Znie to ako scenár k najnovšiemu filmu o Jamesovi Bondovi: špionážne satelity a tajní agenti odhalia pašovanú zásielku na vybudovanie jadrového reaktora v nebezpečnej časti sveta (Sýria). Pôvod zásielky je v ďalšej z nebezpečných krajín, ako stvorenej pre špionáž a tajných agentov (Severná Kórea).
Jadrový reaktor je budovaný na skrytom a stráženom mieste. Akciou je poverený skúsený agent Bond, ktorý celé zariadenie po neuveriteľnom výkone zrovná so zemou. Vec je však natoľko tajná, že nikto sa k celej veci nevyjadruje, nekomentuje, James Bond nezvolá tlačovú konferenciu, Severná Kórea mlčí a Sýria zabrble iba niečo neurčité o narušení svojej územnej integrity.
Scenár k tejto bondovke je však opisom reality, kde sedia všetci aktéri s výnimkou jediného: namiesto Jamesa Bonda si môžeme dosadiť izraelské letectvo. Izrael zlikvidoval ešte nedokončený sýrsky reaktor začiatkom septembra, teda pred ôsmimi mesiacmi, no uvalil na celú akciu prísne informačné embargo, ktoré doteraz nebolo z izraelskej strany porušené. Proti ponižujúcemu neúspechu verejne neprotestovala ani Sýria, a udalosti odmietla komentovať aj Severná Kórea. Namiesto očakávaného kolotoča obvinení zo strany arabského sveta a namiesto ocenenia úspechu izraelských pilotov (v čase, keď izraelská politika s jej korupčnými aférami tradične nedáva veľa dôvodov na národnú hrdosť) tak bolo o celej akcii známych iba zopár nepotvrdených správ. Inak panovalo o celej veci úplné ticho. To porušili minulý týždeň Američania, keď šéf CIA Michael Hayden o udalosti informoval členov Kongresu.
Jadrový reaktor vo východnom Iraku bol podľa CIA kópiou jedného zo severokórejských reaktorov, bol pár týždňov pred dokončením, a bol by schopný vyrábať plutónium na dve jadrové zbrane za rok. Americké zverejnenie celej akcie, ktoré Izraelčania aj Sýrčania privítali so škrípajúcimi zubami, bolo motivované šesťstrannými rozhovormi o severokórejskom jadrovom programe, a snahou dotlačiť neústupčivú Severnú Kóreu k väčšej spolupráci. Dali sme im jasne najavo, že vieme viac, ako si mysleli, a čo od nich očakávame je, že vyložia všetky karty na stôl, dodal k vystúpeniu šéfa CIA o niekoľko dní prezident George Bush.
Zaujímavejšie sú dôvody izraelského mlčania. Keď Izrael v roku 1981 podobným spôsobom bombardoval iracký jadrový reaktor v Osireku, bola úspešná akcia ihneď zverejnená – a Izrael sa musel brániť ostrej kritike svojich spojencov vrátane Spojených štátov. Terajšie izraelské mlčanie má dva možné dôvody. Prvý je politický: akcia bola totálnym izraelským úspechom a sýrskou potupou, a Jeruzalem nemá dôvod ešte viac ponižovať svojho suseda. Ak by nakoniec sýrske neúspechy vrátane nepríjemného medzinárodného vyšetrovania zavraždenia bývalého libanonského premiéra pred troma rokmi, ktorého stopy vedú priamo do Damašku, oslabili prezidenta Bašára Assáda, Izrael by tým nič nezískal; namiesto súčasnej diktatúry by mohla prísť ešte horšia, a voči Izraelu ešte odmietavejšia. Sýria by sa síce nevedela ubrániť priamemu izraelskému úderu, no ako podporovateľ radikálnych palestínskych a iných arabských skupín (Hamas, Islamský džihád, a predovšetkým Hizballáh) má ako Izraelu ublížiť. V prospech tohto politického dôvodu izraelskej zdržanlivosti hovorí aj ďalšia správa z minulého týždňa, podľa ktorej turecká diplomacia aktívne pracuje s Izraelom aj so Sýriou na možnosti mierovej dohody vrátane toho, že by Izrael vrátil Sýrii Golanské výšiny, ktoré okupuje od Šesťdňovej vojny v roku 1967.
Druhý možný dôvod izraelského mlčania je vojenský. Izraelské letectvo jadrový reaktor zničilo bez akéhokoľvek odporu napriek tomu, že Sýria mala nový ruský protilietadlový obranný systém. Sýrske veliteľstvo dokonca muselo byť o akcii informované zo susedného Turecka. Izraelčania nemajú chuť diskutovať o podrobnostiach vojenskej operácie aj preto, že ju možno budú chcieť zopakovať, či už v Sýrii, alebo v oveľa nebezpečnejšom Iráne. Teherán ako najbližší spojenec režimu v Damašku a tiež partner v otázke jadrového reaktora (tí istí severokórejskí jadroví vedci boli v Sýrii aj v Iráne), bol v skutočnosti hlavným adresátom správy, ktorú Izrael septembrovou akciou v Sýrii vyslal. Následné mlčanie niekedy môže povedať viac ako slová.
