Slovenská koruna si posledné mesiace svojej existencie doslova užíva. Dolár už sa vymieňa za menej ako 20 korún a ak to ešte pár týždňov pôjde tak ako v tých minulých, budeme mať euro za 30. Budeme?
Koruna beží svoje posledné preteky s časom. Ak všetko pôjde podľa plánu, už o mesiac a pol, presne 8. júla, by malo padnúť rozhodnutie o konverznom kurze koruny pri prechode na euro, a potom debaty o kurzovom vývoji ustanú, rovnako ako sám vývoj kurzu. A práve to je dnes v hre – pri akom kurze vymeníme všetky naše korunové úspory, ceny, výplaty a dôchodky na eurové.
.prečo ten zhon?
Aj keď to znie čudne, finálny konverzný kurz je predmetom vyjednávania. Slovenské ministerstvo financií (s asistenciou centrálnej banky) bude o tom, akým pomerom sa budú na Slovensku meniť peniaze, rokovať so zodpovednými európskymi inštitúciami. Toto vyjednávanie však má určené mantinely – všeobecne sa má za to, že finálny konverzný kurz sa môže nachádzať len v rámci úrovní, na ktorých už koruna niekedy bola. Inými slovami: len ťažko môže byť konverzný kurz stanovený napríklad na 31 korún za euro, keď najsilnejšou úrovňou, akú kedy koruna voči euru dosiahla, bolo povedzme 32 korún. Toto očakávanie je jedným z hlavných dôvodov mimoriadne rýchleho posilňovania koruny v posledných týždňoch. Investori sa z viacerých dobrých dôvodov spoliehajú na to, že konverzný kurz bude ešte silnejší než je ten dnešný, a tak tlačia korunu čo najnižšie, aby vytvorili priestor na toto vyjednávanie. Najnižšia možná hranica je pri dnešnej centrálnej parite (stred pásma, v rámci ktorého sa koruna pred prijatím eura môže pohybovať) na úrovni 30,126 koruny za jedno euro, priestor na klesanie tu teda ešte existuje.
Kuloárne informácie, ktoré sa .týždňu podarilo získať od veľmi zainteresovaných zdrojov, ktoré však vzhľadom na citlivosť veci nechcú byť menované, sú pre priaznivcov silného konverzného kurzu pomerne optimistické. Keďže po viacerých „sklamaniach“, naposledy po zavedení eura v Slovinsku, už Európska komisia a ECB nechcú čeliť ďalšej strate kredibility, údajne zatiaľ nenamietajú proti silnejúcej korune. Čím silnejší bude totiž konverzný kurz koruny, tým väčší „vankúš“ na zmiernenie inflačných tlakov si slovenská ekonomika vytvorí, a o udržanie prijateľnej inflácie práve ide.
.zmierený guvernér
Za silný výmenný kurz sa viackrát v posledných týždňoch vyslovil predseda vlády, čo nie je príliš prekvapivé, keďže veľký biznis (abstrahujúc od sponzorov Smeru) nie je v portfóliu jeho spojencov. Exportéri síce so silným kurzom prichádzajú o časť zárobkov na zahraničných trhoch, pri pohľade na priaznivé štatistiky ziskovosti sa však zdá, že zatiaľ naozaj nemajú dôvod príliš sa sťažovať. Práve obavy z problémov, ktoré môže prisilný výmenný kurz spôsobiť exportérom, stáli za všetkými doterajšími snahami brzdiť posilňovanie koruny. A ešte pred pár týždňami sa zdalo, že silný konverzný kurz má odporcu aj v osobe guvernéra centrálnej banky – dával si síce pozor na slová, ale „reč tela“ ho prezrádzala. Zdá sa však, že sa to definitívne zmenilo. Keď minulý týždeň výmenný kurz atakoval hranicu 31 korún za euro a 19,80 za dolár, guvernér dal trhom jasný signál, že tento pohyb nevníma ako problém, čo v danej situácii pre investorov znamená povzbudenie na ďalšie kupovanie koruny, a teda ďalšiemu posilňovaniu jej kurzu. „Slovenská ekonomika naozaj z hľadiska porovnávania produktivity a iných parametrov vytvára priestor na posilňovanie. Samozrejme je otázka, ako rýchlo a v akom čase, ale vo všeobecnosti je ten trend relatívne v súlade s vývojom ekonomiky,“ vyhlásil guvernér Ivan Šramko. Je veľmi pravdepodobné, že tým spečatil smer, ktorým koruna do onoho 8. júna pôjde.
