Pod lupou Jána Štrassera: Citius, altius, fortius?

No v prvom rade ho zdegradovalo to, že olympijskí Európania sa rozhodli založiť novú tradíciu práve v krajine, ktorej režim pred dvoma rokmi český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg označil za „rodinnú diktatúru“. Kto si myslí, že to bol len kniežací bonmot, mal by vedieť, že v Azerbajdžane tvrdou rukou vládne prezident Ilham Alijev, ktorý v roku 2003 prevzal moc od svojho otca, bývalého šéfa KGB v republike a člena niekdajšieho najvyššieho sovietskeho vedenia Gejdara Alijeva. Mimochodom, nebolo by od veci poznať pozadie pridelenia prvej euroolympiády do Azerbajdžanu. Odkryje niekto po FIFAgate aj Bakugate? O tom, že to celé posmrdkáva, svedčí aj fakt, že pokračovanie projektu Európskych hier je vo hviezdach – v roku 2019 sa mali konať v Holandsku, ale krajina sa ich organizácie zriekla.
Alijev neľutoval petrodoláre či petroruble na pompéznu potemkiniádu, propagujúcu jeho režim. Pátral som, ktorí európski lídri sa zúčastnili na otváracom ceremoniáli. Našiel som jedného – Slovensko reprezentoval druhý muž štátu Peter Pellegrini. Ako inak: Fico v Moskve, Pellegrini v Baku. No hlavnou hviezdou bola Lady Gaga, ktorá zaspievala slávny hit Johna Lennona Imagine. Tak to by nevymyslel ani Woody Allen s Monty Pythonmi dokopy.
Nech už Slovensko vyslalo do Baku koľkokoľvek športovcov a nech priniesli koľkokoľvek medailí, všetky majú nepríjemnú pachuť. Tá sa volá neprítomnosť demokracie, prenasledovanie opozície, likvidovanie zárodkov občianskej spoločnosti, väznenie politických odporcov a nezávislých novinárov... Jedným slovom – nesloboda.
V roku 1936 sa v Berlíne konali 11. letné olympijské hry. Iste, Nemecko ich získalo ešte v roku 1931, ale od roku 1933 už svet vedel, kto je Hitler, čo je nacizmus, čo je brutálny antisemitizmus... Nielenže na olympiáde židia nesmeli štartovať za Nemecko, ale dokonca šéf olympijského výboru USA (!) a neskorší predseda MOV Avery Brundage neváhal stiahnuť dvoch amerických židovských šprintérov Sama Stollera a Martyho Glickmana z americkej štafety na 4 x 100 metrov, lebo nechcel uraziť Hitlera tým, že by olympijské medaily získali židia.
Poučil sa svet (aspoň ten slobodný a demokratický) od tých čias? Zdalo sa, že áno: v roku 1974 pridelil MOV 22. letné olympijské hry 1980 Moskve. V roku 1979 Sovietsky zväz vtrhol do Afganistanu. Spojené štáty vyhlásili moskovskej olympiáde bojkot, pridalo sa ďalších vyše šesťdesiat krajín.
Nie, svet sa nepoučil. V roku 2008 bola 29. letná olympiáda v Pekingu, nikto nič nebojkotoval a na otváracom ceremoniáli sa zúčastnil prezident USA George W. Bush. V roku 2014 boli majstrovstvá sveta v hokeji v Lukašenkovom Bielorusku. Nikomu to nevadilo. V tom istom roku boli v Soči 22. zimné olympijské hry. Zazneli síce nejaké hlasy bojkotovať hry pre homofóbne Putinove zákony a najmä pre prudký prepad demokracie v Rusku, ale svet nemal záujem. Aj náš prezident Gašparovič sa popretŕčal v Soči, keď predtým so sebe vlastnou myšlienkovou hĺbkou vyhlásil, že politika do športu nepatrí. Mimochodom, presne to isté povedal v roku 1936 už spomínaný Avery Brundage. V roku 2018 budú v Rusku majstrovstvá sveta vo futbale, to už Putin bude mať za sebou pompézne oslavy storočnice VOSR. Ak dožijeme...
Ak sa nepoučil svet, prečo by sme sa mali poučiť my? Teda my Slováci. Tak ešte raz: v roku 1980 nešli západné krajiny na olympiádu do Moskvy, lebo Rusi vtrhli do Afganistanu. V roku 2014 si Rusko porušením medzinárodného práva prisvojilo Krym, v roku 2015 už druhý rok vedie nevyhlásenú agresívnu vojnu na východe Ukrajiny a Slovan Bratislava sa po bruchu plazí do ruskej KHL...