Po svete sa pohybuje množstvo rebelov, ktorí si kritikou spoločenského systému spojenou s recesiami získavajú obdiv ľudu. Len jeden z nich však dokáže na námestie pritiahnuť stotisícovú masu.
Dvadsiateho piateho apríla sa na všetkých dôležitých talianskych námestiach konali spomienkové akcie – pripomínali kapituláciu nemeckých vojsk, ktoré počas 2. svetovej vojny bojovali na Apeninskom polostrove. V Ríme si tento štátny sviatok pripomenulo 40-tisíc, v Miláne 35-tisíc ľudí. Zato na turínskom Námestí svätého Karola sa tlačila podľa organizátorov až 120-tisícová masa. Neslávila však 63. výročie víťazstva nad fašizmom, ale druhý „Vaffanculo Day“.
.zadok ako zbraň
Hlavným a jediným rečníkom, ktorý zúrivo pobehuje po masívnom oceľovom pódiu a zachrípnutým hlasom metá hromy-blesky na všetky strany, je Giuseppe Piero Grillo, známejší pod menom Beppe Grillo. „Tieto voľby boli protiústavné, ilegálne! A čo robí Napolitano? Spí... Mal by byť prezidentom všetkých Talianov, zatiaľ čo on je len prezidentom politických strán!“ vykrikuje. S Grillovým čiernym oblečením kontrastujú prešedivené husté vlasy. Občas spoza reproduktora vytiahne fľašu minerálky, aby sa napil a nadýchol na ďalší útok. „Majú strach. Vo voľbách nehlasovalo 15 miliónov obyvateľov,“ naráža na vysokú volebnú neúčasť v nedávnych parlamentných voľbách. „Naša hlavná zbraň je táto: ukázať im zadok.“ Na veľkoplošnej obrazovke sa postupne objavujú mená 24 politikov. Na každé z nich dav zareaguje burácajúcim pokrikom „Vaffanculo!“ Znamená to čosi ako „Choďte do riti!“
Hlavnou témou V2-Day však nie sú talianski politici, ale „kasta novinárov“ a „fašizmus informácií“. Grillo pozdravuje všetky slobodné médiá – od BBC cez CNN až po al-Džazíru. Opakuje sa scenár spred chvíle. Na obrazovke sa objavujú názvy novín spolu s dotáciou, ktorú dostávajú od štátu, a ľud buráca: „Vaffanculo!“ „Slovo pre každú príležitosť,“ ironicky skonštatoval pravicový denník Libero. Grillo pri výpadoch nemohol obísť ani nového premiéra Silvia Berlusconiho: „Zdá sa vám normálne, že predseda vlády kontroluje tri televízie a dvadsať novín? Takýto prípad nemá vo svete obdobu. To ako keby Obama vlastnil Fox, ABC a neviem čo ešte.“
Grillova iniciatíva pôsobí na prvý pohľad celkom sympaticky. Ponúka ľuďom, znechuteným z politických a mediálnych hier, možnosť otvorene a hlasno chrstnúť ich protagonistom do tváre to, čo si o nich myslia. Hlas jednotlivca sa totiž na politickej scéne neraz stráca, zato hlas masy je neprehliadnuteľný. Najmä ak ho navonok prezentuje tvár známej a obľúbenej osobnosti. Taliansky týždenník Panorama však v nedávnej rozsiahlej reportáži zverejnil viacero informácií, ktoré svedčia o tom, že fenomén Grillo nevznikol ako spontánny protest proti mocným, ale je len obyčajnou zlatou baňou pre zopár vyvolených.
.bejzbalkou na počítač
Beppe Grillo, ktorý pochádza z Janova, organizoval už v mladosti rôzne surrealistické performances. Účinkoval v niekoľkých talianskych filmoch a televíznych estrádach. Prerazil dokonca v reklame. Koncom 80. rokov bol protagonistom série spotov propagujúcich jogurt Yomo, ktoré boli ovenčené množstvom významných cien. V roku 2000 vo svojej relácii Time Out v priamom prenose s veľkým pátosom rozbil bejzbalovou palicou počítač. Prečo? Pretože jeho obsluha by mala byť jednoduchá, ale nie je, lebo je príliš ťažký, po niekoľkých mesiacoch je už starý a trh človeka tlačí do toho, aby si hneď kúpil nový. „Bol som najväčším nepriateľom počítačov,“ vyhlásil minulý rok Grillo. Skutočnosť, alebo ďalšie z teatrálnych gest? U talianskeho komika sú tieto dve roviny ťažko rozlíšiteľné. V každom prípade jeho odpor k vysokej technike netrval dlho. Po stretnutí s podnikateľom v oblasti výpočtovej techniky Gianrobertom Casaleggiom spúšťa začiatkom roku 2005 svoj blog beppegrillo.it, ktorý si denne otvorí až 200-tisíc ľudí. Týždenník Time zaradil Grillov portál, samozrejme, spravovaný Casaleggim, medzi 25 najvplyvnejších internetových stránok na svete.
