Minulý víkend som dostal záľahu sťažností, že sa v týchto stĺpčekoch nevenujem takej čarokrásnej organizácii, ako je Federácia spoločenského hokeja.
Chcem to teda napraviť a podelím sa s vami o úryvok zo skrípt Kulturológia III (Amor Hohojmorho a kolektív), ktorých témou je krasomluva. Krasomluva je stelesnením systému vzájomnej komunikácie členov federácie, systému, postavenom na jemných nitkách nádherných prepojení, vzťahov, láskavých slov a činov komunity nadšencov nádhery, verbálnych i neverbálnych zamatových prejavov podnecujúcich kaleidoskopicky úchvatné bujnenie kontinua spoločensko-umeleckého hýrenia.
Poznáme niekoľko rodín krasomluvy, spomeniem aspoň Ambrózyho rozvážne slovné arborétum, Mičudov definicionistický absolutizmus, Hanulíkov lingvistický ornamentalizmus, Mrožove štátnické ticho, Šlapov krasobalet či Korzárove Kysuce (Korzárovi sa nedávno narodila dcéra Adelka, hurá, sláva vivat!!!). Tuhľa prinášam výrazne skrátený príklad Hanulíkovho lingvistického ornamentalizmu v bežnom živote: „Minule, keď som bol s Radom za Megom, vieš Mego, to je ten, čo nám urobil puky, tak sme stretli Dančeva a Dančev povedal, že ide do Trenčanu a my že teda aj s Radom ideme s ním a Rado povedal, ako môžeme ísť do Trenčanu v Považskej Bystrici. Je to v podstate blbosť, Trenčan v Považskej Bystrici, v Považskej Bystrici by mal byť Považskobystričan, ale možno zas v Trenčíne je možno Považskobystričan, len horšie je to, že si myslím, že Považskobystričan v Trenčíne nie je, ale viem, že v Trenčíne je Trenčan. Rado teda najskôr protestoval, že on ako hrdý Piešťanec do žiadneho Trenčana nepôjde a povedal, že pôjde jedine do krčmy Piešťanec, čím nás s Megom napadlo, že v Považskej Bystrici – inak o Považskej Bystrici je tá pesnička Považská Bystrica ó maj máj, čo spieva Lasica – najlepšie by bolo, keby sme tu mali krčmy podľa všetkých miest a dedín na Slovensku, to by potom mohol každý návštevník ísť do svojej krčmy, napríklad Tešedíkovčan do Tešedíkovčana, Orechovopotônčan do Orechovopotônčana, Smrdákčan do Smrdákčana, Krásnonadkysučan pochopiteľne do Krásnonadkysučana a Vajnorčan do Vajnorčana, to by sme mali aspoň najviac krčiem na Slovensku“. Krásne, však?
Chcem to teda napraviť a podelím sa s vami o úryvok zo skrípt Kulturológia III (Amor Hohojmorho a kolektív), ktorých témou je krasomluva. Krasomluva je stelesnením systému vzájomnej komunikácie členov federácie, systému, postavenom na jemných nitkách nádherných prepojení, vzťahov, láskavých slov a činov komunity nadšencov nádhery, verbálnych i neverbálnych zamatových prejavov podnecujúcich kaleidoskopicky úchvatné bujnenie kontinua spoločensko-umeleckého hýrenia.
Poznáme niekoľko rodín krasomluvy, spomeniem aspoň Ambrózyho rozvážne slovné arborétum, Mičudov definicionistický absolutizmus, Hanulíkov lingvistický ornamentalizmus, Mrožove štátnické ticho, Šlapov krasobalet či Korzárove Kysuce (Korzárovi sa nedávno narodila dcéra Adelka, hurá, sláva vivat!!!). Tuhľa prinášam výrazne skrátený príklad Hanulíkovho lingvistického ornamentalizmu v bežnom živote: „Minule, keď som bol s Radom za Megom, vieš Mego, to je ten, čo nám urobil puky, tak sme stretli Dančeva a Dančev povedal, že ide do Trenčanu a my že teda aj s Radom ideme s ním a Rado povedal, ako môžeme ísť do Trenčanu v Považskej Bystrici. Je to v podstate blbosť, Trenčan v Považskej Bystrici, v Považskej Bystrici by mal byť Považskobystričan, ale možno zas v Trenčíne je možno Považskobystričan, len horšie je to, že si myslím, že Považskobystričan v Trenčíne nie je, ale viem, že v Trenčíne je Trenčan. Rado teda najskôr protestoval, že on ako hrdý Piešťanec do žiadneho Trenčana nepôjde a povedal, že pôjde jedine do krčmy Piešťanec, čím nás s Megom napadlo, že v Považskej Bystrici – inak o Považskej Bystrici je tá pesnička Považská Bystrica ó maj máj, čo spieva Lasica – najlepšie by bolo, keby sme tu mali krčmy podľa všetkých miest a dedín na Slovensku, to by potom mohol každý návštevník ísť do svojej krčmy, napríklad Tešedíkovčan do Tešedíkovčana, Orechovopotônčan do Orechovopotônčana, Smrdákčan do Smrdákčana, Krásnonadkysučan pochopiteľne do Krásnonadkysučana a Vajnorčan do Vajnorčana, to by sme mali aspoň najviac krčiem na Slovensku“. Krásne, však?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.