DIVADLO FEMME FATALE Divadlo z Pasáže
Inscenácia Femme fatale banskobystrického Divadla z Pasáže je voľným pokračovaním hry Nebíčko spred dvoch rokov. Hoci Nebíčko režírovali dve ženy (Zuza Ferenczová a Barbara Kastner), bol to „pánsky kabaret“, v ktorom deväť mentálne postihnutých hercov prezentovalo svoj pohľad na svet a špecificky mužské problémy. Femme fatale je čisto ženská záležitosť, ktorú s piatimi herečkami Divadla z Pasáže pripravila režisérka Katarína Mrázková. Hoci hercov a herečky z Pasáže spája mentálne postihnutie, tieto dve inscenácie ukazujú, ako veľmi sa ich vnímanie odlišuje. Kým Nebíčko sa odohrávalo v atmosfére „chlapácky“ drsného humoru, kde však prebleskoval smútok za dobrodružstvami, ktoré sú mužom s mentálnym postihnutým odopreté (napríklad šoférovanie), vo Femme fatale jednoznačne dominuje nenaplnená túžba po plnohodnotnom partnerskom vzťahu. Na rozdiel od rozmarného Nebíčka je Femme fatale mozaikou romantických predstáv a rituálov. Herečky si hádžu svadobnú kyticu, pokúšajú sa definovať ideálneho muža, snívajú o prechádzke na pláži či o večeri pri sviečkach... Takéto romantické predstavy, zvýraznené aj romantickými kostýmami a parochňami, však nepôsobia gýčovo – na to sú až nemilosrdne otvorené. Tieto ženy sa nehanbia hovoriť o svojich túžbach a potrebách, ale ani o tom, ako sa kruto zrážajú s realitou. Herečka na invalidnom vozíku hovorí, že začne chodiť, keď sa naozaj zaľúbi – po celý čas však zostáva sedieť. Zato na konci predstavenia vstali pri potlesku diváci – odvaha týchto piatich žien si totiž zaslúžila standing ovation.
.vladislav Gális
FILM 21: OKO BERIE
Talentovaný študent matematiky Ben sníva o absolvovaní medicíny na Harvarde. Jeho prianie komplikuje jediná maličkosť. Nedokáže zaplatiť vysoké školné. Keď mu učiteľ matematiky ponúkne možnosť vyhrať veľké peniaze v kartovej hre Blackjack, poctivý Ben spočiatku váha, no nakoniec súhlasí. Situácia sa mu však čoskoro začne vymykať z rúk. Dráma 21 režiséra Roberta Luketica ťaží takmer zo všetkých stereotypov hollywoodskych filmov. Príbeh opisuje Benovo morálne zlyhanie a jeho následnú premenu, prináša konvenčne spracovanú melodramatickú zápletku a známy motív zrady blízkych priateľov. V dokonale predvídateľnom príbehu nenájdeme nič nové, originálne, netradičné. Navyše, mnohé motívy tvorcovia len načrtnú a nedokončia, zostanú bez vysvetlenia. Postavy sú absolútne šablónovité, nereprezentujú skutočné zápasy a problémy reálnych ľudí. Väčšina z nich nemá žiadnu zmysluplnú motiváciu, konajú nelogicky a vykalkulovane. Film využíva naratívne prostriedky, ktoré sa objavujú takmer vo všetkých amerických filmoch, nakrútených počas posledného roka (komentár jednej z postáv, prelínanie časových rovín). V snímke 21 však vyznievajú iba ako samoúčelné spestrenie nudného príbehu. Režisér týmito postupmi nič nevyjadruje, nesprostredkováva, usiluje sa len zapadnúť do aktuálneho trendu. Tvorcovia sa pokúšajú dynamizovať film atraktívnymi panoramatickými zábermi a efektne nasnímanými scénami, tieto prvky opätovne predstavujú len prvoplánové osvieženie. Film 21 neprináša žiadne nové posolstvo, nie je napínavý ani zábavný. Jednoducho, dokonale zbytočný film.
