.takže vy ste z Banskej Bystrice, práve ste dokončili prvý ročník medicíny v Prahe, kam ste prestúpli po absolvovaní prvého ročníka molekulárnej biológie v Brne a tento rozhovor robíme v Bratislave, kam ste si prišli vybaviť letenku do Ameriky. Čo tam idete robiť?
Idem na dvaapolmesačnú stáž na Mayo Clinic, kde budem robiť výskum nádorov mozgu – glioblastómov.
.mayo Clinic je najväčšia nezisková výskumná nemocnica na svete, v rankingu amerických nemocníc je v mnohých oblastiach na prvom mieste. Ako sa dostane dvadsaťročná medička k výskumu na takejto klinike?
Na Mayo Clinic pred rokom a pol na takej kratšej stáži. Vtedy som pracovala na téme z molekulárnej biológie, ktorej sa venujem už štyri roky.Teraz a.
.no, vidím, že najlepšie asi bude začať naozaj od začiatku. Takže, odkedy sa vlastne venujete vede?
Vede pomerne skoro, vlastne ma to k nej ťahalo už odmalička. Zúčastňovala som sa na rôznych teoretických súťažiach, ako sú matematická alebo biologická olympiáda. Viac ma to ťahalo k , ale už vtedy som si uvedomovala, že ako celoživotná náplň ma to asi nebude baviť. Aplikovaná matematika, napríklad v ekonómii, to by ma asi nebavilo. A rovnako by pre mňa asi nebol ani výskum vo vysokej matematike, ktorá nemá priame praktické využitie. Takže som začal rozmýšľať skôr o prírodných vedách, ktoré ma v tom čase bavili všetky. Konkrétne k biológii som sa dostala cez svoje vlastné zdravotné problémy.
.niečo vážne?
ola obézne dievčatoho žlčové kamene. Tak som sa o to začala viac zaujímať a vtedy ma to chytilo. Keď som bola menšia, rada som čítala detektívky – také tie detské ako Troch pátračov a Thomasa Brezinu – a vo vede som zrazu uvidela to pátranie a objavovanie. Vtedy som začala chápať vedu ako detektívku, pri ktorej môže človek navyše vypátrať niečo, čo potom pomáha ľuďom. Takže ten môj prvý záujem bol taký teoretický, začala som namiesto detektívok čítať odbornejšie knižky. K praktickému výskumu som sa dostala až niekedy v siedmej triede.
.ako?
Vďaka úspechu na jednej zo súťaží som dostala ponuku ísť na medzinárodnú súťaž, ktorá v sebe spájala všetky prírodné vedy. Na ňu som musela pripraviť ešte malý výskumný projekt, ale mala som na to len veľmi málo času. Tak som Spísala som k tomu trochu teórie a urobila som merania spolužiak, kde som im napríklad merala tep po rôznych cvičeniach a potom to vyhodnotila podľa toho, či boli športovci, alebo skôr obézne deti. Nebolo to v podstate nič, ale vyskúšala som si, ako sa robí taký maličký experiment aj ako sa potom prezentujú výsledky. A zapáčilo sa mi to.
.takže ste sa tomu začali venovať?
Mala som pocit, že by ma to mohlo baviť. Ja som sa totiž v škole strašne nudila a hľadala som, čo by som mohla robiť namiesto školy. A keďže v Banskej Bystrici nebolo veľa príležitostí robiť medicínsky alebo biologický výskum, tak som napísala e-maily rôznym inštitúciám v Košiciach a v Bratislave, či by som nemohla robiť výskum u nich.
.to bolo v ktorej triede?
V ôsmej. Väčšinou mi prišli odpovede, že je pekné, že sa tak zaujímam a že mi držia palce. Jediné, čo vyzeralo nádejnejšie, bola veterina v Košiciach. Tam som sa aj bola pozrieť a zdalo sa, že cez leto by , ale potom to padlo. Ja ich aj celkom chápem, predsa len som bola zo základnej školy a na to tu nie sme pripravení. V Česku to majú oveľa lepšie, tam majú projekt Otevřená věda, kam sa môžu študenti prihlasovať a školitelia si potom z tých prihlásených vyberajú. A dokonca tým deckám školiteľomaspoň čiastočne preplácajú cestovné aj iné náklady.
.takže na Slovensku vás nezobrali nikam. Čo ste teda robili?
Vymyslela som si vlastn výskum. V tom čase ma zaujalo rôzne pôsobenie liekov na deti a na dospelých. A zamýšľala som sa nad tým, či niečo podobné nefunguje aj pri rastlinách. Uvedomila som si, že to by sa dalo vyskúšať aj v mojich podmienkach. Pozrela som si nejaké vedecké publikácie a zistila som, že to nie je veľmi preskúmané. Tak som sa rozhodla, že sa na to pozriem.
