Hoci väčšina kníh Anselma Grüna patrí k duchovným bestsellerom, jeho životný príbeh nie je veľmi známy. Tento benediktínsky mních už čoskoro navštívi Slovensko a pri tej príležitosti nám poskytol rozhovor.
.pochádzate z katolíckeho Bavorska, aké sú vaše spomienky na detstvo v tomto kraji?
Žili sme veľmi intenzívne atmosférou cirkevného roka. Najmä sviatky ako Veľká noc, Vianoce či Božie telo som spolu s farnosťou slávil veľmi intenzívne. Bývali sme vedľa kostola a s bratmi som miništroval. Okolo nášho domu bola záhrada, kde sme sa so súrodencami často hrávali. A s rodičmi som často navštevoval bavorské pútnické miesta. Na detstvo mám samé pekné spomienky.
.v jednom rozhovore ste uviedli, že vás najviac ovplyvnil otec...
Môj otec bol veľmi nábožný. Počas štúdia na univerzite navštevoval prednášky Romana Guardiniho. Neskôr sa stal obchodníkom a založil si obchod. Stále však čítal množstvo duchovnej literatúry. Bol dobromyseľný a láskavý. Aj s mamou chodil každý deň na svätú omšu. Moja mama bola skôr praktická, no aj ona mala zdravú nábožnosť. Myslím, že od obidvoch som prijal niekoľko vlastností, od otca napríklad zmysel pre vnútornú slobodu a od mamy cit pre praktické veci a optimizmus.
.rodokmeň vašich predkov siaha medzi španielskych židov. Ako vaši rodičia znášali riešenie „židovskej otázky“ v tretej ríši a vôbec nacizmus?
Otec prežíval obdobie nacizmu ako obdobie barbarstva. Viackrát ho polícia odviedla na výsluch, no mala proti nemu len vymyslené dôkazy. Nakoniec ho vždy prepustili. Skutočnosť bola taká, že môj otec zamestnával jedného žida, ktorého neskôr schovával, a napokon mu pomohol utiecť za hranice, a tak sa dostať do bezpečia.
.po štúdiu na štátnom gymnáziu ste sa rozhodli vstúpiť k benediktínom a stať sa kňazom. Prečo vlastne?
Chcel som vykonať niečo pre cirkev a najmä som túžil byť misionárom na Ďalekom východe. Ale to boli také romantické predstavy... Svoju úlohu však zohralo aj to, že ma od detstva fascinovala liturgia a duchovný svet. Počas štúdia na gymnáziu som býval v benediktínskom internáte a tam sa upevnilo moje rozhodnutie stať sa jedným z nich. A tak som vstúpil do benediktínskeho kláštora. Svoj život som pritom spojil s „misijnými benediktínmi“, teda s komunitou, ktorá v sebe spája dve črty: pôsobenie v misiách a samotné mníšstvo.
.teológiu ste začali študovať v Ríme krátko po Druhom vatikánskom koncile. Aká atmosféra tam vtedy panovala?
V kolégiu Sant. Anselmo, kde som vtedy študoval, panovala atmosféra otvorenosti. Vo všeobecnosti bola vtedy teológia veľmi moderná a centrom diania bola nemecká teológia a exegéza. Koncil bol pre cirkev niečo ako „osvietenie“, otvoril ju svetu a dal jej nový impulz. V tom čase som cítil novú silu, silu premeny. Bolo to obdobie veľkej nádeje na obnovu a premenu cirkvi.
.počas štúdia ste sa dostali do kontaktu s dielom Hansa Künga. Ako ste vnímali spor medzi Küngom a Rímom?
Konflikt medzi Hansom Küngom a cirkvou nastal po vydaní knihy Neomylný, v ktorej Küng kritizoval pápežskú neomylnosť. Nemeckí biskupi, ako napríklad Döpfner a Moser, sa pokúšali sprostredkovať dialóg medzi Küngom a Rímom. No po kritickej reakcií Ríma sa aj Küng stal tvrdohlavým. Tento konflikt pritom vôbec nemusel nastať. Küng totiž nehovoril nič, čo by bolo v rozpore s katolíckym učením, len pripomínal, aby sa s „neomylnosťou“ narábalo rozumne. Ten konflikt nakoniec nebol prínosom ani pre jednu zo zúčastnených strán.
