Je príjemné sedieť v útulnom kníhkupectve a počas autorovho čítania neprítomne hľadieť francúzskym oknom do záhrady, kde práve kvitne magnólia a predstavovať si, ako si už o pol hodinu budete v neďalekej reštaurácii dávať na terase pohárik vína.
Niežeby mal človek pri čítaní Richarda Pricea čas zízať von oknom. Je to skrz-naskrz newyorský autor, a ak by sme ho potrebovali zadefinovať bližšie, povedali by sme, že sa špecializuje na krimižáner. Slovenské publikum ho zrejme viac pozná vďaka jeho filmovej tvorbe. Napísal napríklad scenár k filmom Farba peňazí či Výkupné a Spike Lee režíroval film Clockers podľa Priceovho rovnomenného románu.
Price momentálne propaguje svoju novú knihu Lush Life, ktorá je celá o jednej z najťažšie definovateľných newyorských štvrtí, Lower East Side. Román okamžite spôsobil na miestnej literárnej scéne rozruch a v týždenníku New Yorker vyšla oslavná recenzia, ktorá na niekoľkých stranách velebí autora čoby majstra dialógu.
Priceov dialóg skvele imituje mestské subkultúry, ale niekomu, koho rodný jazyk nie je angličtina, dáva na začiatku zabrať. Keď som ho však počula nahlas čítať, bolo s nami v malinkom natrieskanom kníhkupectve zrazu aj pár fízlov z Lower East Side (LES). Ich drsný žargón pri prednese ožil a plynul úplne hladko.
Lower East Side sa nachádza pod ulicou Houston, na východe je ohraničená riekou, za ktorou je Brooklyn, a ako taká je zaujímavá svojimi protikladmi. Je to jedna z najtrendovejších oblastí New Yorku, územie cool kids, dvadsiatnikov, ktorí chcú všetko: umeleckú kariéru, nenáročný džob, drogy a najlepšiu klubovú scénu. Práve tu kedysi začínali európski prisťahovalci. Ako povedal Price, „vystúpili z lode, vybalili kufre, rozhliadli sa a rýchlo začali rozmýšľať, ako odtiaľ vypadnúť.“ Miesto má na americké pomery dlhú históriu, ktorá dýcha z každého druhého rohu v podobe rozpadávajúcich sa storočných synagóg, starých dielní a manufaktúr na výrobu odevov a samozrejme známeho Tenements Museum, ktoré dostalo svoje meno podľa tenements, chudobných činžiakov, kde sa v miniatúrnych miestnostiach tlačili v nehygienických podmienkach mnohočlenné prisťahovalecké rodiny. Lower East Side je ich stále plná, ale už nie je len švrťou chudobných. Staré byty sú moderné a je bežné, že za rohom uličky obývanej populáciou z Číny sú zrazu zrenovované apartmány, prenajímané za tisíce dolárov na mesiac. Price to vystihol, keď povedal, že v LES susedí štátna základná škola s tou najdrahšou privátnou a malinká stará iglesia so židovskou pekárňou a modernou brasserie v parížskom štýle. Okrem toho sú tu hojne zastúpené aj takzvané projects – činžiaky vlastnené štátom, kde bývajú sociálne slabšie rodiny. „V Lower East Side je toho nakope neskutočne veľa. Je to ako sedem ďalších planét, ktoré žijú nezávisle od seba, a zároveň vedľa seba. A občas, okolo tretej nadránom, dôjde k zrážke svetov.“
V Lush Life sa tri „decká“ zo strednej vrstvy vracajú z nočného záťahu. Zastavia ich dvaja tínedžeri z projects, zamávajú zbraňou a pýtajú peniaze. Odpoveď na takúto situáciu je (aj v reálnom živote) sklopenie očí a okamžité odovzdanie peňaženky. Barman Ike posilnený alkoholom použije nesprávnu formulku („Not tonight, my man“) a dostáva ranu do srdca. V skutočnosti to nie je také jednoduché. Výpovede svedkov sa rozchádzajú, a my začneme pochybovať, či Eric Cash, Ikeov boss, nemal náhodou dôvod zabiť svojho mladého kolegu...
James Wood v spomínanej recenzii v New Yorkeri napísal aj to, že jeho románopisecké ambície prekračujú rámec zvoleného žánru. Niekto sa ho na to po čítaní opýtal. „Wood chcel zrejme povedať, že používam techniku, ktorá môže byť považovaná za priľahkú cestu k vybudovaniu zápletky. Asi viem, čo myslí – napríklad opisy výsluchov, v podstate ide len o dialóg.“ Price pokrčil ramenami. „Pravda je taká, že mi nejde o žáner, vôbec ma nezaujíma. Zaujímajú ma ľudia, ktorí tam žijú. Keď o nich píšem, chcem, aby to nevyznelo ako prednáška.“ Za jeden z najhorších zážitkov považuje zistenie, aký je už v skutočnosti starý (má 58 rokov). „Policajti ma oslovovali pán Price, to ma dorazilo. Lower East Side je okrem prízrakov najmä miestom mladých. Mať 35 tam znamená mať 65.“ Na otázku, ako bude podľa neho štvrť vyzerať v budúcnosti, Price znovu pokrčil ramenami. „Ľudia si myslia, že to miesto je už hotové tak ako je. Momentálne je to chaos. Chceme aby tam ostali heroínové brlohy, alebo chceme, aby tam bývali sterilní boháči túžiaci byť in? Ťažko povedať, asi ani jedno, respektíve niečo medzi tým. Čo chcem povedať: vždy to bude chaos. Je to šialené. Je to New York.“
Richard Price: Lush Life, Farrar, Straus and Giroux, 2008.