Ešte pred pár týždňami sa zdalo, že kurz 32 korún za euro by bol dobrý. Teraz, keď už dosiahol úroveň 31 korún a tlaky na ďalšie zhodnotenie koruny neustávajú, sa zdá, že reálna začína byť aj úplná blízkosť „magickej“ tridsiatky. A keby sa opäť menila centrálna parita, ktovie... Napokon, pri 30 korunách za euro by sa aspoň ľahšie prepočítavalo.
.na kurze záleží
To, že výmenný kurz je tak ostro sledovaný teraz, keď je v hre budúca hodnota nášho majetku pri prechode na novú menu, je pochopiteľné. Mali by sme si však priznať, že sila koruny bola pre nás vždy predmetom istej fascinácie.
Výmenný kurz tu bol, viac než býva zvykom, návestidlom spoločenského sebavedomia alebo depresie. Aj preto bolo pre mnohých po rozpade Československa traumatizujúce, aj keď veľmi vystihujúce, sledovať vývoj po rozdelení, keď sa česká koruna rýchlo stala citeľne silnejšou. Keď v roku 1997 na pár hodín slovenská koruna v sile predbehla českú (vinou vtrhnutia finančnej krízy k našim susedom), nezabudla to Mečiarova vláda poriadne nahlas zdôrazniť. Keď sa obdobie mečiarizmu v roku 1998 končilo, bránila NBS výmenný kurz do posledného dychu – nechcela vraj zasiahnuť do politického vývoja tým, že by pripustila výrazné znehodnotenie koruny (ako dôsledok nahromadených problémov, spôsobených odchádzajúcou vládou HZDS, SNS a Združenia robotníkov) krátko pred voľbami. A tak sa koruna výrazne oslabila hneď po voľbách. Prepad prišiel aj na jar 1999 (dolár vtedy stál viac ako 50 korún!), keď nová Dzurindova vláda pre spory reformátorov s ľavicovou SDĽ nebola schopná urýchlene prijať opatrenia na stabilizáciu verejných financií.
Odvtedy sa koruna dlhodobo (s malými výkyvmi) posilňovala, a vždy to znamenalo i dôležitý impulz pre sebavedomie politikov aj ich voličov. Napokon, silnejšia koruna znamená, že si vo svete môžeme dovoliť viac, a aj veci z dovozu sú lacnejšie...
Výmenný kurz má pre malú a otvorenú ekonomiku (v ktorej sa veľa dováža a veľa vyváža), veľmi dôležitý vplyv aj z dôvodov, ktoré sú trochu menej emocionálne ako spomínané sebavedomie.
Kurz slovenskej koruny s americkým dolárom ovplyvňuje ceny ropy. Lepšie povedané, ovplyvňoval, pretože dnes je pozitívny vplyv slabého dolára kompenzovaný závratne rastúcimi cenami ropy (v priebehu niekoľkých rokov z 20 na 130 UDS za barel), čo je okrem iného dôsledkom toho, že dolár padá voči všetkým hlavným menám rýchlejšie, než sú producenti ropy ochotní znášať. Ale ešte donedávna bolo najmä pre ceny pohonných látok dôležité, koľko dolár stojí.