.po doktoráte z teológie ste začali študovať ekonómiu. Čo vás k tomu viedlo?
Pôvodne som chcel ďalej pôsobiť v oblasti teológie alebo byť v pastorácií mimo kláštora. Ale opát ma požiadal, aby som prevzal správu kláštora, lebo vtedy nám taký človek chýbal. Najprv som váhal, no nakoniec som tú funkciu prijal, pochopil som totiž, že je dôležitá pre budúcnosť kláštora. A tak som začal študovať podnikovú ekonómiu.
.nakoniec ste sa stali finančným správcom opátstva. Čo všetko máte na starosti?
Dozerám na stavebnú činnosť v kláštore, okrem toho som hospodárskym správcom kláštora, mám na starosti manažment peňazí, ich investovanie, vyplácanie miezd, splácanie dlhov a celkovo organizovanie prác v kláštore, aby jeho činnosť bola efektívna a aby sme mali z čoho žiť. V tejto funkcií vidím aj duchovný rozmer. Je totiž dôležité vytvárať také podmienky, aby ľudia mali radosť z práce a aby sa s peniazmi narábalo „duchovným spôsobom“.
.kým v židovstve je bohatstvo znakom Božieho požehnania, v kresťanstve ešte stále zápasíme s predstavou, že peniaze sú nečisté... Ako teda s peniazmi zaobchádzať?
Pre mňa je dôležitá spiritualita zaobchádzania s peniazmi. Pre mňa to znamená: kreatívne narábať s peniazmi, možnosť dosahovať finančný zisk a to, prirodzene, pri dodržaní istých morálnych aspektov. Peniaze majú totiž slúžiť ľuďom. A majú im umožniť, aby dosiahli vnútornú slobodu vo vzťahu k peniazom. Treba odolať tlaku hodnotiť všetko, aj vlastnú hodnotu, cez prizmu peňazí. Okrem toho je dôležité zachovať si oči otvorené pre potreby druhých. Len ten, kto zaobchádza s peniazmi kreatívne, môže dať vzniknúť projektom, ktoré prebudia život...
.aká je v Nemecku skúsenosť s finančnou odlukou cirkvi od štátu?
Cirkev je a mala by byť vnútorne slobodná, aby mohla slobodne vyjadrovať svoj názor. Odluka cirkvi od štátu nie je v Nemecku taká silná, existuje tu ešte niekoľko prepojení, niektoré sú prospešné a niektoré obmedzujú. Cirkev ako inštitúcia potrebuje na svoju činnosť peniaze, no na druhej strane sa musí učiť duchovnému zaobchádzaniu s peniazmi, nakladať s nimi kreatívne a s fantáziou.
.nedávno však malo viacero nemeckých diecéz finančné problémy. Čo bolo ich príčinou?
Hlavnou príčinou bolo to, že ľudia vo veľkom počte vystupovali z cirkvi, čo znížilo výnos z cirkevnej dane a tým aj množstvo finančných prostriedkov. Svoju úlohu zohralo aj to, že niektoré diecézy nehospodárili dobre a neboli pripravené na „ťažšie časy“.
.v roku 1981 ste podnikli misijnú cestu do Afriky. Nechceli ste tam zostať? Spomínali ste, že ste kedysi túžili byť misionárom.
Áno, moja túžba po misiách sa zrodila dávno predtým, než som prišiel do Afriky. Vlastne už v období pred vstupom do benediktínskeho kláštora. Pred Afrikou som stihol navštíviť Kóreu, Taiwan a Južnú Ameriku. Môže sa zdať, že neskôr som sa tejto túžby zriekol, ale nie je to tak, cítim, že toto poslanie napĺňajú moje knihy...
.pamätáte sa, ako vznikla vaša prvá kniha?
Začalo sa to tak, že v rámci spoločných stretnutí kláštornej komunity som dostal za úlohu pripraviť si prednášku o čistote srdca. Keďže prednáška mala dobrý ohlas, vyšla vo forme článku, a to bolo nakoniec impulzom na napísanie prvej knihy...
.a po nej prišli ďalšie a väčšina z nich patrí k bestsellerom...
K dnešnému dňu je to už približne dvesto kníh...
.odkiaľ čerpáte námety?
