Všetci vieme, že Zem je guľatá a že obieha okolo Slnka. Vieme, lebo nám to povedali. A my sme im uverili. Aj keď nám naša každodenná skúsenosť hovorí, že Zem je plochá a že Slnko obieha okolo nej.
Väčšinu toho, čo sa učíme, prijímame v podstate celkom nekriticky. A tak je to správne. Ak by sme chceli úplne všetko kriticky preskúmať, asi by sme sa toho veľa nenaučili.
Na druhej strane, ak sa aspoň z času na čas nezamyslíme nad tým, ako na to všetko vlastne ľudia prišli, nebudú sa naše vedomosti výrazne líšiť od vedomostí nadpriemerne inteligentného papagája. Takže hoci je pravda, že naše vzdelanie bude vždy v určitom zmysle plytké, je dôležité ponoriť sa aspoň sem-tam do väčších hĺbok.
Otázka tvaru Zeme a jej miesta vo vesmíre je jednou z tých otázok, ktoré sa dajú v školách rozobrať pomerne podrobne už na druhom stupni základných škôl. V skutočnosti je to z hľadiska hlbšieho preskúmania priam ideálna téma. Ako konkrétne bude toto skúmanie vyzerať, odkiaľ sa začne, kde skončí a do akej hĺbky sa pritom žiaci dostanú, to závisí od nich, od ich učiteľa a od učebnice, ktorú používajú. Nám by sa napríklad celkom páčilo, keby na začiatku nebola Zem, ale Plochozem (Zeměplocha, Discworld) Terryho Pratchetta.
.plochozem
Citát (v preklade Vlada Gálisa):
„Ajhľa... Prichádza korytnačka Veľká A’Tuin, pomaly pláva cez medzihviezdny záliv, na ťarbavých končatinách má vodíkovú námrazu, jej obrovský a prastarý pancier brázdia krátery po meteoritoch. Očami veľkosti mora, zakalenými vekom a prachom z asteroidov, uprene hľadí na svoj cieľ. Mozgom väčším ako mesto s geologickou pomalosťou myslí iba na tú ťarchu.
Väčšinu ťarchy majú, samozrejme, na svedomí Berilia, Tubul, Veľký T‘Phon a Jerakeen, štyri obrovské slony, ktorým na širokých chrbtoch opálených hviezdnym jasom spočíva kotúč Plochozeme...
Na kotúči Plochozeme sú dva hlavné smery: k Stredu a k Okraju. A keďže Plochozem sa každých osemsto dní otáča okolo vlastnej osi, existujú aj dva vedľajšie smery: vsmer a protismer.
Keďže malé slnko osvetľujúce Plochozem si zachováva pevnú obežnú dráhu, zatiaľ čo sa pod ním pomaly otáča majestátny kotúč Plochozeme, každý si iste rýchlo vypočíta, že rok na Plochozemi sa neskladá zo štyroch, ale z ôsmich ročných období. Letá sú obdobia, keď slnko vychádza alebo zapadá v najbližšom bode na Okraji, zimy sú obdobia, keď vychádza alebo zapadá v bode posunutom asi o deväťdesiat stupňov po obvode.
Keďže Stred slabé slnko nikdy zblízka neohreje, krajiny v jeho okolí sú uväznené vo večnom ľade. Okraj je, naopak, oblasťou slnečných ostrovov a teplých dní.“
Koniec citátu
Pochopiť z tohto úryvku, prečo je na Plochozemi ročných období práve osem, to v skutočnosti vôbec nie je jednoduché. O nič jednoduchšie na pochopenie nie je ani to, prečo je stred studený a okraje teplé. Obidve tieto veci sa však stanú oveľa zrozumiteľnejšími pomocou celkom jednoduchých pokusov.
Ak si v triede urobíme model Plochozeme a jej slnko si znázorníme malou loptičkou, dokážeme si rýchlo vyjasniť, ako sa pohybuje Plochozem a ako jej slnko. Ak namiesto loptičky znázorníme slnko baterkou, môžeme si v tmavej miestnosti vyskúšať, ako sa na Plochozemi strieda deň s nocou. A ak namiesto baterky znázorníme slnko pre zmenu infračervenou lampou, môžeme si vyskúšať, ktoré časti disku sa zohrievajú viac a ktoré menej. A tiež ako sa to prejavuje na počte ročných období a na tom, ktoré oblasti sú studené a ktoré teplé.