Kurz slovenskej koruny s českou korunou je dôležitý aj pre obchodné vzťahy s najbližším a najväčším obchodným partnerom Slovenska. Ak je česká koruna výrazne silnejšia, sú pre nás české výrobky, počnúc čokoládovou Fidorkou a končiac novou Octaviou, drahšie. Na druhej strane, slovenskí výrobcovia, ktorí do Česka svoje produkty vyvážajú, vtedy inkasujú viac. Kým v posledných rokoch sa vyvíjali česká a slovenská koruna pri relatívne stabilnom vzájomnom kurze ako regionálne sestry voči euru či doláru v podstate takmer rovnako, po prijatí eura na Slovensku sa kurz (tentoraz eura) s českou korunou paradoxne opäť stane témou. Ak totiž bude česká koruna voči euru (našej novej mene) naďalej posilňovať, bude to znamenať, že české výrobky budeme kupovať čoraz drahšie. Aj to je nevýhoda toho, že do eurozóny vstupujeme bez silného obchodného partnera, akým pre nás Česká republika je.
Kurz slovenskej koruny voči euru je najdôležitejší. Je to naša referenčná mena, a to nielen preto, že už o pár mesiacov ňou budeme platiť, ale aj preto, že väčšina nášho zahraničného obchodu sa realizuje práve v eurách. Aj preto sú kondícia exportérov i cenovky dovážaných tovarov od kurzu s eurom závislé oveľa viac než od akýchkoľvek iných.
.rovnica s dobrým výsledkom
S výmenným kurzom je to ako so spomienkami – trpíme historickým optimizmom. Matne si síce spomíname, že bývali aj časy, keď bolo horšie, ale vždy nás akosi prekvapí, že ešte na jeseň 2002 sa jedno euro kupovalo takmer za 43 korún a dokonca že ešte v lete 2006 stálo viac ako 38 korún. Dnes, keď je zavedenie eura už prakticky istá vec, sa pohyb kurzu koruny voči euru riadi takmer výhradne očakávaniami voči konverznému kurzu. Zdravá ekonomika plus rýchly rast plus obavy z inflácie po prijatí eura rovná sa vysoká pravdepodobnosť, že nakoniec budeme svoje koruny vymieňať za euro v lepšom kurze, než si ktokoľvek ešte pred pár týždňami či mesiacmi vedel predstaviť.
Koruna beží svoje posledné preteky s časom. Ak všetko pôjde podľa plánu, už o mesiac a pol, presne 8. júla, by malo padnúť rozhodnutie o konverznom kurze koruny pri prechode na euro, a potom debaty o kurzovom vývoji ustanú, rovnako ako sám vývoj kurzu. A práve to je dnes v hre – pri akom kurze vymeníme všetky naše korunové úspory, ceny, výplaty a dôchodky na eurové.
.prečo ten zhon?
Aj keď to znie čudne, finálny konverzný kurz je predmetom vyjednávania. Slovenské ministerstvo financií (s asistenciou centrálnej banky) bude o tom, akým pomerom sa budú na Slovensku meniť peniaze, rokovať so zodpovednými európskymi inštitúciami. Toto vyjednávanie však má určené mantinely – všeobecne sa má za to, že finálny konverzný kurz sa môže nachádzať len v rámci úrovní, na ktorých už koruna niekedy bola. Inými slovami: len ťažko môže byť konverzný kurz stanovený napríklad na 31 korún za euro, keď najsilnejšou úrovňou, akú kedy koruna voči euru dosiahla, bolo povedzme 32 korún. Toto očakávanie je jedným z hlavných dôvodov mimoriadne rýchleho posilňovania koruny v posledných týždňoch. Investori sa z viacerých dobrých dôvodov spoliehajú na to, že konverzný kurz bude ešte silnejší než je ten dnešný, a tak tlačia korunu čo najnižšie, aby vytvorili priestor na toto vyjednávanie. Najnižšia možná hranica je pri dnešnej centrálnej parite (stred pásma, v rámci ktorého sa koruna pred prijatím eura môže pohybovať) na úrovni 30,126 koruny za jedno euro, priestor na klesanie tu teda ešte existuje.
