Pred tromi rokmi získal Nobelovu cenu za ekonómiu. Celý život skúma teóriu hier, teda otázky konfliktov a spolupráce. Jeho záver: ak chcete mier, musíte byť pripravení použiť svaly. Robert J. Aumann.
.často vás spomínajú ako otca modernej teórie hier. Ste dobrým hráčom?
Nie, nie som. (Smiech.)
.to je teda zaujímavé.
No, predovšetkým musím povedať, že si nemyslím, že som otcom modernej teórie hier. Jedna osoba, ktorá by mala byť spomenutá v tejto súvislosti, je John Nash. A takisto mnohí ďalší, ktorí prišli predomnou a je hanba, že nedostali Nobelovu cenu. Ale to len tak na okraj.
.je však pozoruhodné, že sa zaoberáte teóriami hier a sám nie ste dobrým hráčom.
Hrám trochu šachy, ale... Nielenže nie som dobrý v hrách, ale ani v skladaní puzzle, Rubikovej kocky a podobných veciach. Poviem vám prečo. Myslím totiž veľmi, veľmi pomaly, a trvá mi veľmi dlho, kým veci pochopím. Navyše pritom robím veľa chýb. Ale je fakt, že som dosiahol aj nejaký úspech.
.čo z toho vyplýva?
Asi najmä to, že byť rýchly nie je pre úspech nevyhnutné. Jedna vec, ktorá mi prekáža, sú rôzne psychometrické testy a ten priveľký dôraz na rýchle myslenie. To je zle. Myslieť rýchlo neznamená nutne myslieť dobre a hlboko. Keď som bol na strednej škole, robili mi ten psychometrický test a na konci mi povedali: Máme pre vás výsledky a nejaké odporúčania, týkajúce sa vašej budúcej kariéry. Dobrá správa je, že máte veľmi šikovné ruky. Odporúčame vám, aby ste sa stali nejakým mechanikom, tesárom, niečím takým. Zlá správa je, že nie ste dobrý v matematike a tvorivosti. Toto mi povedali. (Smiech.) Našťastie som si bol sebou už vtedy celkom istý, vedel som, čo mám rád a čo mi ide a úplne som ich ignoroval. Ale v živote mnohých mladých ľudí môžu podobné závery spôsobiť veľké škody.
.celý život sa zaoberáte teóriou hier. Môžete jednoducho vysvetliť, čo to je?
Áno. Teória hier je, zjednodušene povedané, veda o strategických interakciách. Keď ľudia vstupujú do interakcií s odlišnými cieľmi a každý sa snaží dosiahnuť tie svoje, musíte to zobrať do úvahy. A ako fungovať v takom prostredí, o tom je teória hier.
.ste známy konceptom takzvanej korelovanej rovnováhy. Môžete ho nejako jednoducho vysvetliť?
Jednoduchá odpoveď je: nie, jednoducho to vysvetliť nemôžem. (Smiech.) Spomínal som Johna Nasha, ktorý je slávny svojou Nashovou rovnováhou. Každá osoba koná spôsobom, ktorý je pre ňu najlepší. Viete, že všetci ostatní „hráči“ robia to, čo vy, teda že konajú tak, aby to pre nich bolo najvýhodnejšie. Nashova rovnováha nastáva, ak nikto nič nezíska, keď zmení len svoju vlastnú stratégiu a stratégie ostatných sa nezmenia. A korelovaná rovnováha vychádza z toho, že síce nemôžete vedieť, ako budú konať ostatní, ale existuje spôsob, ktorým sa k vám dostanú takzvané informácie o koreláciách, na základe ktorých môžete čiastočne predvídať, ako budú ostatní konať.
.konflikty a spolupráca sú vašou častou témou. Prečo?
Pretože toto sú veci, o ktorých teória hier je. Konflikt a spolupráca sú synonymá, dve strany toho istého. Ako som hovoril pri definovaní teórie hier – stretnú sa viacerí ľudia a každý koná vo svojom záujme. Občas sa ich záujmy zrazia a je tu konflikt, občas sú ich záujmy totožné a vidíme úplnú spoluprácu. Zvyčajne je to kdesi medzi tým, trochu konflikt a trochu spolupráca, a tým, ako a prečo sa to deje, sa zaoberá teória hier.
.jedna z vašich najčastejšie citovaných téz znie: Vojna nie je iracionálna, mala by byť vedecky skúmaná, aby bola pochopená a prípadne vyhraná. Kto to podľa vás robí?
Nikto.
.prečo?