.pozriete na čo?
Na to, či je nejaký rozdiel v pôsobení zinku na rôzne vývinové štádia rastlín. My bývame v paneláku a na prízemí sú spoločné priestory, ktoré neboli využívané. Tak sme sa dohodli so susedmi, že by som tam mohla mať svoje minilaboratórium. Rozhodla som sa to skúmať na fazuli. Tá jednak rýchlo rastie, takže som mohla mať rýchlo výsledky, a jednak je hospodársky významná, takže jej skúmanie môže mať, aspoň v princípe, aj praktický význam.
.ako vyzeral ten výskum?
som si, ako sa robia experimenty v rastlinnej fyziológii. Zistila som, že sa rastliny pest hydroponicky, čiže vo vodnom roztoku. Takýto postup umožňuje oveľa lepšiu kontrolu pomeru koncentrácií rôznych minerálov a podobne. Takže s mal zaváraninové poháre, v nich príslušné vodné roztoky, na tom položené drevené podpivníky a na nich semiačka. Nad nimi boli žiarivky mako slnečné svetlo a spínačom boli ovládané tak, aby šestnásť hodín denne svietili a osem hodín bola tma. So všetkým mi pomáhal ocko, za čo som mu veľmi vďačná. Moji rodičianepracujú vo výskume – mamka je a ocko šofér kamiónu – alema . A zároveň ma .
.čiže s technickou stránkou vám pomohol otec, ale inak ste to robili úplne sama?
onzultovala s doktorom z Bratislavy, ktorý mi aj poskytol chemikálie. Prvá várka fazulí mi skapala, takže som pestovala ešte raz. Pri tom pestovaní som ovplyvňovala množstvo zinku v roztokoch a potom som robila spektrometriu koreňov, listov a semien. A tiež som zisťovala, aké sú výnosy rastlín Nakoniec som spracovala a snažila som sa, aby to bolo naozaj tak, ako to má byť, aj so všetkou štatistikou – to som odkukala z článkov, ktoré som si prečítala.
.a aké boli výsledky?
Celkom zaujímavé. Keď sa zinok pridal úplne malým rastlinkám, veľmi rýchlo. Keď sa zinok pridal pred kvitnutím, tak to viedlo k vyšším výnosom, rastlinky boli odolnejšie a obsahovali viac zinku v semenách, čo je dobré. A keď bol zinok pridaný po kvitnutí, tak to malo opäť negatívn Ale nebolo to také dramatické, ako pri tých mladých rastlinkách.
.vraveli ste, že je dobré, ak semená obsahujú viac zinku. Je to preto, lebo s takýmito semenami dostávame v potrave viac stopového prvku, ktorý potrebujeme pre svoje zdravie?
Áno, toto je jeden dôvod, prečo je to dobré. Druhý dôvod je ten, že takéto semená poskytujú v prvých štádiách života viac živín rastline, ktorá z nich vyrastie.
.takže ste dokončili svoj prvý výskum a mali prvé výsledky. Čo bolo ďalej?
na súťaži. Zo slovenského kola do medzinárodnej súťaže, ktorá sa konala v . Tam som získala bronzovú medailu.
.spomedzi koľkých súťažiacich?
Bolo tamna slovensk biologick olympiád a na medzinárodnsúťaž Azerbajdžan, kde som získala tiež bronzovú medailu. A popritom som v tom výskume stále pokračovala, robila som ďalšie merania, vylepšovala štatistiku. S vylepšenou prácou som získala striebornú medailu v Gruzínsku a dostala som sa na prehliadku takýchto prác do Číny.
.takže tá fazuľa vám priniesla cestovanie, exotiku, prvé medzinárodné úspechy...
No, v skutočnosti neboli prvé. šte predtým vymyslela jeden fyzikálny experiment. Skúmala som, ako prepúšťajú látky rôznych farieb UV žiarenie. V podstate som chcela zistiť, akú farbu je v lete najvýhodnejšie nosiť. Znie to veľmi jednoducho, ale prakticky to až také jednoduché nebolo. Potrebovala som látky, ktoré budú mať rôzne farby, ale inak budú úplne identické. V tom mi veľmi pomohli zo Slovenky. Jednotlivé vzorky som potom ožarovala horským slnkom. Kúpila som si jednoduchý UV, ktorým som merala prienik žiarenia látkou. Merala som aj jej zohrievanie po určitých časových úsekoch. A s tým projektom som získala bronz v Istanbule. Ešte pred fazuľami.
.a všetko ešte na základnej škole, ak tomu dobre rozumiem.
Te n školeale . Číklad až
.na gymnáziu ste sa potom venovali čomu?