Kuloárne informácie, ktoré sa .týždňu podarilo získať od veľmi zainteresovaných zdrojov, ktoré však vzhľadom na citlivosť veci nechcú byť menované, sú pre priaznivcov silného konverzného kurzu pomerne optimistické. Keďže po viacerých „sklamaniach“, naposledy po zavedení eura v Slovinsku, už Európska komisia a ECB nechcú čeliť ďalšej strate kredibility, údajne zatiaľ nenamietajú proti silnejúcej korune. Čím silnejší bude totiž konverzný kurz koruny, tým väčší „vankúš“ na zmiernenie inflačných tlakov si slovenská ekonomika vytvorí, a o udržanie prijateľnej inflácie práve ide.
.zmierený guvernér
Za silný výmenný kurz sa viackrát v posledných týždňoch vyslovil predseda vlády, čo nie je príliš prekvapivé, keďže veľký biznis (abstrahujúc od sponzorov Smeru) nie je v portfóliu jeho spojencov. Exportéri síce so silným kurzom prichádzajú o časť zárobkov na zahraničných trhoch, pri pohľade na priaznivé štatistiky ziskovosti sa však zdá, že zatiaľ naozaj nemajú dôvod príliš sa sťažovať. Práve obavy z problémov, ktoré môže prisilný výmenný kurz spôsobiť exportérom, stáli za všetkými doterajšími snahami brzdiť posilňovanie koruny. A ešte pred pár týždňami sa zdalo, že silný konverzný kurz má odporcu aj v osobe guvernéra centrálnej banky – dával si síce pozor na slová, ale „reč tela“ ho prezrádzala. Zdá sa však, že sa to definitívne zmenilo. Keď minulý týždeň výmenný kurz atakoval hranicu 31 korún za euro a 19,80 za dolár, guvernér dal trhom jasný signál, že tento pohyb nevníma ako problém, čo v danej situácii pre investorov znamená povzbudenie na ďalšie kupovanie koruny, a teda ďalšiemu posilňovaniu jej kurzu. „Slovenská ekonomika naozaj z hľadiska porovnávania produktivity a iných parametrov vytvára priestor na posilňovanie. Samozrejme je otázka, ako rýchlo a v akom čase, ale vo všeobecnosti je ten trend relatívne v súlade s vývojom ekonomiky,“ vyhlásil guvernér Ivan Šramko. Je veľmi pravdepodobné, že tým spečatil smer, ktorým koruna do onoho 8. júna pôjde.
Ešte pred pár týždňami sa zdalo, že kurz 32 korún za euro by bol dobrý. Teraz, keď už dosiahol úroveň 31 korún a tlaky na ďalšie zhodnotenie koruny neustávajú, sa zdá, že reálna začína byť aj úplná blízkosť „magickej“ tridsiatky. A keby sa opäť menila centrálna parita, ktovie... Napokon, pri 30 korunách za euro by sa aspoň ľahšie prepočítavalo.
.na kurze záleží
To, že výmenný kurz je tak ostro sledovaný teraz, keď je v hre budúca hodnota nášho majetku pri prechode na novú menu, je pochopiteľné. Mali by sme si však priznať, že sila koruny bola pre nás vždy predmetom istej fascinácie.
Výmenný kurz tu bol, viac než býva zvykom, návestidlom spoločenského sebavedomia alebo depresie. Aj preto bolo pre mnohých po rozpade Československa traumatizujúce, aj keď veľmi vystihujúce, sledovať vývoj po rozdelení, keď sa česká koruna rýchlo stala citeľne silnejšou. Keď v roku 1997 na pár hodín slovenská koruna v sile predbehla českú (vinou vtrhnutia finančnej krízy k našim susedom), nezabudla to Mečiarova vláda poriadne nahlas zdôrazniť. Keď sa obdobie mečiarizmu v roku 1998 končilo, bránila NBS výmenný kurz do posledného dychu – nechcela vraj zasiahnuť do politického vývoja tým, že by pripustila výrazné znehodnotenie koruny (ako dôsledok nahromadených problémov, spôsobených odchádzajúcou vládou HZDS, SNS a Združenia robotníkov) krátko pred voľbami. A tak sa koruna výrazne oslabila hneď po voľbách. Prepad prišiel aj na jar 1999 (dolár vtedy stál viac ako 50 korún!), keď nová Dzurindova vláda pre spory reformátorov s ľavicovou SDĽ nebola schopná urýchlene prijať opatrenia na stabilizáciu verejných financií.
