Politika a politici sa už dávno stali súčasťou šoubiznisu a nikoho nepoburujú ich tváre v rôznych zábavných rubrikách a reláciách venovaných smotánke, móde či životnému štýlu.
Napokon, popri rôznych populistických výrokoch a následných zákonodarných počinoch nijako neprekvapuje, že politici kade-tade predvádzajú svoju „ľudskú stránku“, aby si udržali alebo aj zvýšili volebné preferencie. A tak kde sa len dá a kde ich pustia na javisko či pred kamery a fotoaparáty, tam ukazujú, že dokážu zvládať domáce práce, stavať máje, rozprávať vtipy či odvážne prevalcovať celý tanečný parket.
Keď kamera nasníma mimoriadne zanietenie tancujúceho ministra spravodlivosti na spoločenskej akcii, kde sa konzumuje alkohol a ľudia sa správajú uvoľnenejšie ako v práci, je to podľa mnohých ľudí ďaleko za hranicou toho, čo by si mal na verejnosti dovoliť minister takého závažného rezortu, ale dá sa to ešte ako-tak pochopiť. Čím častejšie sa to však opakuje, tým ťažšie sa to chápe.
Keď však ten istý minister príde podvečer celkom cielene do zábavnej predpovede počasia v komerčnej televízii, dá si zablahoželať od moderátora Juraja Mokrého k narodeninám, a potom si s ním strihne kazačok, je to už ďaleko za hranicou akéhokoľvek dobrého vkusu a slušnosti. Chápem moderátora, že sa snaží zakaždým prekvapiť, šokovať, strápňovať seba aj iných. Napokon, autorskou metódou každého zabávača je programovo prekračovať hranice únosnosti a skúšať, kam až sa dá tá guma natiahnuť. Ale aby to celé fungovalo, aby vznikol prekvapivý či humorný efekt, musí existovať dostatočne jasná hranica, aby mali čo naťahovať a preskakovať.
Stáva sa, že dôstojný úrad je obsadený človekom, ktorý si neuvedomuje ani hranice, ani kontraproduktívnosť svojho počítania voči vlastnému postaveniu. Ale aspoň zabávači by si mohli uvedomiť, že ak dovoľujú či dokonca pomáhajú veselo preskakovať hranice ľuďom, ktorí ich z titulu svojej funkcie majú strážiť, škodia nielen spoločenskému poriadku, ale najmä sami sebe. Kde niet hraníc, niet čo preskakovať, niet čím prekvapovať a šokovať. Strážcovia hraníc im ukradnú celú šou.
Napokon, popri rôznych populistických výrokoch a následných zákonodarných počinoch nijako neprekvapuje, že politici kade-tade predvádzajú svoju „ľudskú stránku“, aby si udržali alebo aj zvýšili volebné preferencie. A tak kde sa len dá a kde ich pustia na javisko či pred kamery a fotoaparáty, tam ukazujú, že dokážu zvládať domáce práce, stavať máje, rozprávať vtipy či odvážne prevalcovať celý tanečný parket.
Keď kamera nasníma mimoriadne zanietenie tancujúceho ministra spravodlivosti na spoločenskej akcii, kde sa konzumuje alkohol a ľudia sa správajú uvoľnenejšie ako v práci, je to podľa mnohých ľudí ďaleko za hranicou toho, čo by si mal na verejnosti dovoliť minister takého závažného rezortu, ale dá sa to ešte ako-tak pochopiť. Čím častejšie sa to však opakuje, tým ťažšie sa to chápe.
Keď však ten istý minister príde podvečer celkom cielene do zábavnej predpovede počasia v komerčnej televízii, dá si zablahoželať od moderátora Juraja Mokrého k narodeninám, a potom si s ním strihne kazačok, je to už ďaleko za hranicou akéhokoľvek dobrého vkusu a slušnosti. Chápem moderátora, že sa snaží zakaždým prekvapiť, šokovať, strápňovať seba aj iných. Napokon, autorskou metódou každého zabávača je programovo prekračovať hranice únosnosti a skúšať, kam až sa dá tá guma natiahnuť. Ale aby to celé fungovalo, aby vznikol prekvapivý či humorný efekt, musí existovať dostatočne jasná hranica, aby mali čo naťahovať a preskakovať.
Stáva sa, že dôstojný úrad je obsadený človekom, ktorý si neuvedomuje ani hranice, ani kontraproduktívnosť svojho počítania voči vlastnému postaveniu. Ale aspoň zabávači by si mohli uvedomiť, že ak dovoľujú či dokonca pomáhajú veselo preskakovať hranice ľuďom, ktorí ich z titulu svojej funkcie majú strážiť, škodia nielen spoločenskému poriadku, ale najmä sami sebe. Kde niet hraníc, niet čo preskakovať, niet čím prekvapovať a šokovať. Strážcovia hraníc im ukradnú celú šou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.