Kedysi to bývala vec, pre ktorú som chodieval v máji do Rakúska. Žlto kvitnúce polia repky olejnej boli pre mňa čímsi mysticky krásnym a hovoril som si, aké úžasné by bolo, keby to tak raz kvitlo v Česku alebo na Slovensku.
Dnes už sú na jar české polia rovnako žlté ako tie rakúske. Môže za to vec zvaná bionafta a to, že ropa dnes stojí stopäťdesiat dolárov za barel. A je teda drahá, i keď dolár už je za dvadsať, a to, prosím, slovenských korún.
Na to, že škodovka stodvadsiatka jazdí na fritovací repkový olej, a to dokonca použitý, prišiel náš dedinský ľud už pred mnohými rokmi. Rovnako sa už roky vie, že také auto potom vypúšťa oblaky dymu väčšie než trabant s otvoreným sýtičom a vynaliezavý automobilista bdelému policajtovi preto neujde. To, čo vie každý dedinčan, museli zložito skúmať vedci, ktorí došli k záveru, že biopalivá životnému prostrediu ktovieako neprospievajú.
Lenže barel je za stopäťdesiat a na niečo jazdiť budeme musieť. Cukrová trstina, z ktorej sa v Brazílii vyrába zo všetkých stránok oveľa lepší etanol, tu nerastie. A z cukrovej repy ho nevyrobíš, rovnako ako sa zo zemiakov nedá vyrobiť dobrý rum.
Repka olejná sa však okrem spracovania na olej a biopalivá dočká aj iného využitia. Luděk Králíček z Českomoravskej poľovníckej jednoty totiž prišiel v MF DNES s prevratným odhalením: „Zver, ktorá sa naje repky, pôsobí ako sfetovaná.“
Takže je zrejme len otázka času, keď na repkové polia zaútočia narkomani a štát jej pestovanie zakáže. Aj keby sa však slová pána Králíčka neukázali ako podložené, hrozí repke útok zo strany ekológov, podľa ktorých to nie je práve najlepší zdroj energie, ktorý by mohol nahradiť ropu. „Výhodnejšie by bolo zamerať sa na šťavele alebo topole,“ tvrdí ekológ Martin Mikeska.
Polia plné topoľov, tu bude ešte len krása. Kam sa hrabe tá fádne žltá repka.
Autor je redaktor Lidových novín
Dnes už sú na jar české polia rovnako žlté ako tie rakúske. Môže za to vec zvaná bionafta a to, že ropa dnes stojí stopäťdesiat dolárov za barel. A je teda drahá, i keď dolár už je za dvadsať, a to, prosím, slovenských korún.
Na to, že škodovka stodvadsiatka jazdí na fritovací repkový olej, a to dokonca použitý, prišiel náš dedinský ľud už pred mnohými rokmi. Rovnako sa už roky vie, že také auto potom vypúšťa oblaky dymu väčšie než trabant s otvoreným sýtičom a vynaliezavý automobilista bdelému policajtovi preto neujde. To, čo vie každý dedinčan, museli zložito skúmať vedci, ktorí došli k záveru, že biopalivá životnému prostrediu ktovieako neprospievajú.
Lenže barel je za stopäťdesiat a na niečo jazdiť budeme musieť. Cukrová trstina, z ktorej sa v Brazílii vyrába zo všetkých stránok oveľa lepší etanol, tu nerastie. A z cukrovej repy ho nevyrobíš, rovnako ako sa zo zemiakov nedá vyrobiť dobrý rum.
Repka olejná sa však okrem spracovania na olej a biopalivá dočká aj iného využitia. Luděk Králíček z Českomoravskej poľovníckej jednoty totiž prišiel v MF DNES s prevratným odhalením: „Zver, ktorá sa naje repky, pôsobí ako sfetovaná.“
Takže je zrejme len otázka času, keď na repkové polia zaútočia narkomani a štát jej pestovanie zakáže. Aj keby sa však slová pána Králíčka neukázali ako podložené, hrozí repke útok zo strany ekológov, podľa ktorých to nie je práve najlepší zdroj energie, ktorý by mohol nahradiť ropu. „Výhodnejšie by bolo zamerať sa na šťavele alebo topole,“ tvrdí ekológ Martin Mikeska.
Polia plné topoľov, tu bude ešte len krása. Kam sa hrabe tá fádne žltá repka.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.