Odvtedy sa koruna dlhodobo (s malými výkyvmi) posilňovala, a vždy to znamenalo i dôležitý impulz pre sebavedomie politikov aj ich voličov. Napokon, silnejšia koruna znamená, že si vo svete môžeme dovoliť viac, a aj veci z dovozu sú lacnejšie...
Výmenný kurz má pre malú a otvorenú ekonomiku (v ktorej sa veľa dováža a veľa vyváža), veľmi dôležitý vplyv aj z dôvodov, ktoré sú trochu menej emocionálne ako spomínané sebavedomie.
Kurz slovenskej koruny s americkým dolárom ovplyvňuje ceny ropy. Lepšie povedané, ovplyvňoval, pretože dnes je pozitívny vplyv slabého dolára kompenzovaný závratne rastúcimi cenami ropy (v priebehu niekoľkých rokov z 20 na 130 UDS za barel), čo je okrem iného dôsledkom toho, že dolár padá voči všetkým hlavným menám rýchlejšie, než sú producenti ropy ochotní znášať. Ale ešte donedávna bolo najmä pre ceny pohonných látok dôležité, koľko dolár stojí.
Kurz slovenskej koruny s českou korunou je dôležitý aj pre obchodné vzťahy s najbližším a najväčším obchodným partnerom Slovenska. Ak je česká koruna výrazne silnejšia, sú pre nás české výrobky, počnúc čokoládovou Fidorkou a končiac novou Octaviou, drahšie. Na druhej strane, slovenskí výrobcovia, ktorí do Česka svoje produkty vyvážajú, vtedy inkasujú viac. Kým v posledných rokoch sa vyvíjali česká a slovenská koruna pri relatívne stabilnom vzájomnom kurze ako regionálne sestry voči euru či doláru v podstate takmer rovnako, po prijatí eura na Slovensku sa kurz (tentoraz eura) s českou korunou paradoxne opäť stane témou. Ak totiž bude česká koruna voči euru (našej novej mene) naďalej posilňovať, bude to znamenať, že české výrobky budeme kupovať čoraz drahšie. Aj to je nevýhoda toho, že do eurozóny vstupujeme bez silného obchodného partnera, akým pre nás Česká republika je.
Kurz slovenskej koruny voči euru je najdôležitejší. Je to naša referenčná mena, a to nielen preto, že už o pár mesiacov ňou budeme platiť, ale aj preto, že väčšina nášho zahraničného obchodu sa realizuje práve v eurách. Aj preto sú kondícia exportérov i cenovky dovážaných tovarov od kurzu s eurom závislé oveľa viac než od akýchkoľvek iných.
.rovnica s dobrým výsledkom
S výmenným kurzom je to ako so spomienkami – trpíme historickým optimizmom. Matne si síce spomíname, že bývali aj časy, keď bolo horšie, ale vždy nás akosi prekvapí, že ešte na jeseň 2002 sa jedno euro kupovalo takmer za 43 korún a dokonca že ešte v lete 2006 stálo viac ako 38 korún. Dnes, keď je zavedenie eura už prakticky istá vec, sa pohyb kurzu koruny voči euru riadi takmer výhradne očakávaniami voči konverznému kurzu. Zdravá ekonomika plus rýchly rast plus obavy z inflácie po prijatí eura rovná sa vysoká pravdepodobnosť, že nakoniec budeme svoje koruny vymieňať za euro v lepšom kurze, než si ktokoľvek ešte pred pár týždňami či mesiacmi vedel predstaviť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.