Tomanová s nimi nenakrúcala prvý raz. Už pred tým sa stretli niekoľkokrát pri práci. Najprv šlo o reportáž spred vyše desiatich rokov, potom o snímky (napríklad o domácom vzdelávaní), v ktorých Mlčochovci boli vždy nositeľmi jedného zo štyroch príbehov. Istotne aj to bude dôvod, prečo sa jej vo filme Stále spolu podarilo dostať sa tak blízko k tejto uzavretej pokrvnej komunitke. Vraví, že sa film snažila spraviť tak, aby nikomu nevnucovala svoj názor. „Možná je to kvůli tomu, že ani já sama celkem přesně názor na tuto věc nemám. Neodsuzuji to, ani to neobdivuju. Ale fascinuje mě to.“
.posunúť hranice možného
Otec, mama, deti. Otec Petr pochádza z plzenského paneláka, vyštudoval kybernetiku na Karlovej univerzite, ťahá na šesťdesiatku, s bielou bradou a bohatými šedivými vlasmi pripomína ruského spisovateľa z predminulého storočia. Jeho žena mala byť učiteľkou, skončila odbor čeština-história na Filozofickej fakulte v Prahe. Keby sa v rodine zvyklo pripomínať si pamätné výročia, čakala by ich čo nevidieť strieborná svadba. Ale v rodine sa neslávi, ani narodeniny. Možno preto, že by ich bolo fakt neúrekom. Mlčochovci totiž majú deväť detí: Doru, Kaspara, Prokopa, Silvestra, Severína, Horymíra, Perlu, Ireneja a malú Rosu. Všetci pekne spolu žijú odrezaní od civilizovaného sveta, počas leta v maringotke na lúke uprostred šumavských hôr v krásnej, ešte divokej prírode.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.