Naša mládež má problém. Poslankyne ĽS-HZDS Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková presadili prísny suchý zákon, pretože sa množia prípady detí spitých do nemoty. Pomôžu pokuty či prítomnosť rodiča na diskotéke?
.komunistický básnik kedysi o nej vravel, že je držiteľkou rána. Dnes by musel svoj pátos modifikovať, mládež „drží“ skôr neskorý večer. Vieme však, ako trávi svoj voľný čas, po čom túži a čo ju trápi? Časy „opatrovateľského“ Socialistického zväzu mládeže sú dávno preč. Pre politikov je mládež do 18 rokov vcelku nezaujímavá skupina nevoličov, ktorej potreby zväčša ignorujú.
.mládež ako zrkadlo
Za to, že údajne kazil mládež, potrestali v antických Aténach Sokrata kalichom jedu. Dnes by nám, zdá sa, zásoby jedu nestačili. Svojím alkoholickými extempore sa „preslávili“ aj poniektorí politici. Spoločnosť sa na tom dobre baví, parlament mlčí. Veselo pijú starí, prečo by si teda neuhli aj tí mladí. Téma alkoholizmu mladých je však vážna, preto by boli uštipačné poznámky na adresu poslankýň strážiacich morálku a zdravie nemiestne.
Slovensko patrí v pití mladých k priemeru EÚ. Ťažko povedať, či je táto štatistika zdrojom útechy. Podľa údajov bratislavského Centra na liečbu drogových závislostí pije päť percent ľudí do 19 rokov tak nebezpečne, že sa u nich môže vytvoriť závislosť od alkoholu. Platí však, žiaľ, že to, čo je v Bratislave iba možnosť, v rurálnom prostredí povedzme na Horehroní, kde dávajú dobrú noc líšky, pytliaci a mafiáni, sa už dávno stalo istotou. Nielen bulvárne médiá prinášajú šokujúce správy o spitých žiakoch, či dokonca aj ich učiteľkách, tak ako sa to stalo v Hronci.
Čitateľka Jolana Čuláková nám do .týždňa napísala, že sa jej páči zákon, vďaka ktorému by mládež mala prestať chľastať. Synov spolužiak vraj bežne ukradne otcovi fabiu, na ktorej sa potom vyvážajú – s cigaretkou v ruke. Čuláková s neskrývanou iróniou dodáva: „Mám troch chalanov vo veku od 16 do 18 rokov a hnevá ma, keď nedokážem ovplyvniť, čo robia, keď nie sú doma. Načase, aby sa toho niekto ujal. Chcem sa touto cestou poďakovať našej vláde, že sa konečne rozhodla starať o naše deti v čase, keď ich my rodičia nemáme pod kontrolou. Ja sa už nevládzem s mojimi deťmi ustavične hádať o tom, prečo nemajú piť alkohol, chodiť poza školu, pozerať si porno a prečo majú byť úctiví napríklad aj k Cigáňom alebo sa nerehotať z toho, že svätý Štefan vyzerá ako šašo.“
.deti „primárovcov“
Laz pri hore Poloma leží v lesoch za Krupinou. Gazdovstvo s fortieľnymi kamennými múrmi kúpil psychiater Ľubomír Gábriš (pozri rozhovor v rámčeku), ktorý sa liečbe závislostí mládeže venuje dvadsaťdva rokov, pre svoju neziskovú organizáciu predvlani. Päť rokov predtým hľadal vhodné miesto spoločne s manželkou, takisto psychoterapeutkou. Deti s problémami so závislosťou, ktoré chodia do ich resocializačnej komunity, im zvyknú vravieť „primárovci“.
Gábrišovci boli svojho času prví na Slovensku, dnes je podobných zariadení asi päť. „Prvé resocializačné zariadenie sme otvorili v roku 1995 v Ľudovítove pri Palárikove, deti sme začali brať o dva roky neskôr. Dnes ich máme toľko, že sme museli otvoriť druhé zariadenie tu pri Krupine. Spomínam si, že prvá k nám prišla mamička s 15-ročným dieťaťom, ktorá obehala psychiatrické oddelenia od Košíc po Bratislavu. Nikde ich však nechceli zobrať, lebo zákon vtedy nepamätal na deti do 18 rokov,“ spomína Gábriš.