Pretože ľudia sú ponorení do presvedčenia, že vojna je iracionálna – má predsa veľmi zlé dôsledky, tak musí byť iracionálna. A tak skúšajú preklenúť rozpory spôsobom, ktorý vysiela chybné signály a ide úplne zlým smerom. Starí Rimania vraveli: Ak chceš mier, buď pripravený na vojnu. Je to samozrejmé, aby to človek pochopil, nemusí byť držiteľom Nobelovej ceny. (Smiech.) Ale hoci je to samozrejmé, ľudia sa podľa toho nesprávajú.
.ako by sa podľa vás mali správať?
Mali by povedať: Chcete bojovať? OK, poďme bojovať. Potom to možno ľudia prestanú skúšať. Je to ako v škole: Ak dovolíte, aby vám niekto niečo zobral, nabudúce bude chcieť aj zvyšok a potom stále ďalšie veci. Vytvárate tým nesprávne signály a motivácie. Ak len budete nariekať „Mier, mier!“, tým mier nevytvoríte.
.a ako ho vytvoríte?
Čo vytvára mier v poslednom polstoročí? Všetci hovoria o robení kompromisov, o preklenutí rozdielov, ale to neprináša mier. Mier prinášajú svaly a ochota použiť ich. Ustupovanie a kompromisy mier neprinášajú – nikdy.
.aké to môže mať dôsledky pre Európu, ktorá preferuje práve kompromisy pred silou?
Európa je vo veľkých problémoch, aj keď to tak nevyzerá. Európa bude, tak ako v časoch Rímskej ríše, zaplavená a dobytá barbarmi.
.a ako môžu byť vaše teórie uplatnené na Blízkom východe, ktorý má s mierom tiež problémy?
Áno, my na Blízkom východe máme problémy tiež. A to preto, že naša vláda, izraelská vláda, preberá európsky pohľad v konflikte na Blízkom východe. Robíme gestá, sťahujeme našich ľudí z ich domov... V roku 2005 sme stiahli vojakov z Gazy a výsledkom je, že situácia v Gaze je oveľa, oveľa horšia. A Izrael je pod neustálymi raketovými úrokmi. A to je to, o čom hovorím: gestá a kompromisy, všetky tieto dobré veci, majú prichádzať po tom, čo konflikt vyhráme, nie predtým.
.prečo sa ľudia v Izraeli začali správať inak?
Dôvodom podľa mňa je, že ľudia z generácie zakladateľov Izraela odchádzajú a nahrádza ich druhá generácia ľudí, ktorí preferujú to, čomu hovorím krátkodobá maximalizácia. Chcú napríklad maximalizovať svoje vlastné kariéry. To je ten problém.
.výskum teórie hier ovplyvnil aj zahraničnú politiku Spojených štátov amerických. Aký je na tom váš podiel?
Veľký vplyv na americkú zahraničnú politiku mal skôr Thomas Schelling (ktorý získal v roku 2005 Nobelovu cenu za ekonómiu spolu s Robertom Aumannom – pozn. red.). Ja som mal len nejaké konzultácie pre americkú agentúru pre kontrolu zbraní a odzbrojenie na konci 60. rokov so skupinou ľudí, zaoberajúcich sa teóriami hier. Ešte predtým som spolupracoval s vojenským námorníctvom a dával som im veľmi detailné odporúčania, ale neboli to politické návrhy, skôr sa týkali logistiky. Celkovo – možno som mal nejaký vplyv, ale som si úplne istý, že to nebolo nijako významné.
.do akej miery by nasledovanie záverov vášho skúmania a vôbec teória hier mohli byť dostatočné na predchádzanie vojen? Stačilo by to na zaistenie mieru?
Asi nie. Ale dovoľte mi, aby som vám dal príklad: Ak máte rakovinu, chcete „zdravotný inštitút“, alebo „inštitút na výskum rakoviny“? Prirodzene, keď ste v takej situácii, chcete inštitút na výskum rakoviny. To je nastavenie mysle. Čo navrhujem? Vytvorme inštitút na skúmanie vojny. Zabudnime na hľadanie mieru. Nemyslime toľko na mier, myslime viac na vojnu. Najprv poďme pochopiť, prečo rakovina, aby sme sa vrátili k tomu príkladu, vzniká a ako pôsobí. A v duchu vašej otázky – skúsme najprv pochopiť, prečo vznikajú a ako prebiehajú vojny. Najprv to skúsme pochopiť, potom skúšajme tomu predchádzať. A na toto, hoci sme to ešte stále neurobili, je veľmi dôležitá teória hier. Ale nielen teória hier, taktiež história, politika, ďalšie veci.
.aká dôležitá je pre vás Nobelova cena, ktorú ste pred tromi rokmi získali?
