abbé Pierre, vlastným menom Henri Antoine Groués, sa narodil v roku 1912 v Lyonne do zámožnej rodiny, ktorá vlastnila továreň. Napriek tomu prvé spomienky z detstva mal Henri Antoine z nevľúdnej chudobnej periférie, kam ho brával jeho otec, aby sa tu spolu s priateľmi starali o bezdomovcov. Tu niekde sa začala rodiť túžba pomáhať druhým ľuďom. A táto túžba sa spojila s inou silnou túžbou – vydávať svedectvo o Kristovi.
Osemnásťročný syn zaskočil svojich rodičov túžbou stať sa kapucínom. Boli naozaj prekvapení, nikdy totiž nebol „poslušným deckom“, a ešte viac ich zarazil výber rehole. Medzi kapucínmi nie je šanca spraviť veľkú „kariéru“. Abbé Pierre s odstupom rokov napísal, že v tejto chlapčenskej túžbe bol aj určitý vzdor voči tomu, ako žili ľudia okolo neho. Očaril ho príbeh života svätého Františka a rozhodol sa ho nasledovať. Zhodou okolností aj on zdedil práve pred vstupom do rehole peniaze, ale tie rozdal ľuďom v núdzi a vstúpil do kláštora.
Nasledovalo sedem rokov formácie, zavŕšenej kňazským svätením. Obdobie po vysviacke býva pre novokňazov spojené s veľkou radosťou. U Abbého Pierra však bolo toto obdobie poznačené zdravotnými problémami a prišli aj pochybnosti, či je táto rehoľa jeho pravým miestom. Napokon kapucínov opustil a našiel si celkom iný spôsob, ako aj mimo rehole žiť odkaz svätého Františka.
.s nasadením života
Ako kňaz sa dostal do diecézy Grenoble a začal pôsobiť v dedinke La Mure na úpätí La Salette, no o tri mesiace vypukla vojna. A Abbé Pierre musel narukovať. Onedlho však dostal zápal pohrudnice a ocitol sa v nemocnici, kde pomáhal lekárom a ošetrujúcemu personálu. Potom ho prevelili do jednotky zabezpečujúcej transport koní. O šesť mesiacov Francúzsko kapitulovalo.
Po kapitulácii Francúzska sa Abbé Pierre vrátil do kňazskej služby v La Mure, potom pôsobil ako kaplán v katedrále v Grenoble. No čoskoro francúzska polícia začala masívne zatýkať občanov vlastného štátu, ktorých nepovažovala za dostatočne lojálnych. Abbé Pierre okamžite vstúpil do odboja a vtedy sa zrodilo aj jeho oslovenie – Abbé Pierre. Robil, čo bolo treba, podporoval ľudí v odboji, vydával ilegálny časopis, pomáhal pri výrobe falošných dokladov. Ak bolo treba, nemal problém ukradnúť na úradoch potrebné tlačivá. Dokonca prevádzal ľudí, ktorí utekali cez Pyreneje do Španielska či cez Alpy do Švajčiarska. Do bezpečia pomohol aj bratovi generála de Gaulla Jacquesovi.
Počas odboja sa dvakrát ocitol v rukách gestapa, no pustili ho na slobodu. Po druhom zatknutí však už neváhal a cez Španielsko odišiel do Alžírska, kde sa pripojil k francúzskej exilovej vláde a slúžil ako kaplán vo francúzskom námorníctve.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.