Grillov blog si pred troma rokmi vzali na mušku traja mediálni odborníci. Ovocím ich pozorovaní a analýz je publikácia Kto sa bojí Beppeho Grilla?, ktorá sa do predaja dostala pred niekoľkými týždňami. „Kto dúfa, že objavil blog, v skutočnosti vstupuje do premysleného obchodu s perfektne fungujúcim systémom predaja,“ povedal týždenníku Panorama jeden z autorov knihy, profesor nových médií na Štátnej univerzite v Miláne Edoardo Fleischner. Niečo na tom bude. Keď som si len niekoľko dní po V2-Day otvoril Grillov blog, v ponuke už figuroval DVD záznam z turínskeho protestu. Cena? 10,20 euro. Návštevníci stránky si môžu zakúpiť aj DVD s komikovým predstavením Reset (10,20 euro), knihu s názvom Týždeň, v ktorej sú zozbierané Grillove texty publikované na blogu (7,90 euro) a ďalšie „grilloprodukty“.
.nájdi svojho grillina
Spôsob fungovania Grillovho fanklubu, tzv. grillinov, je tiež veľmi zaujímavý. A finančne výnosný. V mnohom však pripomína sektu. Záujemca sa musí zaregistrovať na stránke meetup.com a za členstvo platiť 19 dolárov mesačne. Panorama opisuje, že už chvíľku po tom, ako sa tam zaregistrovala, začali do jej mailovej schránky prichádzať ponuky na tričká (16,95 dolárov), šiltovky (11,95) či šálky (12,95) s Grillovými logami. Každý návštevník stránky si môže overiť, či v jeho meste už nefunguje bunka grillinov. Do „Ruzhomberka“ či „Koshic“ zatiaľ nedorazili, Bratislava v zozname miest nefiguruje. Grillinov však objavíte vo všetkých kútoch sveta. V Tokiu ich je 19, v Götteborgu 12, v Calgary 15, v Gaze 86 a po Bruseli sa ich pohybuje až 127. Záujemcom sú k dispozícii aj kontakty na jednotlivých grillinov.
O tom, že takýto druh biznisu sa skutočne oplatí, presviedčajú Grillove zisky. Kým pred spustením blogu, v roku 2004, zarobil „len“ 2,6 milióna eur, už o rok vykázal zisk 4,3 milióna eur. Nepriateľ politikov zarobil dvadsaťkrát viac ako predseda talianskej vlády Romano Prodi.
.voľby aj pre komikov
Janovský komik sa rád stavia do pozície nestraníka, ktorý opovrhuje všetkými politickými subjektmi. „Nepôjdem hlasovať,“ zatvrdil sa verejne pred aprílovými parlamentnými voľbami. „Som znechutený, pretože si nemôžem zvoliť žiadnu stranu, nemôžem prejaviť svoj názor a nemôžem si vybrať ani žiaden program. Sú totiž rovnaké: Berlusconi a Veltroni chcú to isté.“
„Beppe Grillo bol jedinečný v tom, že poukázal na niektoré politické, mediálne a ekonomické problémy, a to je pre taliansku demokraciu len dobré,“ napísal pred niekoľkými dňami na svojom blogu redaktor talianskeho denníka Il Giornale Marcello Foa. „Ale nemôže pokračovať vo večných útokoch proti všetkým. Pre skutočné znovuzrodenie tejto krajiny potrebujeme konštruktívne návrhy, dôveryhodných lídrov, ktorí vedia rozprúdiť verejnú diskusiu a neredukujú ju len na nárazové „Vaffa“ dni. Skutočne je Grillo hrdinom nového Talianska?“ Odpoveď na túto otázku dali miestne a komunálne voľby, ktoré v Taliansku prebiehali spolu s parlamentnými voľbami v polovici apríla. Do volebného kolotoča Grillo aktívne vstúpil už vo februári, keď oznámil, že síce nechce zakladať politickú stranu, ale plánuje vytvoriť občiansku kandidátku – len pre miestne a regionálne voľby. Výsledky ukázali, že Grillo-politik ľudí nezaujíma ani zďaleka natoľko ako Grillo-recesista. V regionálnych voľbách bol z Grillových kandidátov zvolený len jeden poslanec na Sicílii, v miestnych voľbách uspelo zopár poslancov v rôznych častiach krajiny. Recesia je recesia, politika je politika. Na úspech v tej druhej si Grillo ešte počká – a zatiaľ môže veselo zarábať.