Niektoré témy rastú vo mne a ženie ma zvedavosť a túžba spoznať ich do hĺbky, alebo sa vynárajú pri prednáškach, keď mi ľudia kladú otázky. Cítim potrebu dať im odpoveď, a tak sa nimi začnem hlbšie zaoberať. Občas mi niekto povie, aby som napísal knihu na určitú tému, niektoré témy mi navrhujú vydavateľstvá. Je však na mne, či sa pre tému rozhodnem. Písanie kníh je pre mňa spôsobom, ako nadviazať s ľuďmi dialóg a pomôcť im hľadať odpovede...
.hlavným prameňom vašich kníh je spiritualita púštnych otcov. Prečo práve ona?
Spiritualitu púštnych otcov formovala skúsenosť, ktorú mali mnísi, keď zakúsili samých seba. Títo mnísi zistili, že cez poznanie seba môžu dospieť k poznaniu Boha. A že tieto dve skúsenosti spolu súvisia. Púštni otcovia rozvíjali umenie zdravého života a pomáhali uzdravovať dušu. To je prínosom pre dnešnú spiritualitu, ktorá kladie dôraz aj na rovinu psychológie.
.so spolubratmi ste otvorili dom duchovných cvičení, kde pomáhate kňazom a rehoľníkom, ktorí sa ocitli v kríze. Aké sú najčastejšie problémy klientov tohto centra?
Ide o klientov, ktorí sa ocitli v kríze, sú vyhorení, alebo len chcú pre seba niečo urobiť. Mnohí z nich sa dostali do konfliktov, ktoré ich zranili, trpia depresiami, náladovosťou alebo majú pochybnosti o svojom povolaní. Niektorí majú ťažkosti vychádzajúce z osamelosti či z vlastnej sexuality. A veľa ťažkostí spôsobujú aj prehnané očakávania a nároky zo strany spoločnosti, ktoré nie sú reálne, a tak nie je v ľudských silách ich naplniť. Niektorí klienti prichádzajú sami a iných nám posielajú biskupi či predstavení, ktorí majú obavy o ich zdravie a chcú im pomôcť.
.napísali ste okolo dvesto kníh, pracujete ako správca opátstva, prednášate... Máte recept na to, ako podávať výkon a nevyhorieť?
Snažím sa čerpať z prameňa Ducha Svätého, a nie z nepriehľadných, či zakalených prameňov vlastnej ctižiadosti alebo perfekcionizmu. Okrem toho je dôležité dobre si rozdeliť čas a zachovávať rovnováhu medzi prácou a duchovným životom. Cítim, že je dôležité tieto hranice dodržiavať, poznám ten pocit, keď človek na seba berie čoraz viac povinností... Pre mňa je tiež dôležité nechávať „prácu“ pred dverami svojej cely. Ďalšou mojou zásadou je, že nepracujem mimo čas, ktorý som si pre prácu vyčlenil, ak prácu nestíham, snažím sa ju zorganizovať inak. A snažím sa pripomínať si duchovný rozmer svojej práce...
Autorka vyštudovala psychológiu na Trnavskej univerzite
Autor je doktorand na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity
Anselm Grün OSB / Narodil sa v roku 1945 v dedinke Junkershausen v bavorskom Nemecku. V roku 1964 zmaturoval a vstúpil k benediktínom. Po štúdiách filozofie a teológie v Ríme dosiahol doktorát z teológie a vyštudoval ekonómiu v Norimbergu. Od roku 1977 pôsobí ako správca benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu, má na starosti správu financií a manažment (v kláštore žije asi 100 mníchov a zamestnáva 280 zamestnancov asi 20 v dielňach). Okrem toho sa venuje pastorácii mládeže, prednášaniu a dáva duchovné cvičenia. Od roku 1975 mu vyšlo asi 200 kníh, väčšina z nich patrí v duchovnej literatúre medzi bestsellery. K najznámejším patria: Modlitba ako stretnutie, Buď dobrý sám k sebe, Sny na duchovnej ceste, Nebo sa začína v tebe, Ako zachádzať s myšlienkami, Moc nad bezmocnosťou, Spiritualita zdola, Každý má svojho anjela, Zlyhanie ako šanca a Pracovať i žiť.
