Počas prvej vlády Roberta Fica zaviedlo ministerstvo zdravotníctva, ktoré vtedy riadil nominant Smeru Richard Raši, nové pravidlá pri verejných obstarávaniach. „Podľa príručky pre prijímateľa eurofondov z operačného programu Zdravotníctvo sme boli povinní realizovať maximálne dve obstarávania. Jedno na stavebný dozor a jedno na ostatné aktivity s upozornením, že nie je možné predmet obstarávania rozdeliť na stavebné práce a dodávku prístrojov,“ vysvetľuje právnik nemocnice v Starej Ľubovni Milan Knapík.
To znamená, že ak chcela nemocnica rekonštruovať staré priestory alebo postaviť nové, a zároveň tam nakúpiť aj zdravotnícku techniku, v podstate mala len dve možnosti: buď budú stavebné firmy dodávať zdravotnícku techniku, alebo zdravotnícke firmy stavať. Časopis .týždeň a združenie Via Iuris si od slovenských nemocníc vyžiadali zoznam dodávateľov ultrazvukov. Z podkladov, ktoré nám zatiaľ poslalo 34 nemocníc, vyplýva, že z tohto biznisu profitovali aj stavebné firmy Váhostav alebo PKB Invest.
Keďže išlo o subdodávky, aj ceny prístrojov boli o dosť vyššie, ako je obvyklé. Napríklad Váhostav dodal v apríli 2011 Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici ultrazvuk Acuson Antares od spoločnosti Siemens za 264-tisíc eur. Nemocnica v Starej Ľubovni zase kúpila v októbri 2010 od firmy PKB Invest dva kusy rovnakého prístroja za 251-tisíc, respektíve za 179-tisíc eur. Obidve nemocnice pritom podpísali zmluvy o čerpaní eurofondov pre tieto projekty deň pred nástupom vlády Ivety Radičovej. Okrem toho, v roku 2014 kúpila nemocnica v Ústí nad Labem ultrazvuk Acuson Antares – priamo od zástupcu spoločnosti Siemens v Česku – len za 43-tisíc eur.
Konateľ PKB Invest Ján Bync tvrdí, že k cene za ultrazvuky si neúčtovali žiadnu maržu. Hovorca Váhostavu Tomáš Halán zase upozorňuje, že treba porovnávať cenu zákazky ako celku, nielen jej časti. K výške prípadnej marže sa vyjadriť nevedel, keďže dokumentáciu firmy zaistili vyšetrovatelia, ktorí skúmajú obchodné praktiky firmy Váhostav. Činnosť spoločnosti PKB Invest zase preveruje Protimonopolný úrad – pre podozrenie z kartelu. V tendri na dostavbu nemocničného pavilónu košickej univerzitnej nemocnice z roku 2013 za približne 26,5 milióna eur sa totiž mala dohodnúť s firmou Chemkostav, kto predloží akú ponuku.
Súťaž organizovala spoločnosť Pro Tender, ktorú vlastní Peter Hložný – bývalý spolužiak exministra zdravotníctva Rašiho. Hložný bol spolu s konateľmi Chemkostavu a PKB Invest aj obvinený, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik však trestné stíhanie zastavil. Raši zodpovednosť za predražené nákupy ultrazvukov odmieta: „Príručka pre prijímateľa eurofondov je vždy pripravovaná výlučne odbornými útvarmi. Žiadny minister do nej nevstupuje a verím, že ani vstupovať nebude. Takisto som sa na jej obsahu nepodieľal ani ja. Ide o odborný materiál, ktorý pripravoval pán Vanko v súlade s platnou legistatívou.” S vtedajším generálnym riaditeľom sekcie európskych projektov na ministerstve Marekom Vankom sa nám spojiť nepodarilo.
Chybné nastavenie pravidiel, pre ktoré dodávali nemocniciam predražené ultrazvuky aj stavebné firmy, odmieta aj súčasné vedenie rezortu zdravotníctva. Podľa hovorcu ministerstva Petra Bublu sa to vraj mohlo riešiť tak, že firmy by išli do súťaží v konzorciách. Nemocnice však nikoho neprinútia, aby sa spojil s iným. „Prijímatelia nenávratných finančných prostriedkov sa dostávajú do takej neistoty pri kontrolách a monitorovaní projektov, že vážne uvažujú, či v budúcnosti budú využívať túto formu financovania investícii,“ tvrdí právnik nemocnice v Starej Ľubovni Milan Knapík.