.guľozem
Po tom, čo by sa decká pohrali s modelom Plochozeme, by sme im mohli navrhnúť, aby sa pokúsili napísať, každý sám, niečo podobné o našej Zemi. Stačilo by len zopár viet, ale mohla by byť aj celá strana – každý by napísal, koľko by chcel. Potom by si mohli svoje texty navzájom prečítať vo dvojiciach alebo trojiciach a zistiť, v čom sa ich názory líšia. Rôzne názory by mohli vyprovokovať diskusiu a v rámci tejto diskusie by im učiteľ mohol navrhnúť, aby skúsili pri argumentácii použiť podobné pokusy s loptičkami, baterkami či infračerveným lampami, ako to robili v prípade Plochozeme.
Plochozem nám však môže poslúžiť nielen ako motivácia pre pokusy s modelom zemegule. Veľmi užitočné môže byť porovnanie Plochozeme a zemegule. Čo keby sme s deťmi pouvažovali napríklad o tom, aký je rozdiel medzi smermi hore a dole na Plochozemi a na Zemi? Alebo s akým pohybom súvisí striedanie dňa a noci na Plochozemi a na Zemi? Alebo čo sa otočí raz za deň na Plochozemi a čo na Zemi? Alebo čo sa otočí raz za rok na Plochozemi a čo na Zemi? Alebo prečo je na Plochozemi zima v strede a na Zemi na póloch?
Niektoré z týchto otázok sú pomerne jednoduché, iné sú podstatne ťažšie. Na tie jednoduchšie môžu nájsť deti odpovede samy, diskusia o tých ťažších asi nepovedie k rýchlemu výsledku. Ale to vôbec neznamená, že by sme sa do nej nemali púšťať.
Keď už nič iné, taká diskusia môže byť skvelou motiváciou na ďalšie učenie sa o Zemi, Slnku, Mesiaci a planétach. Motiváciou na hľadanie experimentálnych dôkazov guľatosti Zeme, na meranie jej veľkosti (existuje niekoľko metód, ktorými môžu deti odmerať polomer Zeme priamo v škole), na meranie jej vzdialenosti od Mesiaca, na diskusiu o tom, ako súvisí Mesiac s prílivmi a odlivmi, a tak ďalej. Do akých hĺbok či výšok sa pustíme, to závisí len od žiakov, učiteľa a učebnice.
.stredozem
Myšlienka učiť sa v škole o neexistujúcich svetoch si nájde určite veľa zanietených odporcov. A to sme ešte nepovedali všetko, čo máme na srdci. Napríklad to, že by sme mohli deckám navrhnúť, aby skúsili nájsť na internete mapu Plochozeme s vyznačenými pohoriami, nížinami, riekami, jazerami a moriami, ale bez vyznačenia miest a štátov. A aby skúsili len na základe tejto mapy a znalostí o studených a teplých oblastiach na Plochozemi uhádnuť, ktoré oblasti budú obývané a ktoré budú pusté. A aby to potom porovnali s mapou, na ktorej sú zakreslené aj mestá a krajiny a prediskutovali zhody a rozdiely medzi svojimi tipmi a skutočnosťou (ktorú v skutočnosti vymyslel Terry Prachett).
A pohrať by sme sa mohli aj s inými vymyslenými krajinami, s ktorými sa stretli v rôznych knihách, filmoch či počítačových hrách. Mohla by to byť Stredozem z Tolkienovho Pána prsteňov, ale aj akákoľvek iná krajina. Na mape príslušnej krajiny by decká preskúmali, ako súvisí poloha miest a štátov s polohou pohorí, púští, riek, jazier, morí a podobne. Ich úlohou by bolo všímať si, kde sa nachádzajú hranice medzi jednotlivými štátmi, a potom by sa s nimi učiteľ mohol porozprávať o tom, ako vznikajú hranice štátov a prečo často súvisia nielen s dejepisom, ale aj so zemepisom.
A nakoniec by sme to urobili pre našu Zem. Deti by si mohli zobrať satelitnú snímku Zeme a na jej základe by sa mohli pokúsiť uhádnuť, ktoré oblasti sú obývané hustejšie a ktoré redšie. Pomocou nočnej satelitnej snímky by si potom mohli overiť, či boli ich tipy správne. Za hlasného nesúhlasného mrmlania tých, ktorí by v škole videli radi len reálne veci a nie nejaké imaginárne blbosti.