.ľuba Heinzlová
KNIHA ROALD DAHL: PRINCEZNA A PYTLÁK VOLVOX GLOBATOR, 2008
V roku 1986 slávil anglický spisovateľ nórskeho pôvodu (narodil sa nórskym rodičom vo Walese a celý život žil vo Veľkej Británii) Roald Dahl sedemdesiatku. O darčekoch, ktoré od svojich blízkych dostal, nevieme nič. O jednom z nich však vieme všetko. O tom, ktorý si tento zvláštny spisovateľ daroval sám sebe: napísal si dve krátke rozprávky. Lepšie to už asi ani vymyslieť nemohol: autor, ktorého tvorba sa pohybovala na dvoch oddelených rovinách a bola určená pre dve úplne odlišné skupiny, sa v týchto dvoch nenápadných rozprávkach prirodzene spojila. Dahl totiž písal buď pre deti (Charlie a továreň na čokoládu, Kamoš obor, Hastrošovci a mnoho ďalších knižiek, z ktorých každá patrí medzi to najlepšie, čo kedy bolo pre deti napísané), alebo pre úplne dospelých (Ľúbostné rošády či Môj strýko Oswald). Čisté rozprávky alebo bizarne perverzné poviedky. Jedno alebo druhé. Až Princezna a pytlák a Princezna Mammalia medzi týmito dvoma svetmi postavili most. Alebo skôr úzku lavičku. Sú to rozprávky pre dospelých. Prvá je o hrozne škaredom pytliakovi Hengistovi, druhá o očarujúco krásnej princeznej Mammalii. Jeden aj druhá spoznajú moc erosu, ľstivosť vládcov, bezbrannosť aj panovníkmi manipulovaných ľudí. Ak sa vám 138 korún za knižku, ktorú prečítate za 15 minút, bude zdať priveľa, nech vás upokojí fakt, že ste zároveň prispeli na zmysluplné aktivity Roald Dahl Foundation.
.jk
Inscenácia Femme fatale banskobystrického Divadla z Pasáže je voľným pokračovaním hry Nebíčko spred dvoch rokov. Hoci Nebíčko režírovali dve ženy (Zuza Ferenczová a Barbara Kastner), bol to „pánsky kabaret“, v ktorom deväť mentálne postihnutých hercov prezentovalo svoj pohľad na svet a špecificky mužské problémy. Femme fatale je čisto ženská záležitosť, ktorú s piatimi herečkami Divadla z Pasáže pripravila režisérka Katarína Mrázková. Hoci hercov a herečky z Pasáže spája mentálne postihnutie, tieto dve inscenácie ukazujú, ako veľmi sa ich vnímanie odlišuje. Kým Nebíčko sa odohrávalo v atmosfére „chlapácky“ drsného humoru, kde však prebleskoval smútok za dobrodružstvami, ktoré sú mužom s mentálnym postihnutým odopreté (napríklad šoférovanie), vo Femme fatale jednoznačne dominuje nenaplnená túžba po plnohodnotnom partnerskom vzťahu. Na rozdiel od rozmarného Nebíčka je Femme fatale mozaikou romantických predstáv a rituálov. Herečky si hádžu svadobnú kyticu, pokúšajú sa definovať ideálneho muža, snívajú o prechádzke na pláži či o večeri pri sviečkach... Takéto romantické predstavy, zvýraznené aj romantickými kostýmami a parochňami, však nepôsobia gýčovo – na to sú až nemilosrdne otvorené. Tieto ženy sa nehanbia hovoriť o svojich túžbach a potrebách, ale ani o tom, ako sa kruto zrážajú s realitou. Herečka na invalidnom vozíku hovorí, že začne chodiť, keď sa naozaj zaľúbi – po celý čas však zostáva sedieť. Zato na konci predstavenia vstali pri potlesku diváci – odvaha týchto piatich žien si totiž zaslúžila standing ovation.
