S filmovým teoretikom Martinom Cielom o budúcnosti filmových klubov
.aký zmysel majú v dnešnej dobe, plnej dévedéčok a filmov sťahovaných z internetu, filmové kluby?
Podľa mňa majú veľký zmysel. Vznikli vo Francúzsku medzi dvoma svetovými vojnami a pôvodne sa v nich nepremietali celé filmy, ale len jednotlivé scény a potom sa o nich diskutovalo. Vtedy to boli skutočné kluby pre odborníkov a milovníkov filmu. No a myslím si, že tento zmysel doteraz nestratili, pretože princípom klubu je aj stretávanie sa s druhými, podobne naladenými ľuďmi.
Je pravda, že vo väčšine slovenských filmových klubov neexistujú takzvané lektorské úvody ako kedysi, ale myslím si, že sa tam ľudia, nielen „klubisti“, ale aj tí, ktorí majú dosť kinematografie od veľkých distribútorov, aj naďalej stretávajú. Aj kvôli tomu, aby sa tam mohli o tých filmoch porozprávať.
.čiže tým je klub výnimočný?
Určite áno. Zároveň treba povedať, že plnohodnotný zážitok z filmu je možný naozaj len v kine. Veľkoplošné televízory a domáce kiná sú fajn, ale 35-milimetrový materiál je na to, aby sa premietal v kine pre viac ľudí.
.keď sa povie filmový klub, človek si predstaví Európu. Je niečo podobné aj vo svete?
Je to len otázka názvu. Aj to, čo sa volá art kiná sú v istom zmysle kluby. V západnej Európe ich je veľa, ale aj v Spojených štátoch má každá univerzita podobnú ustanovizeň.
.pred desiatimi rokmi sa v bratislavskom filmovom klube Nostalgia premietali len výnimočné filmy. Dnes tvoria veľkú časť programu komerčné tituly, ktoré sú dostupné aj v normálnych kinách. Je to v poriadku?
Nie je. Filmové kluby by nemali zastupovať distribúciu. Klub by si mal zachovať výnimočnosť. Filmy, ktoré ponúka Nostalgia, nazvime ich komerčnejšie, by mali distribuovať bežní distribútori. Ale v súčasnej situácii, keď sa nedostáva peňazí, je to, samozrejme, ťažké. Asociácia filmových klubov nemá toľko peňazí, aby každý rok nakúpila veľa experimentálnych filmov...
.pretrvá vôbec záujem o filmové kluby?
Nepoznám presné čísla, ale podľa mňa už taký veľký záujem ako kedysi nikdy nebude. Naše filmové kluby smerujú, podobne ako v západnej Európe, k elitným klubom, kde sa robia špeciálne premietania napríklad starých, archívnych filmov. Vo všeobecnosti bude asi naplnenosť klubov klesať, ale každá generácia bude mať nepochybne silnú skupinu ľudí, ktorí budú mať záujem o výnimočné diela. Kluby pretrvajú podobne ako malé divadlá. V tom som historický optimista.
.aký zmysel majú v dnešnej dobe, plnej dévedéčok a filmov sťahovaných z internetu, filmové kluby?
Podľa mňa majú veľký zmysel. Vznikli vo Francúzsku medzi dvoma svetovými vojnami a pôvodne sa v nich nepremietali celé filmy, ale len jednotlivé scény a potom sa o nich diskutovalo. Vtedy to boli skutočné kluby pre odborníkov a milovníkov filmu. No a myslím si, že tento zmysel doteraz nestratili, pretože princípom klubu je aj stretávanie sa s druhými, podobne naladenými ľuďmi.
Je pravda, že vo väčšine slovenských filmových klubov neexistujú takzvané lektorské úvody ako kedysi, ale myslím si, že sa tam ľudia, nielen „klubisti“, ale aj tí, ktorí majú dosť kinematografie od veľkých distribútorov, aj naďalej stretávajú. Aj kvôli tomu, aby sa tam mohli o tých filmoch porozprávať.
.čiže tým je klub výnimočný?
Určite áno. Zároveň treba povedať, že plnohodnotný zážitok z filmu je možný naozaj len v kine. Veľkoplošné televízory a domáce kiná sú fajn, ale 35-milimetrový materiál je na to, aby sa premietal v kine pre viac ľudí.
.keď sa povie filmový klub, človek si predstaví Európu. Je niečo podobné aj vo svete?
Je to len otázka názvu. Aj to, čo sa volá art kiná sú v istom zmysle kluby. V západnej Európe ich je veľa, ale aj v Spojených štátoch má každá univerzita podobnú ustanovizeň.
.pred desiatimi rokmi sa v bratislavskom filmovom klube Nostalgia premietali len výnimočné filmy. Dnes tvoria veľkú časť programu komerčné tituly, ktoré sú dostupné aj v normálnych kinách. Je to v poriadku?
Nie je. Filmové kluby by nemali zastupovať distribúciu. Klub by si mal zachovať výnimočnosť. Filmy, ktoré ponúka Nostalgia, nazvime ich komerčnejšie, by mali distribuovať bežní distribútori. Ale v súčasnej situácii, keď sa nedostáva peňazí, je to, samozrejme, ťažké. Asociácia filmových klubov nemá toľko peňazí, aby každý rok nakúpila veľa experimentálnych filmov...
.pretrvá vôbec záujem o filmové kluby?
Nepoznám presné čísla, ale podľa mňa už taký veľký záujem ako kedysi nikdy nebude. Naše filmové kluby smerujú, podobne ako v západnej Európe, k elitným klubom, kde sa robia špeciálne premietania napríklad starých, archívnych filmov. Vo všeobecnosti bude asi naplnenosť klubov klesať, ale každá generácia bude mať nepochybne silnú skupinu ľudí, ktorí budú mať záujem o výnimočné diela. Kluby pretrvajú podobne ako malé divadlá. V tom som historický optimista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.