Plán návštevy Anselma Grüna na Slovensku, piatok 16. mája 2008:
13:00–16:00 – prednáška a diskusia „Odkiaľ čerpám svoju silu? Zdroje, z ktorých žijeme“ v aule kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre
17:00 – Anselm Grün uvedie predaj kníh v novom kníhkupectve Litera v Nitre
.pochádzate z katolíckeho Bavorska, aké sú vaše spomienky na detstvo v tomto kraji?
Žili sme veľmi intenzívne atmosférou cirkevného roka. Najmä sviatky ako Veľká noc, Vianoce či Božie telo som spolu s farnosťou slávil veľmi intenzívne. Bývali sme vedľa kostola a s bratmi som miništroval. Okolo nášho domu bola záhrada, kde sme sa so súrodencami často hrávali. A s rodičmi som často navštevoval bavorské pútnické miesta. Na detstvo mám samé pekné spomienky.
.v jednom rozhovore ste uviedli, že vás najviac ovplyvnil otec...
Môj otec bol veľmi nábožný. Počas štúdia na univerzite navštevoval prednášky Romana Guardiniho. Neskôr sa stal obchodníkom a založil si obchod. Stále však čítal množstvo duchovnej literatúry. Bol dobromyseľný a láskavý. Aj s mamou chodil každý deň na svätú omšu. Moja mama bola skôr praktická, no aj ona mala zdravú nábožnosť. Myslím, že od obidvoch som prijal niekoľko vlastností, od otca napríklad zmysel pre vnútornú slobodu a od mamy cit pre praktické veci a optimizmus.
.rodokmeň vašich predkov siaha medzi španielskych židov. Ako vaši rodičia znášali riešenie „židovskej otázky“ v tretej ríši a vôbec nacizmus?
Otec prežíval obdobie nacizmu ako obdobie barbarstva. Viackrát ho polícia odviedla na výsluch, no mala proti nemu len vymyslené dôkazy. Nakoniec ho vždy prepustili. Skutočnosť bola taká, že môj otec zamestnával jedného žida, ktorého neskôr schovával, a napokon mu pomohol utiecť za hranice, a tak sa dostať do bezpečia.
.po štúdiu na štátnom gymnáziu ste sa rozhodli vstúpiť k benediktínom a stať sa kňazom. Prečo vlastne?
Chcel som vykonať niečo pre cirkev a najmä som túžil byť misionárom na Ďalekom východe. Ale to boli také romantické predstavy... Svoju úlohu však zohralo aj to, že ma od detstva fascinovala liturgia a duchovný svet. Počas štúdia na gymnáziu som býval v benediktínskom internáte a tam sa upevnilo moje rozhodnutie stať sa jedným z nich. A tak som vstúpil do benediktínskeho kláštora. Svoj život som pritom spojil s „misijnými benediktínmi“, teda s komunitou, ktorá v sebe spája dve črty: pôsobenie v misiách a samotné mníšstvo.
.teológiu ste začali študovať v Ríme krátko po Druhom vatikánskom koncile. Aká atmosféra tam vtedy panovala?
V kolégiu Sant. Anselmo, kde som vtedy študoval, panovala atmosféra otvorenosti. Vo všeobecnosti bola vtedy teológia veľmi moderná a centrom diania bola nemecká teológia a exegéza. Koncil bol pre cirkev niečo ako „osvietenie“, otvoril ju svetu a dal jej nový impulz. V tom čase som cítil novú silu, silu premeny. Bolo to obdobie veľkej nádeje na obnovu a premenu cirkvi.
.počas štúdia ste sa dostali do kontaktu s dielom Hansa Künga. Ako ste vnímali spor medzi Küngom a Rímom?
Konflikt medzi Hansom Küngom a cirkvou nastal po vydaní knihy Neomylný, v ktorej Küng kritizoval pápežskú neomylnosť. Nemeckí biskupi, ako napríklad Döpfner a Moser, sa pokúšali sprostredkovať dialóg medzi Küngom a Rímom. No po kritickej reakcií Ríma sa aj Küng stal tvrdohlavým. Tento konflikt pritom vôbec nemusel nastať. Küng totiž nehovoril nič, čo by bolo v rozpore s katolíckym učením, len pripomínal, aby sa s „neomylnosťou“ narábalo rozumne. Ten konflikt nakoniec nebol prínosom ani pre jednu zo zúčastnených strán.
.po doktoráte z teológie ste začali študovať ekonómiu. Čo vás k tomu viedlo?