Je podvečer, sedíme na lavičke pred budovou. Niektoré z 22 detí s krompáčom či lopatou v ruke pracujú na gazdovstve. Okopávajú záhradu, pripravujú oporný múrik. Zjavne im to ide. Eva medzitým pripravuje na večeru palacinky. Pre všetkých. Pocit zodpovednosti navodzuje aj mierová koexistencia mačiek a psov – spoločne opatrujú mačiatka. V komunite, žiada sa dodať. Tínedžeri, ktorí predtým z roztopaše týrali zvieratá, sa tu s nehou starajú o kozy, kone či ovce.
Primár Gábriš hovorí, že čím sú tu dlhšie, tým je úspešnosť terapie vyššia. Skromnosť a pokora, to sú tu najčastejšie slová. A ešte pocit zodpovednosti za ostatných, ktorý dovtedy nepoznali. Neučia tu dieťa povedať droge nie. To nestačí. Droga (aj alkohol, s ktorým začínali všetci) je životný štýl, na začiatku veľmi príjemný. V prvom rade musia zmeniť ten štýl. Posledným varovaním pre mnohých býva až smrť predávkovaného kamaráta.
„Spoločnosť nechápe potreby týchto detí. Politici si mylne myslia, že sociálne veci, to sú iba dôchodcovia,“ dodáva Gábriš. Nedávno si s hrôzou uvedomil, ako veľmi sa zmenili mladí za posledných pár rokov. Aspoň tí, čo chodia do jeho komunity. Ich životný prístup sa dá zhrnúť do pár slov: „Kým je mi dobre, dajte mi svätý pokoj. Len čo mám však problém, vašou povinnosťou je sa starať o mňa.“
Taký extrakt sebectva o niečom svedčí. Je to daň slobode? Nude? A pomôžu tresty v zákone? Zdrojom mierneho optimizmu je podľa doktora Gábriša zistenie, že rok či rok a pol strávený v komunite tieto deti zmení k lepšiemu. Okamihom pravdy je ich návrat do bežného života plného nudy, prázdna, ale aj pokušení. Deje sa tak postupne.
.nuda v Balogu
Zvodov, ako naložiť s prázdnom v duši, na nich za bránami striehne množstvo. Niektoré v trblietavých obaloch, pre tých, čo chcú byť trendy, ale aj sivé a ošumelé, pre menej náročných. Disko klub Vlčie diery v podzemí Kultúrneho domu v Čiernom Balogu patrí skôr do druhej kategórie. O desiatej večer v piatok by sa mal zapĺňať. To je čas, keď sa sem mladí presúvajú z krčiem...
Vstup stráži majestátna socha partizána a z podzemia sa po okolí rozlieha hudba s takou intenzitou, akoby zábava bola práve v najlepšom. Vnútri však posedáva len zopár skupiniek osamelých dievčeniec. Letmý pohľad napovie, že osemnásť, „bajočko“, nemá žiadna z nich. Netancuje nikto a diskdžokej si takto „na lesy“ hučí vlastne sám pre seba. Po desiatej sa na všeobecnú radosť zhromaždených slečien trúsia prví chalani..
Podľa nápojov predávaných pri bare je to skôr fitcentrum ako diskotéka. Aj keď iba na prvý pohľad. Množstvá objednaných ovocných štiav a kokakoly totiž slúžia najmä ako „brzda“ pri konzumácií lacnej pálenky, umne kamuflovanej v plastových fľašiach od minerálky. Skôr ako na alkoholové orgie sa však diskotéka svojou atmosférou podobá na študentský večierok. Nesmelé objatia zaľúbených párov, sem-tam cigaretka a dúšok z plastovej fľaše, sprevádzaný opatrným pohľadom dookola.
„Dnes to tu nemá grády. V Brezne otvárajú supermodernú diskotéku, mnohí z Balogu išli tam,“ vysvetľuje stredoškolák Milan, ktorý sa pristavuje pri našom stole. Inokedy by sme vraj už o takomto čase boli svedkami niekoľkých bitiek. „Ak prídu chlapci v maskáčových nohaviciach, tých radšej nefoťte,“ dá nám dobrú radu.
