Najmä na Západe je dnes v móde hovoriť o Indii a Číne jedným dychom. O týchto dvoch veľkých krajinách sa tvrdí, že si podmaňujú svet a po storočiach západnej dominancie sú novými uchádzačmi o globálnu nadvládu, akousi orientálnou odpoveďou na niekoľko generácií trvajúci hospodársky úspech Západu.
Dokonca vyšli dve nové knihy, ktoré obidve krajiny otvorene stavajú vedľa seba: Slon a drak: Vzostup Indie a Číny a čo pre nás všetkých znamená od Robyn Meredithovej a Miliardy podnikateľov: Ako Čína a India pretvárajú svoju – a aj vašu – budúcnosť z pera profesora Harvardovej univerzity Taruna Khanna. Podľa oboch kníh posúva nedávny vzostup Indie a Číny tektonické dosky sveta v ekonomickej i politickej oblasti. Niektorí ľudia dokonca hovoria o „Čindii“, akoby obe krajiny mali z pohľadu sveta zrastenú panvu.
.hašterivá demokracia
Rátajte ma medzi skeptikov. Nejde len o to, že Čína a India majú len málo spoločného s výnimkou faktu, že obývajú obrovskú pevninu zvanú „Ázia“. Ide aj o to, že sú už v úplne odlišných vývojových fázach. Čína zahájila liberalizáciu o jeden a pol desaťročia skôr než India, dvojciferný rast dosiahla v čase, keď sa rast v Indii stále pohyboval okolo 5 percent , vďaka nakumulovanému rastu sa zaradila do úplne inej ekonomickej ligy ako India a naďalej rastie rýchlejšie a z širšieho základu.
Obe krajiny majú naviac úplne odlišné systémy. Ak chce Čína postaviť novú šesťprúdovú diaľnicu, môže buldozérom zrovnať so zemou ktorúkoľvek dedinu, ktorá jej stojí v ceste. Ak chcete v Indii rozšíriť dvojprúdovú cestu, môžete stráviť desať rokov na súde ťahanicami o kompenzačné nároky.
Keď Čína stavala priehradu Tri rokliny, vytvorila 660 kilometrov dlhú vodnú nádrž, kvôli ktorej museli byť presídlené dva milióny ľudí – v záujme výroby elektrickej energie to všetko bez rozruchu dosiahla za 15 rokov. Keď India zahájila projekt priehrad na rieke Narbada, ktorý mal miliónom ľudí zaistiť zavlažovanie, pitnú vodu a energiu, strávila 34 rokov (zatiaľ) bojom s ekologickými skupinami, bojovníkmi za ľudské práva a obhajcami vysídlencov – bojom, ktorý sa dostal až na Najvyšší súd, pričom odporcovia v uliciach stále maria výstavbu.
Vec sa má zhruba takto: India je hašterivou demokraciou, kým Čína nie. Ja ako Ind však nechcem predstierať, že v otázke globálneho rastu môžeme Číne konkurovať.
.spoločná história
Ak však nemôžeme konkurovať, môžeme aspoň spolupracovať? Obe civilizácie spolu za starých čias stáročia udržiavali kontakty. Predovšetkým vďaka vývozu budhizmu z Indie do Číny prichádzali Číňania na indické univerzity, navštevovali indické dvory a písali o svojich cestách pamätné svedectvá. Na univerzitu Nalanda prichádzali vo svojej dobe stovky čínskych študentov a niekoľko Indov putovalo tiež opačným smerom – jeden budhistický mních z Indie vybudoval v piatom storočí slávny chrám Ling-jin S’ v provincii Chuang-čou.
Juhozápadné pobrežie Indie v štáte Kérala je posiate rybárskymi sieťami v čínskom štýle a obľúbenou panvicou malabarskej gazdinky je wok, ktorého miestny názov znie čín-četi (čínska nádoba).
Od čias, keď mali Indovia a Číňania mnoho spoločného, už však uplynulo veľa rokov. Opojné časy sloganu Hindi-čini bhaj-bhaj („Indovia a Číňania sú bratia“), ktorým nehrúovská India vítala v roku 1955 Čou En-laja, prehlušilo poníženie z vojny o hranice v roku 1962, po ktorej sa spomínaný slogan na niekoľko desaťročí zmenil na Hindi-čini bye bye.
Spor o hranice zostáva nedoriešený, pričom čínski vojaci podnikajú periodické vpády na indické územie a na scéne sa objavili nové „dráždidlá“ typu protičínskych protestov tibetských vyhnancov, ktorí dostali v Indii azyl. Slová o bilaterálnom „deficite dôvery“ sú možno ešte eufemizmom.