Jadrový reaktor je budovaný na skrytom a stráženom mieste. Akciou je poverený skúsený agent Bond, ktorý celé zariadenie po neuveriteľnom výkone zrovná so zemou. Vec je však natoľko tajná, že nikto sa k celej veci nevyjadruje, nekomentuje, James Bond nezvolá tlačovú konferenciu, Severná Kórea mlčí a Sýria zabrble iba niečo neurčité o narušení svojej územnej integrity.
Scenár k tejto bondovke je však opisom reality, kde sedia všetci aktéri s výnimkou jediného: namiesto Jamesa Bonda si môžeme dosadiť izraelské letectvo. Izrael zlikvidoval ešte nedokončený sýrsky reaktor začiatkom septembra, teda pred ôsmimi mesiacmi, no uvalil na celú akciu prísne informačné embargo, ktoré doteraz nebolo z izraelskej strany porušené. Proti ponižujúcemu neúspechu verejne neprotestovala ani Sýria, a udalosti odmietla komentovať aj Severná Kórea. Namiesto očakávaného kolotoča obvinení zo strany arabského sveta a namiesto ocenenia úspechu izraelských pilotov (v čase, keď izraelská politika s jej korupčnými aférami tradične nedáva veľa dôvodov na národnú hrdosť) tak bolo o celej akcii známych iba zopár nepotvrdených správ. Inak panovalo o celej veci úplné ticho. To porušili minulý týždeň Američania, keď šéf CIA Michael Hayden o udalosti informoval členov Kongresu.
Jadrový reaktor vo východnom Iraku bol podľa CIA kópiou jedného zo severokórejských reaktorov, bol pár týždňov pred dokončením, a bol by schopný vyrábať plutónium na dve jadrové zbrane za rok. Americké zverejnenie celej akcie, ktoré Izraelčania aj Sýrčania privítali so škrípajúcimi zubami, bolo motivované šesťstrannými rozhovormi o severokórejskom jadrovom programe, a snahou dotlačiť neústupčivú Severnú Kóreu k väčšej spolupráci. Dali sme im jasne najavo, že vieme viac, ako si mysleli, a čo od nich očakávame je, že vyložia všetky karty na stôl, dodal k vystúpeniu šéfa CIA o niekoľko dní prezident George Bush.
Zaujímavejšie sú dôvody izraelského mlčania. Keď Izrael v roku 1981 podobným spôsobom bombardoval iracký jadrový reaktor v Osireku, bola úspešná akcia ihneď zverejnená – a Izrael sa musel brániť ostrej kritike svojich spojencov vrátane Spojených štátov. Terajšie izraelské mlčanie má dva možné dôvody. Prvý je politický: akcia bola totálnym izraelským úspechom a sýrskou potupou, a Jeruzalem nemá dôvod ešte viac ponižovať svojho suseda. Ak by nakoniec sýrske neúspechy vrátane nepríjemného medzinárodného vyšetrovania zavraždenia bývalého libanonského premiéra pred troma rokmi, ktorého stopy vedú priamo do Damašku, oslabili prezidenta Bašára Assáda, Izrael by tým nič nezískal; namiesto súčasnej diktatúry by mohla prísť ešte horšia, a voči Izraelu ešte odmietavejšia. Sýria by sa síce nevedela ubrániť priamemu izraelskému úderu, no ako podporovateľ radikálnych palestínskych a iných arabských skupín (Hamas, Islamský džihád, a predovšetkým Hizballáh) má ako Izraelu ublížiť. V prospech tohto politického dôvodu izraelskej zdržanlivosti hovorí aj ďalšia správa z minulého týždňa, podľa ktorej turecká diplomacia aktívne pracuje s Izraelom aj so Sýriou na možnosti mierovej dohody vrátane toho, že by Izrael vrátil Sýrii Golanské výšiny, ktoré okupuje od Šesťdňovej vojny v roku 1967.
Druhý možný dôvod izraelského mlčania je vojenský. Izraelské letectvo jadrový reaktor zničilo bez akéhokoľvek odporu napriek tomu, že Sýria mala nový ruský protilietadlový obranný systém. Sýrske veliteľstvo dokonca muselo byť o akcii informované zo susedného Turecka. Izraelčania nemajú chuť diskutovať o podrobnostiach vojenskej operácie aj preto, že ju možno budú chcieť zopakovať, či už v Sýrii, alebo v oveľa nebezpečnejšom Iráne. Teherán ako najbližší spojenec režimu v Damašku a tiež partner v otázke jadrového reaktora (tí istí severokórejskí jadroví vedci boli v Sýrii aj v Iráne), bol v skutočnosti hlavným adresátom správy, ktorú Izrael septembrovou akciou v Sýrii vyslal. Následné mlčanie niekedy môže povedať viac ako slová.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.