Jedna kamarátka mala konakt na bratislavskej lekárskej fakulte a cez ňu sme sa obidve dostali k možnosti pomáhať pri štatistickom výskume nádorov s neznámym primárnym ložiskom. S výsledkami som potom vystúpila na konferencii mladých onkológov v Brne. Bola som prváčka na gymnáziu a ešte som vtedy chodila s barlami – lyžovačka a odtrhnutý predný krížny väz – tak som tam asi celkom zapôsobila. Od doktora Uldriana som dostala ponuku robiť v iologickom ústave ekárskej fakulty Masarykovej univerzity. Tak som si podala žiadosť o grant, zo školy ma na šesť týždňov uvoľnili a išla som do Brna.
.a robili ste tam čo?
Doktor Uldrian ma pridelil k francúzskej doktorantke (pozn. redakcie – autor rozhovoru tvrdohlavo odmieta používať umelé slovo doktorand a trvá na slove doktorant) Amandine Verlande. Od nej som sa naučila základné laboratórne techniky molekulárnej biológie a pomáhala som jej s výskumom. Ona skúšala kombinovať 2-deoxyglukózu s jedným chemoterapeutikom a skúmala, ako to vplýva na metabolizm nádorovej bunky. A bola skvelá v tom, že mi veci vždy prvý raz ukázala a potom ma už nechala, nech to robím sama. Takým spôsobom som sa do toho rýchlo dostala a potom som už mohla trochu hovoriť aj do toho, čo sa bude robiť. Tak sme si navzájom radili.
.ako prváčka na gymnáziu ste radili francúzskej PhD študentke?
(Smiech.)
.čo bolo po tých šiestich týždňoch?
Vrátila som sa do školy a začala zháňať ďalšie peniažky, aby som znova mohla ísť do Brna. To sa mi nakoniec podarilo, ale až v lete po druhom ročníku. A vtedy som už robila . V tom čase sa blížila česká konferencia o využití prírodných látok v onkológii, a tak sme rozmýšľali, s čím by sme tam mohli ísť. A keďže vtedy bol taký aspirínový boom, tak sme sa s Amandine rozhodli skúsiť preskúmať ako pôsobí aspirín na melanóm – zhubný nádor kože. Ukázalo sa, že aspirín znižoval proliferáciu, čiže dospievanie a rast nádorových buniek. A keď som k aspirínu pridávala iné chemoterapeutiká, tak s niektorými látkami synergiprií. To znamená, že účinnosť kombinácie aspirínu s látkou bola vyššia než súčet účinností samotného aspirínu a tej látky.
.takže ste sa postupne dostali od súťaží k čistému výskumu?
V súťažiach som pokračovala. S obidvoma brnianskymi projektmi som sa zúčastnila národných aj medzinárodných súťaží a s obidvoma som postúpila až na Intel ISEF, čo je najväčšia svetová súťaž výskumných projektov mladých ľudí. Predminulý rok vo Phoenixe a minulý rok v Los Angeles. Bolo tam tisícpäťsto projektov, ľudia z celého sveta, je to naozaj tá najvyššia liga.
.moment, niečomu nerozumiem. Intel ISEF je súťaž stredoškolákov, ale vy ste minulý a predminulý rok už študovali na vysokej škole.
Na vysokej škole som od septembra 2013 a Intel ISEF býva na jar, takže ten prvý som stihla ešte ako stredoškoláčka. Len tesne, ale stihla. A tak tesne to bolo preto, lebo ja som tretí ročník gymnázia preskočila. Stále som sa v škole nudila, a tak som si začala študovať legislatívu a zisťovať, či sa nedá preskočiť ročník. Našťastie sa to dalo. Na ten druhý Intel ISEF som takže som nemohla súťažiť. Ale to nie je len o súťaži, veľmi veľa dávajú rozhovory s porotcami aj súťažiacich medzi sebou. Človek tam môže nadviazať veľa užitočných kontaktov.
.a tam ste nadviazali aj kontakty s niekým z Mayo Clinic?
Nie, to bolo inak. Pred maturitou som sa bola pozrieť na seminár klinického výskumu v Brne. Bol to seminár pre študentov medicíny a v rámci neho bola taká malá súťaž, išlo o návrh experimentu. yhrala, takže si ma všimli a docent Hořínek mi ponúkol miesto v jeho výskumnom tíme. Oni sa zaoberajú výskumom zobrazovania v neurológii a spolupracujú s Mayo Clinic. V tom čase začali uvažovať o prepojení neurologického zobrazovania s molekulárnu biológiou. To je dnes všeobecný trend, dnes už aj chirurgovia čítajú články, ktoré v sebe majú molekulárnej biológie. Čoraz viac sa totiž pozeráme na bunkovú podstatu rôznych ochorení. Aby som videla, čo by vlastne chcel v Brne robiť, tak ma poslal pozrieť sa na Mayo Clinic.
