 | Karpatské chrbáty Morbus Carpathicum V2P2 „34 najlepších a pohrebných“ piesní legendárnej kapely z Vrbového. Dvojalbum, začínajúci dadaistickým Krstným tatom a končiaci (pseudo)šlabikárovým popevkom o Hrochovi Karolovi, čo na bicykli uháňa. Sympatické je, že zďaleka nejde o pozbieraný Best of album, aký hviezdy pop music vydávajú vtedy, keď nemajú inšpiráciu a zároveň chcú uniknúť zabudnutiu. Každá jedna pesnička Chrbátov je znovu nahraná, z albumu cítiť radosť (áno, aj z pesničiek Dohára mi knótik či Na cinteri už mám fleka), Jobusov spev je - bez straty farby a čistoty – aj vďaka trojročnej nekompromisnej abstinencii silnejší a presvedčivejší než kedykoľvek predtým. Vrbovský insitný humor, ostré gitary, mohutný zvuk. Karpatské chrbáty sú vo forme. Ak máte na polici miesto len pre jeden ich album, tak toto je on. .juraj Kušnierik |
 | CAJUN DANCE PARTY THE COLOURFUL LIFE XL RECORDINGS Tento rok by londýnska pätica chcela okrem debutu nahrať ďalšiu platňu. The Colourful Life prichádza po čakaní spôsobenom nutnosťou zmaturovať. Do vydavateľstva XL ich odporučil Thom Yorke, platňu produkoval Bernard Butler, kapela si vraj na album požičala gitaru Johnnyho Marra. Jednoduché počúvanie, vycibrený zvuk (príkladmi sú nové verzie singloviek The Next Untouchable a Amylase), niekoľko pôsobivých melódií. Klávesistka Vicky Freund prispieva k celkovému, noblesou žiariacemu zvuku piesne The Race. Vrcholom songu sú klávesy spojené s husľami a večne platným smútkom v spevákom hlase. Záverečná The Hill, The View & The Lights je vokálna spolupráca medzi Vicky a lídrom Danielom Blumbergom, No Joanna zasa slaďák, aký by, obdarení invenciou, zvládli aj The Kooks, titulný song veselým úvodom. Výsledkom je životaschopný indiepopový album. .matej Lauko |
 | WILLIE NELSON MOMENT OF FOREVER UNIVERSAL Z časti pesničiek počuť odkazy na pop-rockový sound 80. rokov, aký tvorili írski U2, Kanaďan Robbie Robbertson či Bob Dylan s podporou Marka Knopflera na albume Infidels. Druhá strana mince má konzervatívnu podobu nashvillskej pop-country. V oboch prípadoch znie Nelson o poznanie nažehlenejšie, než sme zvyknutí z jeho živých vystúpení. Repertoár je z väčšej časti interpretáciou pesničiek iných spriaznených autorov ako Kris Kristofferson, Randy Newman či Bob Dylan. Nelsonov starecký imidž dodal nový rozmer v pesničke Dava Mathewsa Gravedigger. Sedemdesiatpäťročný veterán však zo svojho pokročilého veku nevytvára nejakú patetickú pointu. V hrobárskom videoklipe dokazuje, že sa vie ešte celkom vrtko oháňať lopatou, a vo vlastnej skladbe You Don’t Think I’m Funny Anymore zase, že mu nie je cudzí zmysel pre humor – ani na vlastný účet. .martin Chrobák |
 | ORCHESTRE NATIONAL DE BARBES ALIK WAGRAM Africká štvrť Barbes v Paríži je súčasťou francúzskej hudobnej scény. Alžírsko-marocká skupina Orchestre National De Barbes je už 13 rokov jej akvizíciou zastupujúcou kultúru arabskej časti obyvateľstva. Preslávila sa ako koncertná atrakcia world music pulzujúcej rytmami alžírskeho štýlu rai, marockej gnawy, funku, reggae a rocku. Dosiahla postavenie rešpektovaných arabských umelcov ako Rachid Taha či Khaled. Album Alik rozširuje štýlový záber kapely. Temperament, hravosť, francúzsky šarm, podfarbené punkovou útočnosťou a arabským feelingom, majú oproti starším skladbám výraz väčšej veselosti. Sólový i zborový mužský spev a pokriky vyzývajúce do tanca sprevádzajú miestami rytmy černošskej Afriky a v skladbe La Rose Valse i akordeónového valčíka. Žiadne veľké umenie, ale vkusná a radostná zábava. Niekedy môže byť aj lepšia ako veľké umenie. .miro Potoček |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.