Pôvodne som chcel ďalej pôsobiť v oblasti teológie alebo byť v pastorácií mimo kláštora. Ale opát ma požiadal, aby som prevzal správu kláštora, lebo vtedy nám taký človek chýbal. Najprv som váhal, no nakoniec som tú funkciu prijal, pochopil som totiž, že je dôležitá pre budúcnosť kláštora. A tak som začal študovať podnikovú ekonómiu.
.nakoniec ste sa stali finančným správcom opátstva. Čo všetko máte na starosti?
Dozerám na stavebnú činnosť v kláštore, okrem toho som hospodárskym správcom kláštora, mám na starosti manažment peňazí, ich investovanie, vyplácanie miezd, splácanie dlhov a celkovo organizovanie prác v kláštore, aby jeho činnosť bola efektívna a aby sme mali z čoho žiť. V tejto funkcií vidím aj duchovný rozmer. Je totiž dôležité vytvárať také podmienky, aby ľudia mali radosť z práce a aby sa s peniazmi narábalo „duchovným spôsobom“.
.kým v židovstve je bohatstvo znakom Božieho požehnania, v kresťanstve ešte stále zápasíme s predstavou, že peniaze sú nečisté... Ako teda s peniazmi zaobchádzať?
Pre mňa je dôležitá spiritualita zaobchádzania s peniazmi. Pre mňa to znamená: kreatívne narábať s peniazmi, možnosť dosahovať finančný zisk a to, prirodzene, pri dodržaní istých morálnych aspektov. Peniaze majú totiž slúžiť ľuďom. A majú im umožniť, aby dosiahli vnútornú slobodu vo vzťahu k peniazom. Treba odolať tlaku hodnotiť všetko, aj vlastnú hodnotu, cez prizmu peňazí. Okrem toho je dôležité zachovať si oči otvorené pre potreby druhých. Len ten, kto zaobchádza s peniazmi kreatívne, môže dať vzniknúť projektom, ktoré prebudia život...
.aká je v Nemecku skúsenosť s finančnou odlukou cirkvi od štátu?
Cirkev je a mala by byť vnútorne slobodná, aby mohla slobodne vyjadrovať svoj názor. Odluka cirkvi od štátu nie je v Nemecku taká silná, existuje tu ešte niekoľko prepojení, niektoré sú prospešné a niektoré obmedzujú. Cirkev ako inštitúcia potrebuje na svoju činnosť peniaze, no na druhej strane sa musí učiť duchovnému zaobchádzaniu s peniazmi, nakladať s nimi kreatívne a s fantáziou.
.nedávno však malo viacero nemeckých diecéz finančné problémy. Čo bolo ich príčinou?
Hlavnou príčinou bolo to, že ľudia vo veľkom počte vystupovali z cirkvi, čo znížilo výnos z cirkevnej dane a tým aj množstvo finančných prostriedkov. Svoju úlohu zohralo aj to, že niektoré diecézy nehospodárili dobre a neboli pripravené na „ťažšie časy“.
.v roku 1981 ste podnikli misijnú cestu do Afriky. Nechceli ste tam zostať? Spomínali ste, že ste kedysi túžili byť misionárom.
Áno, moja túžba po misiách sa zrodila dávno predtým, než som prišiel do Afriky. Vlastne už v období pred vstupom do benediktínskeho kláštora. Pred Afrikou som stihol navštíviť Kóreu, Taiwan a Južnú Ameriku. Môže sa zdať, že neskôr som sa tejto túžby zriekol, ale nie je to tak, cítim, že toto poslanie napĺňajú moje knihy...
.pamätáte sa, ako vznikla vaša prvá kniha?
Začalo sa to tak, že v rámci spoločných stretnutí kláštornej komunity som dostal za úlohu pripraviť si prednášku o čistote srdca. Keďže prednáška mala dobrý ohlas, vyšla vo forme článku, a to bolo nakoniec impulzom na napísanie prvej knihy...
.a po nej prišli ďalšie a väčšina z nich patrí k bestsellerom...
K dnešnému dňu je to už približne dvesto kníh...
.odkiaľ čerpáte námety?