Veľmi dôležitá. Vysvetlím vám, prečo. Strávil som život skúmaním teórie hier a mal som nejaké výsledky, ale to, čo táto cena prináša, je, že ľudia vás počúvajú a snažia sa vám porozumieť. Pomáha to predať vaše myšlienky. Nejde o peniaze, ale o vplyv, ktorý tým získate. Diplom z univerzity o svojom držiteľovi hovorí – tohto mladého človeka treba brať vážne. Nobelova cena zasa hovorí – tohto starého človeka treba brať vážne.
.ste rešpektovaný vedec i veriaci človek. To je pre veľa ľudí protirečenie. Prečo pre vás nie?
To je ťažká otázka, ale našťastie je tu odpoveď. V náboženstve je veľmi dôležité veriť. Aspoň v židovskom náboženstve, neviem ako v iných. Ale čo je oveľa dôležitejšie ako viera, je spôsob vášho života. Nie až tak, čo si myslíte, ale skôr čo robíte. Pre mňa je náboženstvo najmä skúsenosť. Keď hráte na klavír, je to v rozpore s vedou? Nie je. Keď lyžujete, je to v rozpore s vedou? Isteže nie je. A pritom sú to skúsenosti, zážitky. Tak ako moja viera.
.často vás spomínajú ako otca modernej teórie hier. Ste dobrým hráčom?
Nie, nie som. (Smiech.)
.to je teda zaujímavé.
No, predovšetkým musím povedať, že si nemyslím, že som otcom modernej teórie hier. Jedna osoba, ktorá by mala byť spomenutá v tejto súvislosti, je John Nash. A takisto mnohí ďalší, ktorí prišli predomnou a je hanba, že nedostali Nobelovu cenu. Ale to len tak na okraj.
.je však pozoruhodné, že sa zaoberáte teóriami hier a sám nie ste dobrým hráčom.
Hrám trochu šachy, ale... Nielenže nie som dobrý v hrách, ale ani v skladaní puzzle, Rubikovej kocky a podobných veciach. Poviem vám prečo. Myslím totiž veľmi, veľmi pomaly, a trvá mi veľmi dlho, kým veci pochopím. Navyše pritom robím veľa chýb. Ale je fakt, že som dosiahol aj nejaký úspech.
.čo z toho vyplýva?
Asi najmä to, že byť rýchly nie je pre úspech nevyhnutné. Jedna vec, ktorá mi prekáža, sú rôzne psychometrické testy a ten priveľký dôraz na rýchle myslenie. To je zle. Myslieť rýchlo neznamená nutne myslieť dobre a hlboko. Keď som bol na strednej škole, robili mi ten psychometrický test a na konci mi povedali: Máme pre vás výsledky a nejaké odporúčania, týkajúce sa vašej budúcej kariéry. Dobrá správa je, že máte veľmi šikovné ruky. Odporúčame vám, aby ste sa stali nejakým mechanikom, tesárom, niečím takým. Zlá správa je, že nie ste dobrý v matematike a tvorivosti. Toto mi povedali. (Smiech.) Našťastie som si bol sebou už vtedy celkom istý, vedel som, čo mám rád a čo mi ide a úplne som ich ignoroval. Ale v živote mnohých mladých ľudí môžu podobné závery spôsobiť veľké škody.
.celý život sa zaoberáte teóriou hier. Môžete jednoducho vysvetliť, čo to je?
Áno. Teória hier je, zjednodušene povedané, veda o strategických interakciách. Keď ľudia vstupujú do interakcií s odlišnými cieľmi a každý sa snaží dosiahnuť tie svoje, musíte to zobrať do úvahy. A ako fungovať v takom prostredí, o tom je teória hier.
.ste známy konceptom takzvanej korelovanej rovnováhy. Môžete ho nejako jednoducho vysvetliť?
Jednoduchá odpoveď je: nie, jednoducho to vysvetliť nemôžem. (Smiech.) Spomínal som Johna Nasha, ktorý je slávny svojou Nashovou rovnováhou. Každá osoba koná spôsobom, ktorý je pre ňu najlepší. Viete, že všetci ostatní „hráči“ robia to, čo vy, teda že konajú tak, aby to pre nich bolo najvýhodnejšie. Nashova rovnováha nastáva, ak nikto nič nezíska, keď zmení len svoju vlastnú stratégiu a stratégie ostatných sa nezmenia. A korelovaná rovnováha vychádza z toho, že síce nemôžete vedieť, ako budú konať ostatní, ale existuje spôsob, ktorým sa k vám dostanú takzvané informácie o koreláciách, na základe ktorých môžete čiastočne predvídať, ako budú ostatní konať.