.ako dlho ste tam boli a čo ste tam robili?
Bola som tam tri týždne v decembri roku 2013, v skupine doktora Parneyho. Venujú sa glioblastómom, nádorom mozgu. Problém s liečbou týchto nádorov spočíva v tom, že chemterapeutiká neprechádzajú cez hematoencefalickú bariéru medzi mozgom a krvou. Pri týchto nádoroch je preto prvoradá chirurgická liečba a potom sa ožarovaním. Medián prežívania pacientov s glioblastómom je pritom len šesť až dvanásť mesiacov, čo je skutočne málo. Takže sa hľadajú nejaké iné možnosti a onkológia momentálne zažíva obdobie renesancie imunoterapie, pri ktorej pomáhame telu aby si pomohlo samo. A Parneyho skupina robí práve tento výskum, pričom majú molekulárnu aj zobrazovaciu vetvu. Ja som robila na výskume interakcií glioblastómu s bunkami imunitného systému.eny čas
.ovplyvnil vás nejako tento relatívne krátky pobyt?
Ovplyvnil ma veľmi, pretože na základe skúsenost z Mayo Clinic som sa rozhodla prejsť zo štúdia molekulárnej biológie na štúdium medicíny. Stále ma zaujíma predovšetkým výskum, ale ten sa dá robiť aj popri klinickej praxi, zatiaľ čo ak vyštudujem , tak ku klinickej praxi sa už nedostanem. A na Mayo som videla, že v medicínskom výskume majú ľudia s medicínskym vzdelaním určitý náskok pred tými, čo majú prírodovedné vzdelanie. Tak som sa rozhodla prestúpiť na medicínu do Prahy.
.takže výskum v Brne ste nechali celkom za sebou?
To práve teraz riešim. Rozmýšľa nad tým, že by som súbežne študovala v Brne aj v Prahe. Aj keď teraz sa skôr k tomu, že by som študovala len medicínu a súbežne s tým robila výskum v . Ale definitívne sa asi rozhodnem až keď sa vrátim z tohto druhého pobytu na Mayo Clinic.
.idete do toho istého laboratória, v ktorom ste už boli?
Nie, tentoraz idem do laboratória doktora Ericsona. On má vyštudovanú fyziku a bol jedným z ľudí, ktorí stáli pri zrode firmy Apple. Ale vtedy sa rozhodol, že sa nebude zabávať niečím, čoho budúcnosť je neistá, a radšej išiel na Mayo Clinic. Ja som sa s ním spoznala počas toho svojho prvého pobytu a potom sme sa stretli na konferencii v Prahe, kde mi ponúkol takúto letnú stáž. Aj oni robia v oblasti zobrazovania glioblastómov pomocou MRI, takže to súvisí s tým, čo som tam robila predtým.
.predpokladám, že okrem štúdia, výskumu a konferencií už nestíhate nič iné, ale predsa sa spýtam. Stíhate aj niečo iné?
Samozrejme. Vsa napríklad A mám kamarátov, chodievam sa s nimi zabaviť. Snažím sa športovať. Ak sa dá, tak aj každý deň. abeháme. ôžem kontrolovať záťaž, počet opakovaní, rýchlosť, sklon. Mám rada čísla a tam tie čísla mám. Keď behám vonku, tak síce nosím tracker, ale tam ten displej nevidím priamo a vtedy to ma baví.
.takže vlastne to všetko vcelku v pohode stíhate?
No, toho času naozaj nie je veľa a rada by som ho mala viac. Mám priateľa, ktorý študuje chémiu v Brne, robí v dvoch výskumných tímoch a cez víkendy ešte chodí lietať na . Takže na seba nemáme toľko času, koľko by sme chceli, ale zatiaľ to až tak nevadí. Vidíme sa skoro každý týždeň a keď sme spolu, tak si naozaj užijeme. A potom máme čas sústrediť sa na vedu. Dokonca si myslím, že takto je to lepšie. Keď som napríklad robila v lete v Brne na tom aspiríne, tak sme boli spolu každý deň a niežeby som nič nespravila, ale mohla som toho spraviť aj viac. (Smiech.)
Emília Petríková
Úspešná reprezentantka Slovenska na rôznych medzinárodných súťažiach mladých výskumníkov. Na súťaži Scientia pro Futuro získala za výskum behaviorálnej psychológie na modeli potápnikov vrúbených ocenenie od American Psychological Association. Za projekt Vplyv zinku na rôzne vývojové štádiá fazule záhradnej získala striebornú medailu na Medzinárodnej súťaži mladých inovátorov v Gruzínsku. S projektom Aspirín a kyselina salicylová v kombinácii s inhibíciou PI3K podporujúcou bunkovú smrť u malígneho melanómu vyhrala Súťaž Európskej únie pre mladých vedcov. S dvoma prácami postúpila aj na najväčšiu svetovú súťaž mladých vedcov Intel International Science and Engineering Fair.
