoň chvíľu ich každodenný život, teda nakupovať v pekárni v susedstve, posedávať v miestnej krčme a ráno chodiť na trh. Takúto dovolenku si môžu dovoliť aj menej solventní. Asi najznámejší kuchár sveta Jamie Oliver, ktorý miluje Taliansko, pripomína: „Najlepšia rada, ktorú vám môžem dať je, aby ste sa vyhli miestam s turistami a navštívili skutočné Taliansko, kde dobré jedlo a víno veľa nestoja.“
Bohatšia Európa si už v príjemných destináciách kupuje vlastné domy alebo využíva „home comfort“ rodinných hotelíkov. Nelákajú ju veľké turistické rezorty, kde za vysokými plotmi nerušene ležia davy znudených turistov, ktorí občas ani veľmi netušia, kde práve sú. „Dnešní turisti chcú byť v kontakte s miestnymi obyvateľmi alebo s expertmi (sommeliermi, umelcami, morskými biológmi), ktorí ich vtiahnu do svojho špecifického sveta,“ tvrdí Newsweek. A cituje experta zConnecticutu Navina Sawhneya: „Dnešní turisti vnímajú cestovanie ako formu sebavyjadrenia. Oni sa nechcú vrátiť len so suvenírom a fotografiami. Oni sa chcú vrátiť s príbehom.“
.prečo cestovať
To je otázka! Prečo sa vôbec baliť a putovať niekam do exotických krajín, kde vám nikto poriadne nerozumie, kde na vás číhajú všelijaké choroby a strava chutí úplne inak?
Dominik Tatarka ponúkol jednu z odpovedí v knižke Človek na cestách: „Nech sa len z domu vytrhnem a zacestujem si čo len do Levíc, hneď akosi preberie sa vo mne prirodzenosť, prirodzenosť a odvaha k najobyčajnejším ľudským počinom.“
A Tatarka ešte dodáva: „Na krivoľakých, bludných cestách po cudzích mestách a krajinách, na imaginárnych vletoch do vzdialených vekov a kultúr, v bezsenných nociach, v chatrných izbietkach ešte chatrnejších hotelov vytvára sa, zjemňuje prelínavá, objímavá senzibilita moderného človeka.“
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.