Ideme teda do Brezna vzdialeného sedem kilometrov, na diskotéku Sirius, ktorú tu otvorili v prerobenej sokolovni. Akoby sme presadli z moskviča do bavoráka. Žiadne umelohmotné fľaše s lacnou pálenkou; tu sa „čapuje“ značkové pivo vo fľašiach, redbull a semtex. Na poriadok dbajú muskulatúrni muži v červených tričkách s holými hlavami. Majiteľ otázky o novom zákone odbaví pár slovami: „Alkoholizmus mládeže? Je to zodpovednosť rodičov, nie majiteľov barov.“
.už aj striekačky
Realita v Čiernom Balogu je však oveľa menej idylická, ako by sa mohlo zdať z letmej návštevy diskoték. Starosta František Budovec otvorene hovorí, že pokiaľ ide o mladých a alkohol, je to zlé. Čoraz viac omladiny vysedáva do neskorého večera po krčmách a množia sa výtržnosti spojené s alkoholom. Zákaz nalievať mladistvým sa podľa neho poriadne nekontroluje a keby aj, existuje množstvo spôsobov ako ho obísť. „Mladší si pošlú starších kamarátov kúpiť alkohol a pijú. Tým, že sú opití, sa nedopustili ničoho a nie je ich možné postihnúť,“ hovorí Budovec. Obec sa pokúsila organizovať aj bezalkoholické diskotéky Junior, záujem miestnej mládeže bol však minimálny. V rázovitej horehronskej obci sa v poslednom čase začali objavovať aj drogy. Najmä marihuana, ale po jednej z diskoték sa už našli aj injekčné striekačky.
Hoci Balog nikdy nebol krajom abstinentov, situácia sa podľa Budovca zhoršuje aj v porovnaní s minulosťou. „Moja generácia ešte zažila oveľa viac brigád a práce okolo domu. Dnes ľudia prestávajú hospodáriť a záhrady sa z úžitkových menia na okrasné, takže mladí ľudia zákonite majú veľa voľného času,“ hovorí starosta. Ďalší problémom podľa neho je aj postoj rodičov, ktorí sa často neveľmi starajú o to, čo vo voľnom čase robia ich deti a často dokonca majú tendenciu alkoholové výstrelky svojich ratolestí zľahčovať. „Pôsobil som aj ako tréner futbalových žiakov. Keď sme v lete robili na ihrisku diskotéku, bežne som tam videl popíjať svojich 15-16-ročných zverencov. Keď som to hovoril ich rodičom, tak to obhajovali tým, že jeden z chlapcov mal narodeniny, tak mu dovolili trošku oslavovať.“
.mladí z krčmy von?
Môže koketovanie našej mládeže s alkoholom zabrzdiť nový zákon so svojou ohlasovacou povinnosťou, pokutami pre rodičov a povinným sprievodom po deviatej večer? Názory sa rôznia.