.vladislav Gális
FILM 21: OKO BERIE
Talentovaný študent matematiky Ben sníva o absolvovaní medicíny na Harvarde. Jeho prianie komplikuje jediná maličkosť. Nedokáže zaplatiť vysoké školné. Keď mu učiteľ matematiky ponúkne možnosť vyhrať veľké peniaze v kartovej hre Blackjack, poctivý Ben spočiatku váha, no nakoniec súhlasí. Situácia sa mu však čoskoro začne vymykať z rúk. Dráma 21 režiséra Roberta Luketica ťaží takmer zo všetkých stereotypov hollywoodskych filmov. Príbeh opisuje Benovo morálne zlyhanie a jeho následnú premenu, prináša konvenčne spracovanú melodramatickú zápletku a známy motív zrady blízkych priateľov. V dokonale predvídateľnom príbehu nenájdeme nič nové, originálne, netradičné. Navyše, mnohé motívy tvorcovia len načrtnú a nedokončia, zostanú bez vysvetlenia. Postavy sú absolútne šablónovité, nereprezentujú skutočné zápasy a problémy reálnych ľudí. Väčšina z nich nemá žiadnu zmysluplnú motiváciu, konajú nelogicky a vykalkulovane. Film využíva naratívne prostriedky, ktoré sa objavujú takmer vo všetkých amerických filmoch, nakrútených počas posledného roka (komentár jednej z postáv, prelínanie časových rovín). V snímke 21 však vyznievajú iba ako samoúčelné spestrenie nudného príbehu. Režisér týmito postupmi nič nevyjadruje, nesprostredkováva, usiluje sa len zapadnúť do aktuálneho trendu. Tvorcovia sa pokúšajú dynamizovať film atraktívnymi panoramatickými zábermi a efektne nasnímanými scénami, tieto prvky opätovne predstavujú len prvoplánové osvieženie. Film 21 neprináša žiadne nové posolstvo, nie je napínavý ani zábavný. Jednoducho, dokonale zbytočný film.
.ľuba Heinzlová
KNIHA ROALD DAHL: PRINCEZNA A PYTLÁK VOLVOX GLOBATOR, 2008
V roku 1986 slávil anglický spisovateľ nórskeho pôvodu (narodil sa nórskym rodičom vo Walese a celý život žil vo Veľkej Británii) Roald Dahl sedemdesiatku. O darčekoch, ktoré od svojich blízkych dostal, nevieme nič. O jednom z nich však vieme všetko. O tom, ktorý si tento zvláštny spisovateľ daroval sám sebe: napísal si dve krátke rozprávky. Lepšie to už asi ani vymyslieť nemohol: autor, ktorého tvorba sa pohybovala na dvoch oddelených rovinách a bola určená pre dve úplne odlišné skupiny, sa v týchto dvoch nenápadných rozprávkach prirodzene spojila. Dahl totiž písal buď pre deti (Charlie a továreň na čokoládu, Kamoš obor, Hastrošovci a mnoho ďalších knižiek, z ktorých každá patrí medzi to najlepšie, čo kedy bolo pre deti napísané), alebo pre úplne dospelých (Ľúbostné rošády či Môj strýko Oswald). Čisté rozprávky alebo bizarne perverzné poviedky. Jedno alebo druhé. Až Princezna a pytlák a Princezna Mammalia medzi týmito dvoma svetmi postavili most. Alebo skôr úzku lavičku. Sú to rozprávky pre dospelých. Prvá je o hrozne škaredom pytliakovi Hengistovi, druhá o očarujúco krásnej princeznej Mammalii. Jeden aj druhá spoznajú moc erosu, ľstivosť vládcov, bezbrannosť aj panovníkmi manipulovaných ľudí. Ak sa vám 138 korún za knižku, ktorú prečítate za 15 minút, bude zdať priveľa, nech vás upokojí fakt, že ste zároveň prispeli na zmysluplné aktivity Roald Dahl Foundation.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.