.obchod spája
Napriek tomu sa objavujú aj dobré správy. V posledných troch rokoch sa vzájomný obchod každý rok zdvojnásoboval až na tohtoročných odhadovaných 40 miliárd dolárov a Čína vystriedala Spojené štáty v úlohe najväčšieho obchodného partnera Indie. Prosperuje aj cestovný ruch, najmä vďaka indickým pútnikom do významných hinduistických svätých miest v Tibete, k hore Kailas a k jazeru Mansarovar.
Indické IT firmy otvorili pobočky v Šanghaji a Chang-čou a spoločnosť Infosys prijala v tomto roku do svojho sídla v Béngalúre deväť Číňanov. Desiatky čínskych inžinierov pracujú v indických počítačových a strojárskych firmách (a učia sa od nich) a indickí softwaroví inžinieri zase podporujú čínskeho výrobcu telekomunikačnej techniky Huawei.
Celkovo vzaté je India silná v oblastiach, ktoré Čína potrebuje zlepšiť, menovite v oblasti softvéru, kým Čína exceluje v hardvéri a vo výrobe, ktorú Indii bolestivo chýba. A tak indická firma Mahindra and Mahindra vyrába v Nan-čchangu traktory určené na vývoz do USA. Kľúčové operačné súčiastky do iPodu od firmy Apple boli vyvinuté spoločnosťou PortalPlayer z Hajdarábadu, kým samotné iPody sa vyrábajú v Číne. Philips zamestnáva takmer 3000 Indov vo svojom „Inovačnom kampuse“ v Béngalúre, kde sa píše viac než 20 percent celosvetového softvéru tejto firmy. Päťdesiat tisíc zamestnancov Philipsu v Číne potom mení tento softvér na značkové výrobky.
Inými slovami, slon už s drakom tancuje. Jediná otázka znie, či by politické napätie mohlo doviesť hudbu ku škrípavému koncu. Nech už sú rozdiely medzi Indiou a čínskym komunistickým režimom akékoľvek, niet pochýb o tom, že spolupráca je v najlepšom záujme oboch národov. Jedna plus jedna sa napokon nerovná vždy len dva; ak sa obe číslice poriadne spoja, môže byť výsledkom aj 11.
Autor je populárny spisovateľ a komentátor, bývalý zástupca generálneho tajomníka OSN.
Copyright: Project Syndicate, 2008.
Dokonca vyšli dve nové knihy, ktoré obidve krajiny otvorene stavajú vedľa seba: Slon a drak: Vzostup Indie a Číny a čo pre nás všetkých znamená od Robyn Meredithovej a Miliardy podnikateľov: Ako Čína a India pretvárajú svoju – a aj vašu – budúcnosť z pera profesora Harvardovej univerzity Taruna Khanna. Podľa oboch kníh posúva nedávny vzostup Indie a Číny tektonické dosky sveta v ekonomickej i politickej oblasti. Niektorí ľudia dokonca hovoria o „Čindii“, akoby obe krajiny mali z pohľadu sveta zrastenú panvu.
.hašterivá demokracia
Rátajte ma medzi skeptikov. Nejde len o to, že Čína a India majú len málo spoločného s výnimkou faktu, že obývajú obrovskú pevninu zvanú „Ázia“. Ide aj o to, že sú už v úplne odlišných vývojových fázach. Čína zahájila liberalizáciu o jeden a pol desaťročia skôr než India, dvojciferný rast dosiahla v čase, keď sa rast v Indii stále pohyboval okolo 5 percent , vďaka nakumulovanému rastu sa zaradila do úplne inej ekonomickej ligy ako India a naďalej rastie rýchlejšie a z širšieho základu.
Obe krajiny majú naviac úplne odlišné systémy. Ak chce Čína postaviť novú šesťprúdovú diaľnicu, môže buldozérom zrovnať so zemou ktorúkoľvek dedinu, ktorá jej stojí v ceste. Ak chcete v Indii rozšíriť dvojprúdovú cestu, môžete stráviť desať rokov na súde ťahanicami o kompenzačné nároky.
Keď Čína stavala priehradu Tri rokliny, vytvorila 660 kilometrov dlhú vodnú nádrž, kvôli ktorej museli byť presídlené dva milióny ľudí – v záujme výroby elektrickej energie to všetko bez rozruchu dosiahla za 15 rokov. Keď India zahájila projekt priehrad na rieke Narbada, ktorý mal miliónom ľudí zaistiť zavlažovanie, pitnú vodu a energiu, strávila 34 rokov (zatiaľ) bojom s ekologickými skupinami, bojovníkmi za ľudské práva a obhajcami vysídlencov – bojom, ktorý sa dostal až na Najvyšší súd, pričom odporcovia v uliciach stále maria výstavbu.