Väčšinu toho, čo sa učíme, prijímame v podstate celkom nekriticky. A tak je to správne. Ak by sme chceli úplne všetko kriticky preskúmať, asi by sme sa toho veľa nenaučili.
Na druhej strane, ak sa aspoň z času na čas nezamyslíme nad tým, ako na to všetko vlastne ľudia prišli, nebudú sa naše vedomosti výrazne líšiť od vedomostí nadpriemerne inteligentného papagája. Takže hoci je pravda, že naše vzdelanie bude vždy v určitom zmysle plytké, je dôležité ponoriť sa aspoň sem-tam do väčších hĺbok.
Otázka tvaru Zeme a jej miesta vo vesmíre je jednou z tých otázok, ktoré sa dajú v školách rozobrať pomerne podrobne už na druhom stupni základných škôl. V skutočnosti je to z hľadiska hlbšieho preskúmania priam ideálna téma. Ako konkrétne bude toto skúmanie vyzerať, odkiaľ sa začne, kde skončí a do akej hĺbky sa pritom žiaci dostanú, to závisí od nich, od ich učiteľa a od učebnice, ktorú používajú. Nám by sa napríklad celkom páčilo, keby na začiatku nebola Zem, ale Plochozem (Zeměplocha, Discworld) Terryho Pratchetta.
.plochozem
Citát (v preklade Vlada Gálisa):
„Ajhľa... Prichádza korytnačka Veľká A’Tuin, pomaly pláva cez medzihviezdny záliv, na ťarbavých končatinách má vodíkovú námrazu, jej obrovský a prastarý pancier brázdia krátery po meteoritoch. Očami veľkosti mora, zakalenými vekom a prachom z asteroidov, uprene hľadí na svoj cieľ. Mozgom väčším ako mesto s geologickou pomalosťou myslí iba na tú ťarchu.
Väčšinu ťarchy majú, samozrejme, na svedomí Berilia, Tubul, Veľký T‘Phon a Jerakeen, štyri obrovské slony, ktorým na širokých chrbtoch opálených hviezdnym jasom spočíva kotúč Plochozeme...
Na kotúči Plochozeme sú dva hlavné smery: k Stredu a k Okraju. A keďže Plochozem sa každých osemsto dní otáča okolo vlastnej osi, existujú aj dva vedľajšie smery: vsmer a protismer.
Keďže malé slnko osvetľujúce Plochozem si zachováva pevnú obežnú dráhu, zatiaľ čo sa pod ním pomaly otáča majestátny kotúč Plochozeme, každý si iste rýchlo vypočíta, že rok na Plochozemi sa neskladá zo štyroch, ale z ôsmich ročných období. Letá sú obdobia, keď slnko vychádza alebo zapadá v najbližšom bode na Okraji, zimy sú obdobia, keď vychádza alebo zapadá v bode posunutom asi o deväťdesiat stupňov po obvode.
Keďže Stred slabé slnko nikdy zblízka neohreje, krajiny v jeho okolí sú uväznené vo večnom ľade. Okraj je, naopak, oblasťou slnečných ostrovov a teplých dní.“
Koniec citátu
Pochopiť z tohto úryvku, prečo je na Plochozemi ročných období práve osem, to v skutočnosti vôbec nie je jednoduché. O nič jednoduchšie na pochopenie nie je ani to, prečo je stred studený a okraje teplé. Obidve tieto veci sa však stanú oveľa zrozumiteľnejšími pomocou celkom jednoduchých pokusov.
Ak si v triede urobíme model Plochozeme a jej slnko si znázorníme malou loptičkou, dokážeme si rýchlo vyjasniť, ako sa pohybuje Plochozem a ako jej slnko. Ak namiesto loptičky znázorníme slnko baterkou, môžeme si v tmavej miestnosti vyskúšať, ako sa na Plochozemi strieda deň s nocou. A ak namiesto baterky znázorníme slnko pre zmenu infračervenou lampou, môžeme si vyskúšať, ktoré časti disku sa zohrievajú viac a ktoré menej. A tiež ako sa to prejavuje na počte ročných období a na tom, ktoré oblasti sú studené a ktoré teplé.