Idem na dvaapolmesačnú stáž na Mayo Clinic, kde budem robiť výskum nádorov mozgu – glioblastómov.
.mayo Clinic je najväčšia nezisková výskumná nemocnica na svete, v rankingu amerických nemocníc je v mnohých oblastiach na prvom mieste. Ako sa dostane dvadsaťročná medička k výskumu na takejto klinike?
Na Mayo Clinic pred rokom a pol na takej kratšej stáži. Vtedy som pracovala na téme z molekulárnej biológie, ktorej sa venujem už štyri roky.Teraz a.
.no, vidím, že najlepšie asi bude začať naozaj od začiatku. Takže, odkedy sa vlastne venujete vede?
Vede pomerne skoro, vlastne ma to k nej ťahalo už odmalička. Zúčastňovala som sa na rôznych teoretických súťažiach, ako sú matematická alebo biologická olympiáda. Viac ma to ťahalo k , ale už vtedy som si uvedomovala, že ako celoživotná náplň ma to asi nebude baviť. Aplikovaná matematika, napríklad v ekonómii, to by ma asi nebavilo. A rovnako by pre mňa asi nebol ani výskum vo vysokej matematike, ktorá nemá priame praktické využitie. Takže som začal rozmýšľať skôr o prírodných vedách, ktoré ma v tom čase bavili všetky. Konkrétne k biológii som sa dostala cez svoje vlastné zdravotné problémy.
.niečo vážne?
ola obézne dievčatoho žlčové kamene. Tak som sa o to začala viac zaujímať a vtedy ma to chytilo. Keď som bola menšia, rada som čítala detektívky – také tie detské ako Troch pátračov a Thomasa Brezinu – a vo vede som zrazu uvidela to pátranie a objavovanie. Vtedy som začala chápať vedu ako detektívku, pri ktorej môže človek navyše vypátrať niečo, čo potom pomáha ľuďom. Takže ten môj prvý záujem bol taký teoretický, začala som namiesto detektívok čítať odbornejšie knižky. K praktickému výskumu som sa dostala až niekedy v siedmej triede.
.ako?
Vďaka úspechu na jednej zo súťaží som dostala ponuku ísť na medzinárodnú súťaž, ktorá v sebe spájala všetky prírodné vedy. Na ňu som musela pripraviť ešte malý výskumný projekt, ale mala som na to len veľmi málo času. Tak som Spísala som k tomu trochu teórie a urobila som merania spolužiak, kde som im napríklad merala tep po rôznych cvičeniach a potom to vyhodnotila podľa toho, či boli športovci, alebo skôr obézne deti. Nebolo to v podstate nič, ale vyskúšala som si, ako sa robí taký maličký experiment aj ako sa potom prezentujú výsledky. A zapáčilo sa mi to.
.takže ste sa tomu začali venovať?
Mala som pocit, že by ma to mohlo baviť. Ja som sa totiž v škole strašne nudila a hľadala som, čo by som mohla robiť namiesto školy. A keďže v Banskej Bystrici nebolo veľa príležitostí robiť medicínsky alebo biologický výskum, tak som napísala e-maily rôznym inštitúciám v Košiciach a v Bratislave, či by som nemohla robiť výskum u nich.
.to bolo v ktorej triede?
V ôsmej. Väčšinou mi prišli odpovede, že je pekné, že sa tak zaujímam a že mi držia palce. Jediné, čo vyzeralo nádejnejšie, bola veterina v Košiciach. Tam som sa aj bola pozrieť a zdalo sa, že cez leto by , ale potom to padlo. Ja ich aj celkom chápem, predsa len som bola zo základnej školy a na to tu nie sme pripravení. V Česku to majú oveľa lepšie, tam majú projekt Otevřená věda, kam sa môžu študenti prihlasovať a školitelia si potom z tých prihlásených vyberajú. A dokonca tým deckám školiteľomaspoň čiastočne preplácajú cestovné aj iné náklady.
.takže na Slovensku vás nezobrali nikam. Čo ste teda robili?
Vymyslela som si vlastn výskum. V tom čase ma zaujalo rôzne pôsobenie liekov na deti a na dospelých. A zamýšľala som sa nad tým, či niečo podobné nefunguje aj pri rastlinách. Uvedomila som si, že to by sa dalo vyskúšať aj v mojich podmienkach. Pozrela som si nejaké vedecké publikácie a zistila som, že to nie je veľmi preskúmané. Tak som sa rozhodla, že sa na to pozriem.
.pozriete na čo?
