aké kroky by teraz mala eurozóna podniknúť? Vo svojom nedávnom článku som dospel k záveru, že Gréci by mali hlasovať za „áno“ dohode s veriteľmi. Oni sa namiesto toho rozhodli výraznou väčšinou odmietnuť podmienky dohody, ktorá bola stiahnutá. Čo to vlastne znamená? A ako by mala na túto situáciu reagovať eurozóna? Zdá sa, že mnohí z tých, ktorí volili, veria, že ich odmietnutie bude viesť k zmene prístupu zo strany eurozóny.
Veria, že ich partneri si uvedomia brutalitu svojho prístupu a prísnosť požiadaviek a Grécku poskytnú financie, ktoré potrebuje, aby mohlo slobodne používať euro. Ale väčšina ich partnerov vníma tento výsledok ako pokorujúcu prehru. Preto je pravdepodobnejšie, že tento výsledok vyústi do konfliktu medzi povzbudeným Gréckom a jeho čoraz rozzúrenejšími veriteľmi.
Tento konflikt by viedol k takzvanému tichému odchodu. Banky by sa neotvorili a vláda by vytvorila nejakú formu (údajne dočasného) platidla. Neskôr by si však ľudia uvedomili, že z dočasných opatrení sa stali trvalé. A nakoniec, hoci po nekonečnom handrkovaní by Grécko aj prešlo na novú menu, stále ostáva v Európskej únii.
.nie je to obyčajná centrálna banka
Iba jedno (alebo viacero) z týchto troch riešení by mohlo zabrániť odchodu. Po prvé, Gréci by mohli na neurčitý čas fungovať aj bez toho, aby sa banky otvorili, čo nie je nemožné. Len nepravdepodobné. Po druhé, Európska centrálna banka by mohla aj naďalej núdzovo nalievať peniaze do gréckeho bankového systému. Ak by ECB bola typickou centrálnou bankou, bolo by to presne to, čo by urobila.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.