Systém, ktorý sa nastavil za ministra Rašiho, fungoval do apríla 2011. Potom ho zrušila Európska únia. To znamená, že dnes už nemocnice nemôžu spojiť výber dodávateľa stavebných prác (rekonštrukcia zdravotníckych zariadení) napríklad s nákupom ultrazvukov.
.autor je spolupracovník .týždňa
To znamená, že ak chcela nemocnica rekonštruovať staré priestory alebo postaviť nové, a zároveň tam nakúpiť aj zdravotnícku techniku, v podstate mala len dve možnosti: buď budú stavebné firmy dodávať zdravotnícku techniku, alebo zdravotnícke firmy stavať. Časopis .týždeň a združenie Via Iuris si od slovenských nemocníc vyžiadali zoznam dodávateľov ultrazvukov. Z podkladov, ktoré nám zatiaľ poslalo 34 nemocníc, vyplýva, že z tohto biznisu profitovali aj stavebné firmy Váhostav alebo PKB Invest.
Keďže išlo o subdodávky, aj ceny prístrojov boli o dosť vyššie, ako je obvyklé. Napríklad Váhostav dodal v apríli 2011 Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici ultrazvuk Acuson Antares od spoločnosti Siemens za 264-tisíc eur. Nemocnica v Starej Ľubovni zase kúpila v októbri 2010 od firmy PKB Invest dva kusy rovnakého prístroja za 251-tisíc, respektíve za 179-tisíc eur. Obidve nemocnice pritom podpísali zmluvy o čerpaní eurofondov pre tieto projekty deň pred nástupom vlády Ivety Radičovej. Okrem toho, v roku 2014 kúpila nemocnica v Ústí nad Labem ultrazvuk Acuson Antares – priamo od zástupcu spoločnosti Siemens v Česku – len za 43-tisíc eur.
Konateľ PKB Invest Ján Bync tvrdí, že k cene za ultrazvuky si neúčtovali žiadnu maržu. Hovorca Váhostavu Tomáš Halán zase upozorňuje, že treba porovnávať cenu zákazky ako celku, nielen jej časti. K výške prípadnej marže sa vyjadriť nevedel, keďže dokumentáciu firmy zaistili vyšetrovatelia, ktorí skúmajú obchodné praktiky firmy Váhostav. Činnosť spoločnosti PKB Invest zase preveruje Protimonopolný úrad – pre podozrenie z kartelu. V tendri na dostavbu nemocničného pavilónu košickej univerzitnej nemocnice z roku 2013 za približne 26,5 milióna eur sa totiž mala dohodnúť s firmou Chemkostav, kto predloží akú ponuku.
Súťaž organizovala spoločnosť Pro Tender, ktorú vlastní Peter Hložný – bývalý spolužiak exministra zdravotníctva Rašiho. Hložný bol spolu s konateľmi Chemkostavu a PKB Invest aj obvinený, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik však trestné stíhanie zastavil. Raši zodpovednosť za predražené nákupy ultrazvukov odmieta: „Príručka pre prijímateľa eurofondov je vždy pripravovaná výlučne odbornými útvarmi. Žiadny minister do nej nevstupuje a verím, že ani vstupovať nebude. Takisto som sa na jej obsahu nepodieľal ani ja. Ide o odborný materiál, ktorý pripravoval pán Vanko v súlade s platnou legistatívou.” S vtedajším generálnym riaditeľom sekcie európskych projektov na ministerstve Marekom Vankom sa nám spojiť nepodarilo.
Chybné nastavenie pravidiel, pre ktoré dodávali nemocniciam predražené ultrazvuky aj stavebné firmy, odmieta aj súčasné vedenie rezortu zdravotníctva. Podľa hovorcu ministerstva Petra Bublu sa to vraj mohlo riešiť tak, že firmy by išli do súťaží v konzorciách. Nemocnice však nikoho neprinútia, aby sa spojil s iným. „Prijímatelia nenávratných finančných prostriedkov sa dostávajú do takej neistoty pri kontrolách a monitorovaní projektov, že vážne uvažujú, či v budúcnosti budú využívať túto formu financovania investícii,“ tvrdí právnik nemocnice v Starej Ľubovni Milan Knapík.
Systém, ktorý sa nastavil za ministra Rašiho, fungoval do apríla 2011. Potom ho zrušila Európska únia. To znamená, že dnes už nemocnice nemôžu spojiť výber dodávateľa stavebných prác (rekonštrukcia zdravotníckych zariadení) napríklad s nákupom ultrazvukov.
.autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.