Na to, či je nejaký rozdiel v pôsobení zinku na rôzne vývinové štádia rastlín. My bývame v paneláku a na prízemí sú spoločné priestory, ktoré neboli využívané. Tak sme sa dohodli so susedmi, že by som tam mohla mať svoje minilaboratórium. Rozhodla som sa to skúmať na fazuli. Tá jednak rýchlo rastie, takže som mohla mať rýchlo výsledky, a jednak je hospodársky významná, takže jej skúmanie môže mať, aspoň v princípe, aj praktický význam.
.ako vyzeral ten výskum?
som si, ako sa robia experimenty v rastlinnej fyziológii. Zistila som, že sa rastliny pest hydroponicky, čiže vo vodnom roztoku. Takýto postup umožňuje oveľa lepšiu kontrolu pomeru koncentrácií rôznych minerálov a podobne. Takže s mal zaváraninové poháre, v nich príslušné vodné roztoky, na tom položené drevené podpivníky a na nich semiačka. Nad nimi boli žiarivky mako slnečné svetlo a spínačom boli ovládané tak, aby šestnásť hodín denne svietili a osem hodín bola tma. So všetkým mi pomáhal ocko, za čo som mu veľmi vďačná. Moji rodičianepracujú vo výskume – mamka je a ocko šofér kamiónu – alema . A zároveň ma .
.čiže s technickou stránkou vám pomohol otec, ale inak ste to robili úplne sama?
onzultovala s doktorom z Bratislavy, ktorý mi aj poskytol chemikálie. Prvá várka fazulí mi skapala, takže som pestovala ešte raz. Pri tom pestovaní som ovplyvňovala množstvo zinku v roztokoch a potom som robila spektrometriu koreňov, listov a semien. A tiež som zisťovala, aké sú výnosy rastlín Nakoniec som spracovala a snažila som sa, aby to bolo naozaj tak, ako to má byť, aj so všetkou štatistikou – to som odkukala z článkov, ktoré som si prečítala.
.a aké boli výsledky?
Celkom zaujímavé. Keď sa zinok pridal úplne malým rastlinkám, veľmi rýchlo. Keď sa zinok pridal pred kvitnutím, tak to viedlo k vyšším výnosom, rastlinky boli odolnejšie a obsahovali viac zinku v semenách, čo je dobré. A keď bol zinok pridaný po kvitnutí, tak to malo opäť negatívn Ale nebolo to také dramatické, ako pri tých mladých rastlinkách.
.vraveli ste, že je dobré, ak semená obsahujú viac zinku. Je to preto, lebo s takýmito semenami dostávame v potrave viac stopového prvku, ktorý potrebujeme pre svoje zdravie?
Áno, toto je jeden dôvod, prečo je to dobré. Druhý dôvod je ten, že takéto semená poskytujú v prvých štádiách života viac živín rastline, ktorá z nich vyrastie.
.takže ste dokončili svoj prvý výskum a mali prvé výsledky. Čo bolo ďalej?
na súťaži. Zo slovenského kola do medzinárodnej súťaže, ktorá sa konala v . Tam som získala bronzovú medailu.
.spomedzi koľkých súťažiacich?
Bolo tamna slovensk biologick olympiád a na medzinárodnsúťaž Azerbajdžan, kde som získala tiež bronzovú medailu. A popritom som v tom výskume stále pokračovala, robila som ďalšie merania, vylepšovala štatistiku. S vylepšenou prácou som získala striebornú medailu v Gruzínsku a dostala som sa na prehliadku takýchto prác do Číny.
.takže tá fazuľa vám priniesla cestovanie, exotiku, prvé medzinárodné úspechy...
No, v skutočnosti neboli prvé. šte predtým vymyslela jeden fyzikálny experiment. Skúmala som, ako prepúšťajú látky rôznych farieb UV žiarenie. V podstate som chcela zistiť, akú farbu je v lete najvýhodnejšie nosiť. Znie to veľmi jednoducho, ale prakticky to až také jednoduché nebolo. Potrebovala som látky, ktoré budú mať rôzne farby, ale inak budú úplne identické. V tom mi veľmi pomohli zo Slovenky. Jednotlivé vzorky som potom ožarovala horským slnkom. Kúpila som si jednoduchý UV, ktorým som merala prienik žiarenia látkou. Merala som aj jej zohrievanie po určitých časových úsekoch. A s tým projektom som získala bronz v Istanbule. Ešte pred fazuľami.
.a všetko ešte na základnej škole, ak tomu dobre rozumiem.
Te n školeale . Číklad až
.na gymnáziu ste sa potom venovali čomu?