.konflikty a spolupráca sú vašou častou témou. Prečo?
Pretože toto sú veci, o ktorých teória hier je. Konflikt a spolupráca sú synonymá, dve strany toho istého. Ako som hovoril pri definovaní teórie hier – stretnú sa viacerí ľudia a každý koná vo svojom záujme. Občas sa ich záujmy zrazia a je tu konflikt, občas sú ich záujmy totožné a vidíme úplnú spoluprácu. Zvyčajne je to kdesi medzi tým, trochu konflikt a trochu spolupráca, a tým, ako a prečo sa to deje, sa zaoberá teória hier.
| Robert J. Aumann / sa narodil v roku 1930 v nemeckom Frankfurte, odkiaľ spolu s rodičmi po nástupe nacistov k moci emigroval do Spojených štátov amerických. Tam v roku 1955 získal doktorát z matematiky na Massachusetts Institute of Technology (MIT). V roku 2005 získal spolu s americkým ekonómom Thomasom Schellingom Nobelovu cenu za ekonómiu, a to za „rozšírenie nášho porozumenia konfliktom a spolupráci prostredníctvom analýzy teórie hier“. V súčasnosti je profesorom Centra pre racionalitu na Hebrejskej univerzite v izraelskom Jeruzaleme. Jeho návštevu v Bratislave zorganizovala Ekonomická univerzita, Nadácia Tatra banky a združenie Virtual Laboratories. Robert Aumann hral kľúčovú úlohu v rozvoji teórie hier. Pomohol zjednotiť pohľad na veľmi široký okruh strategických interakcií, obsahujúci množstvo zdanlivo nesúvisiach disciplín, ako ekonómia, politická veda, biológia, filozofia, informatika a štatistika. Jeho výskum je charakterizovaný ako nezvyčajná kombinácia šírky a hĺbky. Aumann ako prvý uskutočnil úplnú formálnu analýzu takzvaných nekonečne sa opakujúcich hier (infinitely repeated games). Jeho výskum presne identifikoval, ako môžu byť výsledky udržiavané v dlhodobých vzťahoch. Teória opakovaných hier zvýšila naše porozumenie predpokladov na spoluprácu: prečo je ťažšia, ak je v hre viac účastníkov, ak prichádzajú do častých interakcií, keď tieto interakcie sú skôr neúspešné, keď je časový horizont krátky alebo ak konanie ostatných nemôže byť jasne pozorované. Vhľad do týchto otázok pomáha vysvetliť ekonomické konflikty ako sú cenová či obchodná vojna, ako aj to, prečo sú niektoré komunity úspešnejšie ako iné v použití zdieľaných zdrojov. Prístup opakovaných hier objasňuje zmysel existencie mnohých inštitúcií počnúc cechom obchodníkov cez organizovaný zločin až po priebeh vyjednávania a dohody o medzinárodnom obchode. Zdroj: nobelprize.org |
.jedna z vašich najčastejšie citovaných téz znie: Vojna nie je iracionálna, mala by byť vedecky skúmaná, aby bola pochopená a prípadne vyhraná. Kto to podľa vás robí?
Nikto.
.prečo?
Pretože ľudia sú ponorení do presvedčenia, že vojna je iracionálna – má predsa veľmi zlé dôsledky, tak musí byť iracionálna. A tak skúšajú preklenúť rozpory spôsobom, ktorý vysiela chybné signály a ide úplne zlým smerom. Starí Rimania vraveli: Ak chceš mier, buď pripravený na vojnu. Je to samozrejmé, aby to človek pochopil, nemusí byť držiteľom Nobelovej ceny. (Smiech.) Ale hoci je to samozrejmé, ľudia sa podľa toho nesprávajú.
.ako by sa podľa vás mali správať?
Mali by povedať: Chcete bojovať? OK, poďme bojovať. Potom to možno ľudia prestanú skúšať. Je to ako v škole: Ak dovolíte, aby vám niekto niečo zobral, nabudúce bude chcieť aj zvyšok a potom stále ďalšie veci. Vytvárate tým nesprávne signály a motivácie. Ak len budete nariekať „Mier, mier!“, tým mier nevytvoríte.
.a ako ho vytvoríte?
Čo vytvára mier v poslednom polstoročí? Všetci hovoria o robení kompromisov, o preklenutí rozdielov, ale to neprináša mier. Mier prinášajú svaly a ochota použiť ich. Ustupovanie a kompromisy mier neprinášajú – nikdy.
.aké to môže mať dôsledky pre Európu, ktorá preferuje práve kompromisy pred silou?
