Človek by mal robiť to, čo miluje. A páni Gyárfáš a Malíček napísali knihu o filmoch, presnejšie o 100 filmoch, ešte presnejšie – o dvakrát päťdesiatich filmoch, ktoré milujú. Absolútne sa stotožňujem s ich úvodným názorom, že každé dejiny filmu sú osobné. Presne tak. Na Letnej filmovej škole, ktorú som roky navštevovala, nám starý pán režisér Lindsay Anderson povedal: „Ak vyjde o vašom filme zlá recenzia, netrápte sa, len si položte otázku: „A čo si vytvoril ty?“ Aj o tomto to je. O prístupe k dielu, ktoré nevznikne lusknutím prsta. Autori tejto filmovej knižky o tom vedia svoje. Každý už sám nejaké to dielko napísal. Naše filmové storočie je ich spoločné.
Hoci jeden z autorov prežil pubertu v sedemdesiatych a druhý v deväťdesiatych rokoch, hoci každý má veľmi originálny názor na zoraďovanie filmov do rôznych rebríčkov kvality, v konkrétnych textoch sa navzájom rešpektujú a snažia sa jeden druhého pochopiť. Dvadsaťročný vekový posun je skvelá zámienka. A číta sa veľmi dobre už aj preto, že netrpí syndrómom neživej a často vykonštruovanej teórie či analýzy.
Naše filmové storočie je úprimne živé, priznáva sa k slabostiam autorov. Je skrátka osobné. Vzniklo vzájomnou virtuálnou komunikáciou a donútilo občas jedného z dvojice zhliadnuť film, ktorý by si inak nepozrel. Obaja autori sympaticky tvrdia, že niet zbytočných filmov a že film má toľko dejín, koľko má divákov. Ohromné! Konečne si niekto myslí to, čo ja! Už rozdelenie do desiatich kapitol predznačuje, že výber bude vskutku originálny. A tak sa v úvodnej kapitole My generation (hitovka od kapely The Who), ktorá robí jasno v generačnom sebavedomí autorov, môžu vedľa seba objaviť napríklad Starci na chmelu a Trainspotting. Moje obľúbené filmy Rozhovor a Blade Runner sú spolu v kapitole There is no spoon (citácia z Matrixu) lebo hrdinov spája istý posun od bežnej reality. A tipnite si, čo spája film Limonádový Joe, Vreskot a Moulin Rouge. Kapitola Aristotle was not belgian (replika z filmu Ryba menom Wanda), ktorá tvrdí, že niet žánru, ktorý by neuniesol filozofický presah. Prípadne, čo také by ste zaradili vy do kapitoly Guilty pleasure? Ktoré filmy máte radi, aj keď tušíte, že by ste vlastne nemali? Autori tam šupli okrem iného Batmana, Tarantinových Nehanebných bastardov aj Jakubiska a jeho Postav dom, zasaď strom.
Nielen vďaka kapitolám cítime osobnú profesionálnu zainteresovanosť autorov – vysokoškolských pedagógov. Na každý vybratý titul ponúkajú vždy dve eseje – prvú od milovníka daného filmu a druhú ako komentár druhého autora. A práve tu sa začína ďalší neviditeľný level knihy. O akceptovaní názoru toho druhého. Možno je občas pridlhý a dal by sa dynamicky krátiť, ale stojí hneď vedľa ďalšieho, nemenej zaujímavého. Pútavé čítanie okorenené vlastnými skúsenosťami autorov. Začnite čítať od filmov, ktoré milujete. A pozrite si tie, o ktorých sa dočítate. Pretože, ako už bolo povedané, film je najviac.
Pozn. red.: Autori knihy František Gyárfáš a Juraj Malíček otvoria v piatok ráno o desiatej šnúru zaujímavých diskusií v stane .týždňa na Pohode. Pod názvom Do pekla s filmovými snobmi budú s prvými návštevníkmi hovoriť o filmoch bez predsudkov a s láskou.
.autorka je scenáristka.
Hoci jeden z autorov prežil pubertu v sedemdesiatych a druhý v deväťdesiatych rokoch, hoci každý má veľmi originálny názor na zoraďovanie filmov do rôznych rebríčkov kvality, v konkrétnych textoch sa navzájom rešpektujú a snažia sa jeden druhého pochopiť. Dvadsaťročný vekový posun je skvelá zámienka. A číta sa veľmi dobre už aj preto, že netrpí syndrómom neživej a často vykonštruovanej teórie či analýzy.
Naše filmové storočie je úprimne živé, priznáva sa k slabostiam autorov. Je skrátka osobné. Vzniklo vzájomnou virtuálnou komunikáciou a donútilo občas jedného z dvojice zhliadnuť film, ktorý by si inak nepozrel. Obaja autori sympaticky tvrdia, že niet zbytočných filmov a že film má toľko dejín, koľko má divákov. Ohromné! Konečne si niekto myslí to, čo ja! Už rozdelenie do desiatich kapitol predznačuje, že výber bude vskutku originálny. A tak sa v úvodnej kapitole My generation (hitovka od kapely The Who), ktorá robí jasno v generačnom sebavedomí autorov, môžu vedľa seba objaviť napríklad Starci na chmelu a Trainspotting. Moje obľúbené filmy Rozhovor a Blade Runner sú spolu v kapitole There is no spoon (citácia z Matrixu) lebo hrdinov spája istý posun od bežnej reality. A tipnite si, čo spája film Limonádový Joe, Vreskot a Moulin Rouge. Kapitola Aristotle was not belgian (replika z filmu Ryba menom Wanda), ktorá tvrdí, že niet žánru, ktorý by neuniesol filozofický presah. Prípadne, čo také by ste zaradili vy do kapitoly Guilty pleasure? Ktoré filmy máte radi, aj keď tušíte, že by ste vlastne nemali? Autori tam šupli okrem iného Batmana, Tarantinových Nehanebných bastardov aj Jakubiska a jeho Postav dom, zasaď strom.
Nielen vďaka kapitolám cítime osobnú profesionálnu zainteresovanosť autorov – vysokoškolských pedagógov. Na každý vybratý titul ponúkajú vždy dve eseje – prvú od milovníka daného filmu a druhú ako komentár druhého autora. A práve tu sa začína ďalší neviditeľný level knihy. O akceptovaní názoru toho druhého. Možno je občas pridlhý a dal by sa dynamicky krátiť, ale stojí hneď vedľa ďalšieho, nemenej zaujímavého. Pútavé čítanie okorenené vlastnými skúsenosťami autorov. Začnite čítať od filmov, ktoré milujete. A pozrite si tie, o ktorých sa dočítate. Pretože, ako už bolo povedané, film je najviac.
Pozn. red.: Autori knihy František Gyárfáš a Juraj Malíček otvoria v piatok ráno o desiatej šnúru zaujímavých diskusií v stane .týždňa na Pohode. Pod názvom Do pekla s filmovými snobmi budú s prvými návštevníkmi hovoriť o filmoch bez predsudkov a s láskou.
.autorka je scenáristka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.