Jedna kamarátka mala konakt na bratislavskej lekárskej fakulte a cez ňu sme sa obidve dostali k možnosti pomáhať pri štatistickom výskume nádorov s neznámym primárnym ložiskom. S výsledkami som potom vystúpila na konferencii mladých onkológov v Brne. Bola som prváčka na gymnáziu a ešte som vtedy chodila s barlami – lyžovačka a odtrhnutý predný krížny väz – tak som tam asi celkom zapôsobila. Od doktora Uldriana som dostala ponuku robiť v iologickom ústave ekárskej fakulty Masarykovej univerzity. Tak som si podala žiadosť o grant, zo školy ma na šesť týždňov uvoľnili a išla som do Brna.
.a robili ste tam čo?
Doktor Uldrian ma pridelil k francúzskej doktorantke (pozn. redakcie – autor rozhovoru tvrdohlavo odmieta používať umelé slovo doktorand a trvá na slove doktorant) Amandine Verlande. Od nej som sa naučila základné laboratórne techniky molekulárnej biológie a pomáhala som jej s výskumom. Ona skúšala kombinovať 2-deoxyglukózu s jedným chemoterapeutikom a skúmala, ako to vplýva na metabolizm nádorovej bunky. A bola skvelá v tom, že mi veci vždy prvý raz ukázala a potom ma už nechala, nech to robím sama. Takým spôsobom som sa do toho rýchlo dostala a potom som už mohla trochu hovoriť aj do toho, čo sa bude robiť. Tak sme si navzájom radili.
.ako prváčka na gymnáziu ste radili francúzskej PhD študentke?
(Smiech.)
.čo bolo po tých šiestich týždňoch?
Vrátila som sa do školy a začala zháňať ďalšie peniažky, aby som znova mohla ísť do Brna. To sa mi nakoniec podarilo, ale až v lete po druhom ročníku. A vtedy som už robila . V tom čase sa blížila česká konferencia o využití prírodných látok v onkológii, a tak sme rozmýšľali, s čím by sme tam mohli ísť. A keďže vtedy bol taký aspirínový boom, tak sme sa s Amandine rozhodli skúsiť preskúmať ako pôsobí aspirín na melanóm – zhubný nádor kože. Ukázalo sa, že aspirín znižoval proliferáciu, čiže dospievanie a rast nádorových buniek. A keď som k aspirínu pridávala iné chemoterapeutiká, tak s niektorými látkami synergiprií. To znamená, že účinnosť kombinácie aspirínu s látkou bola vyššia než súčet účinností samotného aspirínu a tej látky.
.takže ste sa postupne dostali od súťaží k čistému výskumu?
V súťažiach som pokračovala. S obidvoma brnianskymi projektmi som sa zúčastnila národných aj medzinárodných súťaží a s obidvoma som postúpila až na Intel ISEF, čo je najväčšia svetová súťaž výskumných projektov mladých ľudí. Predminulý rok vo Phoenixe a minulý rok v Los Angeles. Bolo tam tisícpäťsto projektov, ľudia z celého sveta, je to naozaj tá najvyššia liga.
.moment, niečomu nerozumiem. Intel ISEF je súťaž stredoškolákov, ale vy ste minulý a predminulý rok už študovali na vysokej škole.
Na vysokej škole som od septembra 2013 a Intel ISEF býva na jar, takže ten prvý som stihla ešte ako stredoškoláčka. Len tesne, ale stihla. A tak tesne to bolo preto, lebo ja som tretí ročník gymnázia preskočila. Stále som sa v škole nudila, a tak som si začala študovať legislatívu a zisťovať, či sa nedá preskočiť ročník. Našťastie sa to dalo. Na ten druhý Intel ISEF som takže som nemohla súťažiť. Ale to nie je len o súťaži, veľmi veľa dávajú rozhovory s porotcami aj súťažiacich medzi sebou. Človek tam môže nadviazať veľa užitočných kontaktov.
.a tam ste nadviazali aj kontakty s niekým z Mayo Clinic?
Nie, to bolo inak. Pred maturitou som sa bola pozrieť na seminár klinického výskumu v Brne. Bol to seminár pre študentov medicíny a v rámci neho bola taká malá súťaž, išlo o návrh experimentu. yhrala, takže si ma všimli a docent Hořínek mi ponúkol miesto v jeho výskumnom tíme. Oni sa zaoberajú výskumom zobrazovania v neurológii a spolupracujú s Mayo Clinic. V tom čase začali uvažovať o prepojení neurologického zobrazovania s molekulárnu biológiou. To je dnes všeobecný trend, dnes už aj chirurgovia čítajú články, ktoré v sebe majú molekulárnej biológie. Čoraz viac sa totiž pozeráme na bunkovú podstatu rôznych ochorení. Aby som videla, čo by vlastne chcel v Brne robiť, tak ma poslal pozrieť sa na Mayo Clinic.
.ako dlho ste tam boli a čo ste tam robili?