Dvadsiateho piateho apríla sa na všetkých dôležitých talianskych námestiach konali spomienkové akcie – pripomínali kapituláciu nemeckých vojsk, ktoré počas 2. svetovej vojny bojovali na Apeninskom polostrove. V Ríme si tento štátny sviatok pripomenulo 40-tisíc, v Miláne 35-tisíc ľudí. Zato na turínskom Námestí svätého Karola sa tlačila podľa organizátorov až 120-tisícová masa. Neslávila však 63. výročie víťazstva nad fašizmom, ale druhý „Vaffanculo Day“.
.zadok ako zbraň
Hlavným a jediným rečníkom, ktorý zúrivo pobehuje po masívnom oceľovom pódiu a zachrípnutým hlasom metá hromy-blesky na všetky strany, je Giuseppe Piero Grillo, známejší pod menom Beppe Grillo. „Tieto voľby boli protiústavné, ilegálne! A čo robí Napolitano? Spí... Mal by byť prezidentom všetkých Talianov, zatiaľ čo on je len prezidentom politických strán!“ vykrikuje. S Grillovým čiernym oblečením kontrastujú prešedivené husté vlasy. Občas spoza reproduktora vytiahne fľašu minerálky, aby sa napil a nadýchol na ďalší útok. „Majú strach. Vo voľbách nehlasovalo 15 miliónov obyvateľov,“ naráža na vysokú volebnú neúčasť v nedávnych parlamentných voľbách. „Naša hlavná zbraň je táto: ukázať im zadok.“ Na veľkoplošnej obrazovke sa postupne objavujú mená 24 politikov. Na každé z nich dav zareaguje burácajúcim pokrikom „Vaffanculo!“ Znamená to čosi ako „Choďte do riti!“
Hlavnou témou V2-Day však nie sú talianski politici, ale „kasta novinárov“ a „fašizmus informácií“. Grillo pozdravuje všetky slobodné médiá – od BBC cez CNN až po al-Džazíru. Opakuje sa scenár spred chvíle. Na obrazovke sa objavujú názvy novín spolu s dotáciou, ktorú dostávajú od štátu, a ľud buráca: „Vaffanculo!“ „Slovo pre každú príležitosť,“ ironicky skonštatoval pravicový denník Libero. Grillo pri výpadoch nemohol obísť ani nového premiéra Silvia Berlusconiho: „Zdá sa vám normálne, že predseda vlády kontroluje tri televízie a dvadsať novín? Takýto prípad nemá vo svete obdobu. To ako keby Obama vlastnil Fox, ABC a neviem čo ešte.“
Grillova iniciatíva pôsobí na prvý pohľad celkom sympaticky. Ponúka ľuďom, znechuteným z politických a mediálnych hier, možnosť otvorene a hlasno chrstnúť ich protagonistom do tváre to, čo si o nich myslia. Hlas jednotlivca sa totiž na politickej scéne neraz stráca, zato hlas masy je neprehliadnuteľný. Najmä ak ho navonok prezentuje tvár známej a obľúbenej osobnosti. Taliansky týždenník Panorama však v nedávnej rozsiahlej reportáži zverejnil viacero informácií, ktoré svedčia o tom, že fenomén Grillo nevznikol ako spontánny protest proti mocným, ale je len obyčajnou zlatou baňou pre zopár vyvolených.
.bejzbalkou na počítač
Beppe Grillo, ktorý pochádza z Janova, organizoval už v mladosti rôzne surrealistické performances. Účinkoval v niekoľkých talianskych filmoch a televíznych estrádach. Prerazil dokonca v reklame. Koncom 80. rokov bol protagonistom série spotov propagujúcich jogurt Yomo, ktoré boli ovenčené množstvom významných cien. V roku 2000 vo svojej relácii Time Out v priamom prenose s veľkým pátosom rozbil bejzbalovou palicou počítač. Prečo? Pretože jeho obsluha by mala byť jednoduchá, ale nie je, lebo je príliš ťažký, po niekoľkých mesiacoch je už starý a trh človeka tlačí do toho, aby si hneď kúpil nový. „Bol som najväčším nepriateľom počítačov,“ vyhlásil minulý rok Grillo. Skutočnosť, alebo ďalšie z teatrálnych gest? U talianskeho komika sú tieto dve roviny ťažko rozlíšiteľné. V každom prípade jeho odpor k vysokej technike netrval dlho. Po stretnutí s podnikateľom v oblasti výpočtovej techniky Gianrobertom Casaleggiom spúšťa začiatkom roku 2005 svoj blog beppegrillo.it, ktorý si denne otvorí až 200-tisíc ľudí. Týždenník Time zaradil Grillov portál, samozrejme, spravovaný Casaleggim, medzi 25 najvplyvnejších internetových stránok na svete.