Niežeby mal človek pri čítaní Richarda Pricea čas zízať von oknom. Je to skrz-naskrz newyorský autor, a ak by sme ho potrebovali zadefinovať bližšie, povedali by sme, že sa špecializuje na krimižáner. Slovenské publikum ho zrejme viac pozná vďaka jeho filmovej tvorbe. Napísal napríklad scenár k filmom Farba peňazí či Výkupné a Spike Lee režíroval film Clockers podľa Priceovho rovnomenného románu.
Price momentálne propaguje svoju novú knihu Lush Life, ktorá je celá o jednej z najťažšie definovateľných newyorských štvrtí, Lower East Side. Román okamžite spôsobil na miestnej literárnej scéne rozruch a v týždenníku New Yorker vyšla oslavná recenzia, ktorá na niekoľkých stranách velebí autora čoby majstra dialógu.
Priceov dialóg skvele imituje mestské subkultúry, ale niekomu, koho rodný jazyk nie je angličtina, dáva na začiatku zabrať. Keď som ho však počula nahlas čítať, bolo s nami v malinkom natrieskanom kníhkupectve zrazu aj pár fízlov z Lower East Side (LES). Ich drsný žargón pri prednese ožil a plynul úplne hladko.
Lower East Side sa nachádza pod ulicou Houston, na východe je ohraničená riekou, za ktorou je Brooklyn, a ako taká je zaujímavá svojimi protikladmi. Je to jedna z najtrendovejších oblastí New Yorku, územie cool kids, dvadsiatnikov, ktorí chcú všetko: umeleckú kariéru, nenáročný džob, drogy a najlepšiu klubovú scénu. Práve tu kedysi začínali európski prisťahovalci. Ako povedal Price, „vystúpili z lode, vybalili kufre, rozhliadli sa a rýchlo začali rozmýšľať, ako odtiaľ vypadnúť.“ Miesto má na americké pomery dlhú históriu, ktorá dýcha z každého druhého rohu v podobe rozpadávajúcich sa storočných synagóg, starých dielní a manufaktúr na výrobu odevov a samozrejme známeho Tenements Museum, ktoré dostalo svoje meno podľa tenements, chudobných činžiakov, kde sa v miniatúrnych miestnostiach tlačili v nehygienických podmienkach mnohočlenné prisťahovalecké rodiny. Lower East Side je ich stále plná, ale už nie je len švrťou chudobných. Staré byty sú moderné a je bežné, že za rohom uličky obývanej populáciou z Číny sú zrazu zrenovované apartmány, prenajímané za tisíce dolárov na mesiac. Price to vystihol, keď povedal, že v LES susedí štátna základná škola s tou najdrahšou privátnou a malinká stará iglesia so židovskou pekárňou a modernou brasserie v parížskom štýle. Okrem toho sú tu hojne zastúpené aj takzvané projects – činžiaky vlastnené štátom, kde bývajú sociálne slabšie rodiny. „V Lower East Side je toho nakope neskutočne veľa. Je to ako sedem ďalších planét, ktoré žijú nezávisle od seba, a zároveň vedľa seba. A občas, okolo tretej nadránom, dôjde k zrážke svetov.“
V Lush Life sa tri „decká“ zo strednej vrstvy vracajú z nočného záťahu. Zastavia ich dvaja tínedžeri z projects, zamávajú zbraňou a pýtajú peniaze. Odpoveď na takúto situáciu je (aj v reálnom živote) sklopenie očí a okamžité odovzdanie peňaženky. Barman Ike posilnený alkoholom použije nesprávnu formulku („Not tonight, my man“) a dostáva ranu do srdca. V skutočnosti to nie je také jednoduché. Výpovede svedkov sa rozchádzajú, a my začneme pochybovať, či Eric Cash, Ikeov boss, nemal náhodou dôvod zabiť svojho mladého kolegu...
James Wood v spomínanej recenzii v New Yorkeri napísal aj to, že jeho románopisecké ambície prekračujú rámec zvoleného žánru. Niekto sa ho na to po čítaní opýtal. „Wood chcel zrejme povedať, že používam techniku, ktorá môže byť považovaná za priľahkú cestu k vybudovaniu zápletky. Asi viem, čo myslí – napríklad opisy výsluchov, v podstate ide len o dialóg.“ Price pokrčil ramenami. „Pravda je taká, že mi nejde o žáner, vôbec ma nezaujíma. Zaujímajú ma ľudia, ktorí tam žijú. Keď o nich píšem, chcem, aby to nevyznelo ako prednáška.“ Za jeden z najhorších zážitkov považuje zistenie, aký je už v skutočnosti starý (má 58 rokov). „Policajti ma oslovovali pán Price, to ma dorazilo. Lower East Side je okrem prízrakov najmä miestom mladých. Mať 35 tam znamená mať 65.“ Na otázku, ako bude podľa neho štvrť vyzerať v budúcnosti, Price znovu pokrčil ramenami. „Ľudia si myslia, že to miesto je už hotové tak ako je. Momentálne je to chaos. Chceme aby tam ostali heroínové brlohy, alebo chceme, aby tam bývali sterilní boháči túžiaci byť in? Ťažko povedať, asi ani jedno, respektíve niečo medzi tým. Čo chcem povedať: vždy to bude chaos. Je to šialené. Je to New York.“
Richard Price: Lush Life, Farrar, Straus and Giroux, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.