Bola som tam tri týždne v decembri roku 2013, v skupine doktora Parneyho. Venujú sa glioblastómom, nádorom mozgu. Problém s liečbou týchto nádorov spočíva v tom, že chemterapeutiká neprechádzajú cez hematoencefalickú bariéru medzi mozgom a krvou. Pri týchto nádoroch je preto prvoradá chirurgická liečba a potom sa ožarovaním. Medián prežívania pacientov s glioblastómom je pritom len šesť až dvanásť mesiacov, čo je skutočne málo. Takže sa hľadajú nejaké iné možnosti a onkológia momentálne zažíva obdobie renesancie imunoterapie, pri ktorej pomáhame telu aby si pomohlo samo. A Parneyho skupina robí práve tento výskum, pričom majú molekulárnu aj zobrazovaciu vetvu. Ja som robila na výskume interakcií glioblastómu s bunkami imunitného systému.eny čas
.ovplyvnil vás nejako tento relatívne krátky pobyt?
Ovplyvnil ma veľmi, pretože na základe skúsenost z Mayo Clinic som sa rozhodla prejsť zo štúdia molekulárnej biológie na štúdium medicíny. Stále ma zaujíma predovšetkým výskum, ale ten sa dá robiť aj popri klinickej praxi, zatiaľ čo ak vyštudujem , tak ku klinickej praxi sa už nedostanem. A na Mayo som videla, že v medicínskom výskume majú ľudia s medicínskym vzdelaním určitý náskok pred tými, čo majú prírodovedné vzdelanie. Tak som sa rozhodla prestúpiť na medicínu do Prahy.
.takže výskum v Brne ste nechali celkom za sebou?
To práve teraz riešim. Rozmýšľa nad tým, že by som súbežne študovala v Brne aj v Prahe. Aj keď teraz sa skôr k tomu, že by som študovala len medicínu a súbežne s tým robila výskum v . Ale definitívne sa asi rozhodnem až keď sa vrátim z tohto druhého pobytu na Mayo Clinic.
.idete do toho istého laboratória, v ktorom ste už boli?
Nie, tentoraz idem do laboratória doktora Ericsona. On má vyštudovanú fyziku a bol jedným z ľudí, ktorí stáli pri zrode firmy Apple. Ale vtedy sa rozhodol, že sa nebude zabávať niečím, čoho budúcnosť je neistá, a radšej išiel na Mayo Clinic. Ja som sa s ním spoznala počas toho svojho prvého pobytu a potom sme sa stretli na konferencii v Prahe, kde mi ponúkol takúto letnú stáž. Aj oni robia v oblasti zobrazovania glioblastómov pomocou MRI, takže to súvisí s tým, čo som tam robila predtým.
.predpokladám, že okrem štúdia, výskumu a konferencií už nestíhate nič iné, ale predsa sa spýtam. Stíhate aj niečo iné?
Samozrejme. Vsa napríklad A mám kamarátov, chodievam sa s nimi zabaviť. Snažím sa športovať. Ak sa dá, tak aj každý deň. abeháme. ôžem kontrolovať záťaž, počet opakovaní, rýchlosť, sklon. Mám rada čísla a tam tie čísla mám. Keď behám vonku, tak síce nosím tracker, ale tam ten displej nevidím priamo a vtedy to ma baví.
.takže vlastne to všetko vcelku v pohode stíhate?
No, toho času naozaj nie je veľa a rada by som ho mala viac. Mám priateľa, ktorý študuje chémiu v Brne, robí v dvoch výskumných tímoch a cez víkendy ešte chodí lietať na . Takže na seba nemáme toľko času, koľko by sme chceli, ale zatiaľ to až tak nevadí. Vidíme sa skoro každý týždeň a keď sme spolu, tak si naozaj užijeme. A potom máme čas sústrediť sa na vedu. Dokonca si myslím, že takto je to lepšie. Keď som napríklad robila v lete v Brne na tom aspiríne, tak sme boli spolu každý deň a niežeby som nič nespravila, ale mohla som toho spraviť aj viac. (Smiech.)
Emília Petríková
Úspešná reprezentantka Slovenska na rôznych medzinárodných súťažiach mladých výskumníkov. Na súťaži Scientia pro Futuro získala za výskum behaviorálnej psychológie na modeli potápnikov vrúbených ocenenie od American Psychological Association. Za projekt Vplyv zinku na rôzne vývojové štádiá fazule záhradnej získala striebornú medailu na Medzinárodnej súťaži mladých inovátorov v Gruzínsku. S projektom Aspirín a kyselina salicylová v kombinácii s inhibíciou PI3K podporujúcou bunkovú smrť u malígneho melanómu vyhrala Súťaž Európskej únie pre mladých vedcov. S dvoma prácami postúpila aj na najväčšiu svetovú súťaž mladých vedcov Intel International Science and Engineering Fair.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.