Začiatkom apríla parížsky súdny dvor vyniesol rozsudok vytvárajúci precedens, ktorý môže výrazne obmedziť slobodu publikovania na internete.
Tri francúzske internetové stránky, jeden spravodajský server, ktorý zobrazuje odkazy na iné stránky a zoraďuje ich podľa návštevnosti, a dva blogy dostali vysoké pokuty za to, že podľa rozhodnutia súdu narušili súkromie herca Olivera Martineza. Neprevinili sa tým, že by o ňom a o jeho partnerke Kylie Minogue samy napísali niečo nevhodné, ale tým, že na svojich stránkach uviedli aktívny odkaz (hyperlink) na inú stránku, ktorá rozpitvávala vzťah týchto dvoch celebrít.
Podľa súdu vedomé vloženie aktívneho odkazu na stránku, ktorá čitateľa presmeruje na cudzí text, je blízke samotnému napísaniu toho textu. Tým teda tieto tri stránky porušili 9. článok francúzskeho občianskeho zákonníka, chrániaci právo občanov na súkromie.
Prevádzkovateľ spravodajského servera, proti ktorému sa spor viedol v prvom rade, vyhlásil, že sa odvolá na najvyšší súd. V každom prípade však bude nútený zastaviť publikovanie, pretože nie je v jeho reálnych možnostiach kontrolovať všetky hyperlinky, ktoré sa na jeho serveri objavia. Podľa Struana Robertsa, editora portálu out-law.com, ktorý prípad komentoval z pohľadu britského práva, hyperlinkovanie na kontroverzné stránky môže dostať mnohých prevádzkovateľov serverov do problémov. Hyperlink na stránky, ktoré porušujú autorské práva sa tak môže považovať za distribúciu nelegálnych kópií, hyperlinkovanie na materiály zaoberajúce sa terorizmom sa môžu potom posudzovať podľa zákonov potierajúcich terorizmus atď.
Hyperlinkovanie a prepojenosť je najvlastnejšou podstatou internetu, rovnako ako živelná tvorba anonymnej masy ľudí. Mnoho serverov môže tento právny precedens v snahe predísť problémom a súdnym sporom viesť k opatreniam, ktoré budú všemožne obmedzovať základné atribúty internetového publikovania.
Robertson v súvislosti s prípadom poukázal na rozhodnutie britského súdu z roku 1894, keď obžalovaný sedel pod pútačom s hanlivými urážkami a upozorňoval naň okoloidúcich. Nebol tu žiadny dôkaz o tom, že by obžalovaný pútač vyrobil, ale to, že upozorňoval na pútač, ho robilo za čin nactiutŕhania spoluzodpovedným.
Tri francúzske internetové stránky, jeden spravodajský server, ktorý zobrazuje odkazy na iné stránky a zoraďuje ich podľa návštevnosti, a dva blogy dostali vysoké pokuty za to, že podľa rozhodnutia súdu narušili súkromie herca Olivera Martineza. Neprevinili sa tým, že by o ňom a o jeho partnerke Kylie Minogue samy napísali niečo nevhodné, ale tým, že na svojich stránkach uviedli aktívny odkaz (hyperlink) na inú stránku, ktorá rozpitvávala vzťah týchto dvoch celebrít.
Podľa súdu vedomé vloženie aktívneho odkazu na stránku, ktorá čitateľa presmeruje na cudzí text, je blízke samotnému napísaniu toho textu. Tým teda tieto tri stránky porušili 9. článok francúzskeho občianskeho zákonníka, chrániaci právo občanov na súkromie.
Prevádzkovateľ spravodajského servera, proti ktorému sa spor viedol v prvom rade, vyhlásil, že sa odvolá na najvyšší súd. V každom prípade však bude nútený zastaviť publikovanie, pretože nie je v jeho reálnych možnostiach kontrolovať všetky hyperlinky, ktoré sa na jeho serveri objavia. Podľa Struana Robertsa, editora portálu out-law.com, ktorý prípad komentoval z pohľadu britského práva, hyperlinkovanie na kontroverzné stránky môže dostať mnohých prevádzkovateľov serverov do problémov. Hyperlink na stránky, ktoré porušujú autorské práva sa tak môže považovať za distribúciu nelegálnych kópií, hyperlinkovanie na materiály zaoberajúce sa terorizmom sa môžu potom posudzovať podľa zákonov potierajúcich terorizmus atď.
Hyperlinkovanie a prepojenosť je najvlastnejšou podstatou internetu, rovnako ako živelná tvorba anonymnej masy ľudí. Mnoho serverov môže tento právny precedens v snahe predísť problémom a súdnym sporom viesť k opatreniam, ktoré budú všemožne obmedzovať základné atribúty internetového publikovania.
Robertson v súvislosti s prípadom poukázal na rozhodnutie britského súdu z roku 1894, keď obžalovaný sedel pod pútačom s hanlivými urážkami a upozorňoval naň okoloidúcich. Nebol tu žiadny dôkaz o tom, že by obžalovaný pútač vyrobil, ale to, že upozorňoval na pútač, ho robilo za čin nactiutŕhania spoluzodpovedným.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.