Republikánsky prezidentský kandidát, senátor John McCain, minulý týždeň zverejnil vyše tisíc strán záznamov o svojom zdravotnom stave. Bolo to v reakcii na obavy, či je vo veku 71 rokov schopný zvládnuť jeden z najťažších úradov sveta.
Na slovenské pomery neobvyklá, v Spojených štátoch štandardná otvorenosť. Ľudia majú prehľad o zdraví činiteľov, ktorých si platia. Viac ako McCainovo zdravie však tentoraz zaujali správy o chorobe jeho o päť rokov staršieho kolegu, demokratického senátora Edwarda Kennedyho, ktorému objavili zhubný nádor na mozgu.
Kennedyovci predstavujú v Amerike mnohé: dynastiu, ságu, značku. A tiež aktuálnu symboliku – na nedávnu reč prezidenta Busha v Izraeli o nerozumnosti vyjednávania so svetovými diktátormi reagoval demokratický uchádzač na prezidenta Barack Obama, že aj prezident John F. Kennedy sa vo Viedni stretol so sovietskym vodcom Chruščovom (väčšina reakcií pritom Obamu schladila tým, že stretnutie s Chruščovom v roku 1961 bolo chybou, pretože Chruščov jednal s Kennedym „ako s malým chlapcom“, o pár mesiacov nechal vo východnom Berlíne postaviť múr a poslal na Kubu jadrové zbrane).
John F. Kennedy zostáva najznámejšou postavou kennedyovskej dynastie. Jeho mladší brat Robert bol ministrom spravodlivosti a niekoľko rokov senátorom. Ich ešte mladší brat Edward sa tiež uchádzal o prezidentský post (prehral demokratickú nomináciu v roku 1980 s Jamesom Carterom), jeho najdôležitejšou dráhou však je vyše 45-ročné pôsobenie v Senáte. Edward Kennedy väčšinou zastával ľavicovo-liberálne postoje, presadzujúce silnejšiu úlohu štátu v „presadzovaní dobra“. Ukážkou americkej politickej kultúry je však úprimnosť, s akou Kennedymu v posledných dňoch želajú zdravie aj jeho najzarytejší republikánski odporcovia.
Kennedyovský mýtus má ešte dva rozmery: tragický a monarchistický. Tragický spočíva v násilnej smrti prezidenta Kennedyho v roku 1963, ale aj Roberta Kennedyho v roku 1968. A tiež v leteckej havárii prezidentovho syna Johna Kennedyho v roku 1999. Monarchistický rozmer spočíva v tom, že kennedyovská dynastia (John F. Kennedy mal šesť súrodencov) je v čomsi obdobou európskych kráľovských rodov, ktorých slovo či prítomnosť vždy zavážia. Bill Clinton sa napríklad zvykol chváliť, že mal ako malý chlapec fotku s prezidentom Kennedym, a dráhu Edwarda Kennedyho ako neformálnej autority Demokratov v Senáte dnes niektorí komentátori odporúčajú aj prehrávajúcej Hillary. A aj januárové silné odporúčanie Edwarda Kennedyho, aby demokratickí voliči podporili Baracka Obamu, prispelo k tomu, že sa misky váh prikláňajú k Obamovi.
V biznise sa niektorí pokúšajú vyčísliť hodnotu značiek. Tie najdrahšie sú v miliardách dolárov. V Amerike je však hodnota „značky Kennedy“ stále nevyčísliteľná.
Na slovenské pomery neobvyklá, v Spojených štátoch štandardná otvorenosť. Ľudia majú prehľad o zdraví činiteľov, ktorých si platia. Viac ako McCainovo zdravie však tentoraz zaujali správy o chorobe jeho o päť rokov staršieho kolegu, demokratického senátora Edwarda Kennedyho, ktorému objavili zhubný nádor na mozgu.
Kennedyovci predstavujú v Amerike mnohé: dynastiu, ságu, značku. A tiež aktuálnu symboliku – na nedávnu reč prezidenta Busha v Izraeli o nerozumnosti vyjednávania so svetovými diktátormi reagoval demokratický uchádzač na prezidenta Barack Obama, že aj prezident John F. Kennedy sa vo Viedni stretol so sovietskym vodcom Chruščovom (väčšina reakcií pritom Obamu schladila tým, že stretnutie s Chruščovom v roku 1961 bolo chybou, pretože Chruščov jednal s Kennedym „ako s malým chlapcom“, o pár mesiacov nechal vo východnom Berlíne postaviť múr a poslal na Kubu jadrové zbrane).
John F. Kennedy zostáva najznámejšou postavou kennedyovskej dynastie. Jeho mladší brat Robert bol ministrom spravodlivosti a niekoľko rokov senátorom. Ich ešte mladší brat Edward sa tiež uchádzal o prezidentský post (prehral demokratickú nomináciu v roku 1980 s Jamesom Carterom), jeho najdôležitejšou dráhou však je vyše 45-ročné pôsobenie v Senáte. Edward Kennedy väčšinou zastával ľavicovo-liberálne postoje, presadzujúce silnejšiu úlohu štátu v „presadzovaní dobra“. Ukážkou americkej politickej kultúry je však úprimnosť, s akou Kennedymu v posledných dňoch želajú zdravie aj jeho najzarytejší republikánski odporcovia.
Kennedyovský mýtus má ešte dva rozmery: tragický a monarchistický. Tragický spočíva v násilnej smrti prezidenta Kennedyho v roku 1963, ale aj Roberta Kennedyho v roku 1968. A tiež v leteckej havárii prezidentovho syna Johna Kennedyho v roku 1999. Monarchistický rozmer spočíva v tom, že kennedyovská dynastia (John F. Kennedy mal šesť súrodencov) je v čomsi obdobou európskych kráľovských rodov, ktorých slovo či prítomnosť vždy zavážia. Bill Clinton sa napríklad zvykol chváliť, že mal ako malý chlapec fotku s prezidentom Kennedym, a dráhu Edwarda Kennedyho ako neformálnej autority Demokratov v Senáte dnes niektorí komentátori odporúčajú aj prehrávajúcej Hillary. A aj januárové silné odporúčanie Edwarda Kennedyho, aby demokratickí voliči podporili Baracka Obamu, prispelo k tomu, že sa misky váh prikláňajú k Obamovi.
V biznise sa niektorí pokúšajú vyčísliť hodnotu značiek. Tie najdrahšie sú v miliardách dolárov. V Amerike je však hodnota „značky Kennedy“ stále nevyčísliteľná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.