Európa je vo veľkých problémoch, aj keď to tak nevyzerá. Európa bude, tak ako v časoch Rímskej ríše, zaplavená a dobytá barbarmi.
.a ako môžu byť vaše teórie uplatnené na Blízkom východe, ktorý má s mierom tiež problémy?
Áno, my na Blízkom východe máme problémy tiež. A to preto, že naša vláda, izraelská vláda, preberá európsky pohľad v konflikte na Blízkom východe. Robíme gestá, sťahujeme našich ľudí z ich domov... V roku 2005 sme stiahli vojakov z Gazy a výsledkom je, že situácia v Gaze je oveľa, oveľa horšia. A Izrael je pod neustálymi raketovými úrokmi. A to je to, o čom hovorím: gestá a kompromisy, všetky tieto dobré veci, majú prichádzať po tom, čo konflikt vyhráme, nie predtým.
.prečo sa ľudia v Izraeli začali správať inak?
Dôvodom podľa mňa je, že ľudia z generácie zakladateľov Izraela odchádzajú a nahrádza ich druhá generácia ľudí, ktorí preferujú to, čomu hovorím krátkodobá maximalizácia. Chcú napríklad maximalizovať svoje vlastné kariéry. To je ten problém.
.výskum teórie hier ovplyvnil aj zahraničnú politiku Spojených štátov amerických. Aký je na tom váš podiel?
Veľký vplyv na americkú zahraničnú politiku mal skôr Thomas Schelling (ktorý získal v roku 2005 Nobelovu cenu za ekonómiu spolu s Robertom Aumannom – pozn. red.). Ja som mal len nejaké konzultácie pre americkú agentúru pre kontrolu zbraní a odzbrojenie na konci 60. rokov so skupinou ľudí, zaoberajúcich sa teóriami hier. Ešte predtým som spolupracoval s vojenským námorníctvom a dával som im veľmi detailné odporúčania, ale neboli to politické návrhy, skôr sa týkali logistiky. Celkovo – možno som mal nejaký vplyv, ale som si úplne istý, že to nebolo nijako významné.
.do akej miery by nasledovanie záverov vášho skúmania a vôbec teória hier mohli byť dostatočné na predchádzanie vojen? Stačilo by to na zaistenie mieru?
Asi nie. Ale dovoľte mi, aby som vám dal príklad: Ak máte rakovinu, chcete „zdravotný inštitút“, alebo „inštitút na výskum rakoviny“? Prirodzene, keď ste v takej situácii, chcete inštitút na výskum rakoviny. To je nastavenie mysle. Čo navrhujem? Vytvorme inštitút na skúmanie vojny. Zabudnime na hľadanie mieru. Nemyslime toľko na mier, myslime viac na vojnu. Najprv poďme pochopiť, prečo rakovina, aby sme sa vrátili k tomu príkladu, vzniká a ako pôsobí. A v duchu vašej otázky – skúsme najprv pochopiť, prečo vznikajú a ako prebiehajú vojny. Najprv to skúsme pochopiť, potom skúšajme tomu predchádzať. A na toto, hoci sme to ešte stále neurobili, je veľmi dôležitá teória hier. Ale nielen teória hier, taktiež história, politika, ďalšie veci.
.aká dôležitá je pre vás Nobelova cena, ktorú ste pred tromi rokmi získali?
Veľmi dôležitá. Vysvetlím vám, prečo. Strávil som život skúmaním teórie hier a mal som nejaké výsledky, ale to, čo táto cena prináša, je, že ľudia vás počúvajú a snažia sa vám porozumieť. Pomáha to predať vaše myšlienky. Nejde o peniaze, ale o vplyv, ktorý tým získate. Diplom z univerzity o svojom držiteľovi hovorí – tohto mladého človeka treba brať vážne. Nobelova cena zasa hovorí – tohto starého človeka treba brať vážne.
.ste rešpektovaný vedec i veriaci človek. To je pre veľa ľudí protirečenie. Prečo pre vás nie?
To je ťažká otázka, ale našťastie je tu odpoveď. V náboženstve je veľmi dôležité veriť. Aspoň v židovskom náboženstve, neviem ako v iných. Ale čo je oveľa dôležitejšie ako viera, je spôsob vášho života. Nie až tak, čo si myslíte, ale skôr čo robíte. Pre mňa je náboženstvo najmä skúsenosť. Keď hráte na klavír, je to v rozpore s vedou? Nie je. Keď lyžujete, je to v rozpore s vedou? Isteže nie je. A pritom sú to skúsenosti, zážitky. Tak ako moja viera.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.