Niektoré témy rastú vo mne a ženie ma zvedavosť a túžba spoznať ich do hĺbky, alebo sa vynárajú pri prednáškach, keď mi ľudia kladú otázky. Cítim potrebu dať im odpoveď, a tak sa nimi začnem hlbšie zaoberať. Občas mi niekto povie, aby som napísal knihu na určitú tému, niektoré témy mi navrhujú vydavateľstvá. Je však na mne, či sa pre tému rozhodnem. Písanie kníh je pre mňa spôsobom, ako nadviazať s ľuďmi dialóg a pomôcť im hľadať odpovede...
.hlavným prameňom vašich kníh je spiritualita púštnych otcov. Prečo práve ona?
Spiritualitu púštnych otcov formovala skúsenosť, ktorú mali mnísi, keď zakúsili samých seba. Títo mnísi zistili, že cez poznanie seba môžu dospieť k poznaniu Boha. A že tieto dve skúsenosti spolu súvisia. Púštni otcovia rozvíjali umenie zdravého života a pomáhali uzdravovať dušu. To je prínosom pre dnešnú spiritualitu, ktorá kladie dôraz aj na rovinu psychológie.
.so spolubratmi ste otvorili dom duchovných cvičení, kde pomáhate kňazom a rehoľníkom, ktorí sa ocitli v kríze. Aké sú najčastejšie problémy klientov tohto centra?
Ide o klientov, ktorí sa ocitli v kríze, sú vyhorení, alebo len chcú pre seba niečo urobiť. Mnohí z nich sa dostali do konfliktov, ktoré ich zranili, trpia depresiami, náladovosťou alebo majú pochybnosti o svojom povolaní. Niektorí majú ťažkosti vychádzajúce z osamelosti či z vlastnej sexuality. A veľa ťažkostí spôsobujú aj prehnané očakávania a nároky zo strany spoločnosti, ktoré nie sú reálne, a tak nie je v ľudských silách ich naplniť. Niektorí klienti prichádzajú sami a iných nám posielajú biskupi či predstavení, ktorí majú obavy o ich zdravie a chcú im pomôcť.
.napísali ste okolo dvesto kníh, pracujete ako správca opátstva, prednášate... Máte recept na to, ako podávať výkon a nevyhorieť?
Snažím sa čerpať z prameňa Ducha Svätého, a nie z nepriehľadných, či zakalených prameňov vlastnej ctižiadosti alebo perfekcionizmu. Okrem toho je dôležité dobre si rozdeliť čas a zachovávať rovnováhu medzi prácou a duchovným životom. Cítim, že je dôležité tieto hranice dodržiavať, poznám ten pocit, keď človek na seba berie čoraz viac povinností... Pre mňa je tiež dôležité nechávať „prácu“ pred dverami svojej cely. Ďalšou mojou zásadou je, že nepracujem mimo čas, ktorý som si pre prácu vyčlenil, ak prácu nestíham, snažím sa ju zorganizovať inak. A snažím sa pripomínať si duchovný rozmer svojej práce...
Autorka vyštudovala psychológiu na Trnavskej univerzite
Autor je doktorand na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity
Anselm Grün OSB / Narodil sa v roku 1945 v dedinke Junkershausen v bavorskom Nemecku. V roku 1964 zmaturoval a vstúpil k benediktínom. Po štúdiách filozofie a teológie v Ríme dosiahol doktorát z teológie a vyštudoval ekonómiu v Norimbergu. Od roku 1977 pôsobí ako správca benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu, má na starosti správu financií a manažment (v kláštore žije asi 100 mníchov a zamestnáva 280 zamestnancov asi 20 v dielňach). Okrem toho sa venuje pastorácii mládeže, prednášaniu a dáva duchovné cvičenia. Od roku 1975 mu vyšlo asi 200 kníh, väčšina z nich patrí v duchovnej literatúre medzi bestsellery. K najznámejším patria: Modlitba ako stretnutie, Buď dobrý sám k sebe, Sny na duchovnej ceste, Nebo sa začína v tebe, Ako zachádzať s myšlienkami, Moc nad bezmocnosťou, Spiritualita zdola, Každý má svojho anjela, Zlyhanie ako šanca a Pracovať i žiť.
Plán návštevy Anselma Grüna na Slovensku, piatok 16. mája 2008:
13:00–16:00 – prednáška a diskusia „Odkiaľ čerpám svoju silu? Zdroje, z ktorých žijeme“ v aule kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre
17:00 – Anselm Grün uvedie predaj kníh v novom kníhkupectve Litera v Nitre
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.