Grillov blog si pred troma rokmi vzali na mušku traja mediálni odborníci. Ovocím ich pozorovaní a analýz je publikácia Kto sa bojí Beppeho Grilla?, ktorá sa do predaja dostala pred niekoľkými týždňami. „Kto dúfa, že objavil blog, v skutočnosti vstupuje do premysleného obchodu s perfektne fungujúcim systémom predaja,“ povedal týždenníku Panorama jeden z autorov knihy, profesor nových médií na Štátnej univerzite v Miláne Edoardo Fleischner. Niečo na tom bude. Keď som si len niekoľko dní po V2-Day otvoril Grillov blog, v ponuke už figuroval DVD záznam z turínskeho protestu. Cena? 10,20 euro. Návštevníci stránky si môžu zakúpiť aj DVD s komikovým predstavením Reset (10,20 euro), knihu s názvom Týždeň, v ktorej sú zozbierané Grillove texty publikované na blogu (7,90 euro) a ďalšie „grilloprodukty“.
.nájdi svojho grillina
Spôsob fungovania Grillovho fanklubu, tzv. grillinov, je tiež veľmi zaujímavý. A finančne výnosný. V mnohom však pripomína sektu. Záujemca sa musí zaregistrovať na stránke meetup.com a za členstvo platiť 19 dolárov mesačne. Panorama opisuje, že už chvíľku po tom, ako sa tam zaregistrovala, začali do jej mailovej schránky prichádzať ponuky na tričká (16,95 dolárov), šiltovky (11,95) či šálky (12,95) s Grillovými logami. Každý návštevník stránky si môže overiť, či v jeho meste už nefunguje bunka grillinov. Do „Ruzhomberka“ či „Koshic“ zatiaľ nedorazili, Bratislava v zozname miest nefiguruje. Grillinov však objavíte vo všetkých kútoch sveta. V Tokiu ich je 19, v Götteborgu 12, v Calgary 15, v Gaze 86 a po Bruseli sa ich pohybuje až 127. Záujemcom sú k dispozícii aj kontakty na jednotlivých grillinov.
O tom, že takýto druh biznisu sa skutočne oplatí, presviedčajú Grillove zisky. Kým pred spustením blogu, v roku 2004, zarobil „len“ 2,6 milióna eur, už o rok vykázal zisk 4,3 milióna eur. Nepriateľ politikov zarobil dvadsaťkrát viac ako predseda talianskej vlády Romano Prodi.
.voľby aj pre komikov
Janovský komik sa rád stavia do pozície nestraníka, ktorý opovrhuje všetkými politickými subjektmi. „Nepôjdem hlasovať,“ zatvrdil sa verejne pred aprílovými parlamentnými voľbami. „Som znechutený, pretože si nemôžem zvoliť žiadnu stranu, nemôžem prejaviť svoj názor a nemôžem si vybrať ani žiaden program. Sú totiž rovnaké: Berlusconi a Veltroni chcú to isté.“
„Beppe Grillo bol jedinečný v tom, že poukázal na niektoré politické, mediálne a ekonomické problémy, a to je pre taliansku demokraciu len dobré,“ napísal pred niekoľkými dňami na svojom blogu redaktor talianskeho denníka Il Giornale Marcello Foa. „Ale nemôže pokračovať vo večných útokoch proti všetkým. Pre skutočné znovuzrodenie tejto krajiny potrebujeme konštruktívne návrhy, dôveryhodných lídrov, ktorí vedia rozprúdiť verejnú diskusiu a neredukujú ju len na nárazové „Vaffa“ dni. Skutočne je Grillo hrdinom nového Talianska?“ Odpoveď na túto otázku dali miestne a komunálne voľby, ktoré v Taliansku prebiehali spolu s parlamentnými voľbami v polovici apríla. Do volebného kolotoča Grillo aktívne vstúpil už vo februári, keď oznámil, že síce nechce zakladať politickú stranu, ale plánuje vytvoriť občiansku kandidátku – len pre miestne a regionálne voľby. Výsledky ukázali, že Grillo-politik ľudí nezaujíma ani zďaleka natoľko ako Grillo-recesista. V regionálnych voľbách bol z Grillových kandidátov zvolený len jeden poslanec na Sicílii, v miestnych voľbách uspelo zopár poslancov v rôznych častiach krajiny. Recesia je recesia, politika je politika. Na úspech v tej druhej si Grillo ešte počká – a zatiaľ môže veselo zarábať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.