Vec sa má zhruba takto: India je hašterivou demokraciou, kým Čína nie. Ja ako Ind však nechcem predstierať, že v otázke globálneho rastu môžeme Číne konkurovať.
.spoločná história
Ak však nemôžeme konkurovať, môžeme aspoň spolupracovať? Obe civilizácie spolu za starých čias stáročia udržiavali kontakty. Predovšetkým vďaka vývozu budhizmu z Indie do Číny prichádzali Číňania na indické univerzity, navštevovali indické dvory a písali o svojich cestách pamätné svedectvá. Na univerzitu Nalanda prichádzali vo svojej dobe stovky čínskych študentov a niekoľko Indov putovalo tiež opačným smerom – jeden budhistický mních z Indie vybudoval v piatom storočí slávny chrám Ling-jin S’ v provincii Chuang-čou.
Juhozápadné pobrežie Indie v štáte Kérala je posiate rybárskymi sieťami v čínskom štýle a obľúbenou panvicou malabarskej gazdinky je wok, ktorého miestny názov znie čín-četi (čínska nádoba).
Od čias, keď mali Indovia a Číňania mnoho spoločného, už však uplynulo veľa rokov. Opojné časy sloganu Hindi-čini bhaj-bhaj („Indovia a Číňania sú bratia“), ktorým nehrúovská India vítala v roku 1955 Čou En-laja, prehlušilo poníženie z vojny o hranice v roku 1962, po ktorej sa spomínaný slogan na niekoľko desaťročí zmenil na Hindi-čini bye bye.
Spor o hranice zostáva nedoriešený, pričom čínski vojaci podnikajú periodické vpády na indické územie a na scéne sa objavili nové „dráždidlá“ typu protičínskych protestov tibetských vyhnancov, ktorí dostali v Indii azyl. Slová o bilaterálnom „deficite dôvery“ sú možno ešte eufemizmom.
.obchod spája
Napriek tomu sa objavujú aj dobré správy. V posledných troch rokoch sa vzájomný obchod každý rok zdvojnásoboval až na tohtoročných odhadovaných 40 miliárd dolárov a Čína vystriedala Spojené štáty v úlohe najväčšieho obchodného partnera Indie. Prosperuje aj cestovný ruch, najmä vďaka indickým pútnikom do významných hinduistických svätých miest v Tibete, k hore Kailas a k jazeru Mansarovar.
Indické IT firmy otvorili pobočky v Šanghaji a Chang-čou a spoločnosť Infosys prijala v tomto roku do svojho sídla v Béngalúre deväť Číňanov. Desiatky čínskych inžinierov pracujú v indických počítačových a strojárskych firmách (a učia sa od nich) a indickí softwaroví inžinieri zase podporujú čínskeho výrobcu telekomunikačnej techniky Huawei.
Celkovo vzaté je India silná v oblastiach, ktoré Čína potrebuje zlepšiť, menovite v oblasti softvéru, kým Čína exceluje v hardvéri a vo výrobe, ktorú Indii bolestivo chýba. A tak indická firma Mahindra and Mahindra vyrába v Nan-čchangu traktory určené na vývoz do USA. Kľúčové operačné súčiastky do iPodu od firmy Apple boli vyvinuté spoločnosťou PortalPlayer z Hajdarábadu, kým samotné iPody sa vyrábajú v Číne. Philips zamestnáva takmer 3000 Indov vo svojom „Inovačnom kampuse“ v Béngalúre, kde sa píše viac než 20 percent celosvetového softvéru tejto firmy. Päťdesiat tisíc zamestnancov Philipsu v Číne potom mení tento softvér na značkové výrobky.
Inými slovami, slon už s drakom tancuje. Jediná otázka znie, či by politické napätie mohlo doviesť hudbu ku škrípavému koncu. Nech už sú rozdiely medzi Indiou a čínskym komunistickým režimom akékoľvek, niet pochýb o tom, že spolupráca je v najlepšom záujme oboch národov. Jedna plus jedna sa napokon nerovná vždy len dva; ak sa obe číslice poriadne spoja, môže byť výsledkom aj 11.
Autor je populárny spisovateľ a komentátor, bývalý zástupca generálneho tajomníka OSN.
Copyright: Project Syndicate, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.