Všetkým doma už leziem na nervy s rečičkami o Nepále, ale pritom som sama v tom zhone takmer zabudla, prečo ho mám vlastne rada. Pretože:
1.Keď sedím v taxíku cestou z letiska, ovalí ma zmes pocitov, ktoré neviem ovládať. Málokedy sa človek smeje aj plače súčasne a toto je presne ten prípad, keď sa mi to stáva. A v Nepále sa taxikári nikdy nečudujú. „Ma dherei kushi chhu,” mrmlem hlasom roztraseným od dojatia a radosti. Znamená to Som hrozne šťastná. Taxikár sa usmeje a ja ho zo žartu navigujem do Thamelu. Spýtam sa, čo je nové a on, že nič, len začína pomaly pršať.
2.Na ulici sa dejú normálne veci zo života. U nás chodia na ulici ľudia prispôsobení tak, aby sa nikto neotáčal. Žena stojí na ceste pred svojím domčekom a oblieva holého desaťročného chlapca vedrom vody. Chlapec sa smeje a kričí „Chiso paani!!” (studená voda). Pomedzi autá chodia kravy, ktoré žerú smeti a udržiavajú mesto v čistote. Ľudia nerozprávajú, ale kričia, a to hlavne ženy.
3.Pretože jedna z poličiek v mojom obľúbenom sendvič shope je rozkošne nakrivo. Fľaše vody na nej poukladané sa skladajú jedna na druhú ako padajúce domino v štronze. Tá polička je nakrivo od minulého roka.
4.Pretože na strechách je život. Každý dom má strechu ako terasu. Ráno sa tam modlia a polievajú kvetiny, potom popíjajú čaj, potom sa tam bláznia decká, potom sa perie, potom suší, potom zasa čaj.
5.Pretože vám hocičo bez mihnutia oka dajú na sekeru, aj keď vás nikdy predtým nevideli. Mám odskúšanú aj sumu 300 rupií, čo je celkom dosť.
6.Pretože keď vám predavačka vydáva, pozrie sa vám do očí a usmeje sa.
7.Pretože tento svet je plný architektonických nerovností, ľudskej normálnosti, do ktorej patrí aj škaredosť a chyby a bezprostredné reakcie obyvateľstva na čokoľvek. Keď sa niečo zomelie, zhŕknu sa všetci a riešia a kričia a plačú a smejú sa.
A to sme stále len v Káthmandú.
1.Keď sedím v taxíku cestou z letiska, ovalí ma zmes pocitov, ktoré neviem ovládať. Málokedy sa človek smeje aj plače súčasne a toto je presne ten prípad, keď sa mi to stáva. A v Nepále sa taxikári nikdy nečudujú. „Ma dherei kushi chhu,” mrmlem hlasom roztraseným od dojatia a radosti. Znamená to Som hrozne šťastná. Taxikár sa usmeje a ja ho zo žartu navigujem do Thamelu. Spýtam sa, čo je nové a on, že nič, len začína pomaly pršať.
2.Na ulici sa dejú normálne veci zo života. U nás chodia na ulici ľudia prispôsobení tak, aby sa nikto neotáčal. Žena stojí na ceste pred svojím domčekom a oblieva holého desaťročného chlapca vedrom vody. Chlapec sa smeje a kričí „Chiso paani!!” (studená voda). Pomedzi autá chodia kravy, ktoré žerú smeti a udržiavajú mesto v čistote. Ľudia nerozprávajú, ale kričia, a to hlavne ženy.
3.Pretože jedna z poličiek v mojom obľúbenom sendvič shope je rozkošne nakrivo. Fľaše vody na nej poukladané sa skladajú jedna na druhú ako padajúce domino v štronze. Tá polička je nakrivo od minulého roka.
4.Pretože na strechách je život. Každý dom má strechu ako terasu. Ráno sa tam modlia a polievajú kvetiny, potom popíjajú čaj, potom sa tam bláznia decká, potom sa perie, potom suší, potom zasa čaj.
5.Pretože vám hocičo bez mihnutia oka dajú na sekeru, aj keď vás nikdy predtým nevideli. Mám odskúšanú aj sumu 300 rupií, čo je celkom dosť.
6.Pretože keď vám predavačka vydáva, pozrie sa vám do očí a usmeje sa.
7.Pretože tento svet je plný architektonických nerovností, ľudskej normálnosti, do ktorej patrí aj škaredosť a chyby a bezprostredné reakcie obyvateľstva na čokoľvek. Keď sa niečo zomelie, zhŕknu sa všetci a riešia a kričia a plačú a smejú sa.
A to sme stále len v Káthmandú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.