.guľozem
Po tom, čo by sa decká pohrali s modelom Plochozeme, by sme im mohli navrhnúť, aby sa pokúsili napísať, každý sám, niečo podobné o našej Zemi. Stačilo by len zopár viet, ale mohla by byť aj celá strana – každý by napísal, koľko by chcel. Potom by si mohli svoje texty navzájom prečítať vo dvojiciach alebo trojiciach a zistiť, v čom sa ich názory líšia. Rôzne názory by mohli vyprovokovať diskusiu a v rámci tejto diskusie by im učiteľ mohol navrhnúť, aby skúsili pri argumentácii použiť podobné pokusy s loptičkami, baterkami či infračerveným lampami, ako to robili v prípade Plochozeme.
Plochozem nám však môže poslúžiť nielen ako motivácia pre pokusy s modelom zemegule. Veľmi užitočné môže byť porovnanie Plochozeme a zemegule. Čo keby sme s deťmi pouvažovali napríklad o tom, aký je rozdiel medzi smermi hore a dole na Plochozemi a na Zemi? Alebo s akým pohybom súvisí striedanie dňa a noci na Plochozemi a na Zemi? Alebo čo sa otočí raz za deň na Plochozemi a čo na Zemi? Alebo čo sa otočí raz za rok na Plochozemi a čo na Zemi? Alebo prečo je na Plochozemi zima v strede a na Zemi na póloch?
Niektoré z týchto otázok sú pomerne jednoduché, iné sú podstatne ťažšie. Na tie jednoduchšie môžu nájsť deti odpovede samy, diskusia o tých ťažších asi nepovedie k rýchlemu výsledku. Ale to vôbec neznamená, že by sme sa do nej nemali púšťať.
Keď už nič iné, taká diskusia môže byť skvelou motiváciou na ďalšie učenie sa o Zemi, Slnku, Mesiaci a planétach. Motiváciou na hľadanie experimentálnych dôkazov guľatosti Zeme, na meranie jej veľkosti (existuje niekoľko metód, ktorými môžu deti odmerať polomer Zeme priamo v škole), na meranie jej vzdialenosti od Mesiaca, na diskusiu o tom, ako súvisí Mesiac s prílivmi a odlivmi, a tak ďalej. Do akých hĺbok či výšok sa pustíme, to závisí len od žiakov, učiteľa a učebnice.
.stredozem
Myšlienka učiť sa v škole o neexistujúcich svetoch si nájde určite veľa zanietených odporcov. A to sme ešte nepovedali všetko, čo máme na srdci. Napríklad to, že by sme mohli deckám navrhnúť, aby skúsili nájsť na internete mapu Plochozeme s vyznačenými pohoriami, nížinami, riekami, jazerami a moriami, ale bez vyznačenia miest a štátov. A aby skúsili len na základe tejto mapy a znalostí o studených a teplých oblastiach na Plochozemi uhádnuť, ktoré oblasti budú obývané a ktoré budú pusté. A aby to potom porovnali s mapou, na ktorej sú zakreslené aj mestá a krajiny a prediskutovali zhody a rozdiely medzi svojimi tipmi a skutočnosťou (ktorú v skutočnosti vymyslel Terry Prachett).
A pohrať by sme sa mohli aj s inými vymyslenými krajinami, s ktorými sa stretli v rôznych knihách, filmoch či počítačových hrách. Mohla by to byť Stredozem z Tolkienovho Pána prsteňov, ale aj akákoľvek iná krajina. Na mape príslušnej krajiny by decká preskúmali, ako súvisí poloha miest a štátov s polohou pohorí, púští, riek, jazier, morí a podobne. Ich úlohou by bolo všímať si, kde sa nachádzajú hranice medzi jednotlivými štátmi, a potom by sa s nimi učiteľ mohol porozprávať o tom, ako vznikajú hranice štátov a prečo často súvisia nielen s dejepisom, ale aj so zemepisom.
A nakoniec by sme to urobili pre našu Zem. Deti by si mohli zobrať satelitnú snímku Zeme a na jej základe by sa mohli pokúsiť uhádnuť, ktoré oblasti sú obývané hustejšie a ktoré redšie. Pomocou nočnej satelitnej snímky by si potom mohli overiť, či boli ich tipy správne. Za hlasného nesúhlasného mrmlania tých, ktorí by v škole videli radi len reálne veci a nie nejaké imaginárne blbosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.