Marin Pavúk, ktorý od roku 1992 prevádzkuje v Brezne klub Bombura, si myslí, že nový zákon je zbytočný. Problém je podľa neho v tom, že mladí majú veľa voľného času, ktorý v malom meste nemajú ako zmysluplne vyplniť. Teda, ak práve neholdujú cyklistike alebo turistike. Podpora kultúry sa v poslednom období redukuje najmä na organizovanie „strednoprúdových“ estrádnych programov, kde je pre mladých príliš vysoké vstupné. A mnohých tento typ zábavy ani neláka. „Jednoducho nemajú kam chodiť. Ja tu mám každý piatok 30 až 40 pätnásťročných detí, ktorí sem prídu, držia „fleky“ a starí štamgasti, ktorí robia tržby, nemajú kde sedieť. Ale čo mám s nimi robiť? Tak som im vyhradil miesto, kde ich mám pod kontrolou. Fakt si však neviem predstaviť, ako by tu po deviatej sedeli s rodičmi,“ hovorí Pavúk. V jeho klube vraj zatiaľ nebol žiadny mladistvý prichytený pri konzumácii alkoholu. Ako to dokážu ustrážiť? „Nemáme síce právo kontrolovať občianky, u chlapcov však nízky vek rozpoznám. Horšie je to s dievčatami, tie nás vedia dobehnúť,“ vysvetľuje Pavúk. Ak niekto príde viditeľne opitý alebo sfetovaný, personál ho jednoducho neobslúži. Bojovať proti alkoholizmu mladistvých len prostredníctvom zákazov a obmedzení je však podľa Pavúka neúčinné. „Alkoholizmus je v Brezne problém, keď však mladých vyženieme na lúky, budú chľastať ešte viac a už to nebude len alkoholizmus, “ tvrdí Pavúk
Starosta Budovec si naopak, aj na rozdiel od viacerých svojich kolegov zo samosprávy, myslí, že nový zákon by mohol pomôcť. „Situácia je zlá a treba urobiť nejaký krok. Ten zákon môže byť začiatkom cesty, ako riešiť tento problém. Bolo by chybou pre vlastné pohodlie sa brániť dobrým veciam. V súčasnom stave už iba prevencia nepomôže, musí byť aj represia,“ hovorí a dodáva, že nové povinnosti, ktoré podľa zákona obciam vyplynú, sú zvládnuteľné.
Hoci zámery predkladateliek schváleného zákona boli ušľachtilé, jeho najväčšiu slabinu asi najpresnejšie odkrýva práve starosta Budovec, keď sa pod veľkou čiernobielou fotografiou rekonštrukcie historickej železničky zamýšľa nad svojou mladosťou. Spomína, ako ich – mladých „sopliakov“– vtedy „tí starí“ vyháňali z krčiem, a ako to dnes už je každému jedno a mladí tam môžu spokojne vysedávať do nočných hodín.
Na zmenu zabehnutých vzorcov správania je totiž treba oveľa viac, ako len prijať zákon. Hoci ten čoskoro s ováciami vstúpi do platnosti, problém vzťahu našej mládeže k alkoholu sa ešte pravdepodobne dlho bude niesť v duchu ľudovej klasiky – aj tí naši píjavali, aj my píjať budeme...
.komunistický básnik kedysi o nej vravel, že je držiteľkou rána. Dnes by musel svoj pátos modifikovať, mládež „drží“ skôr neskorý večer. Vieme však, ako trávi svoj voľný čas, po čom túži a čo ju trápi? Časy „opatrovateľského“ Socialistického zväzu mládeže sú dávno preč. Pre politikov je mládež do 18 rokov vcelku nezaujímavá skupina nevoličov, ktorej potreby zväčša ignorujú.
.mládež ako zrkadlo
Za to, že údajne kazil mládež, potrestali v antických Aténach Sokrata kalichom jedu. Dnes by nám, zdá sa, zásoby jedu nestačili. Svojím alkoholickými extempore sa „preslávili“ aj poniektorí politici. Spoločnosť sa na tom dobre baví, parlament mlčí. Veselo pijú starí, prečo by si teda neuhli aj tí mladí. Téma alkoholizmu mladých je však vážna, preto by boli uštipačné poznámky na adresu poslankýň strážiacich morálku a zdravie nemiestne.
Slovensko patrí v pití mladých k priemeru EÚ. Ťažko povedať, či je táto štatistika zdrojom útechy. Podľa údajov bratislavského Centra na liečbu drogových závislostí pije päť percent ľudí do 19 rokov tak nebezpečne, že sa u nich môže vytvoriť závislosť od alkoholu. Platí však, žiaľ, že to, čo je v Bratislave iba možnosť, v rurálnom prostredí povedzme na Horehroní, kde dávajú dobrú noc líšky, pytliaci a mafiáni, sa už dávno stalo istotou. Nielen bulvárne médiá prinášajú šokujúce správy o spitých žiakoch, či dokonca aj ich učiteľkách, tak ako sa to stalo v Hronci.
Čitateľka Jolana Čuláková nám do .týždňa napísala, že sa jej páči zákon, vďaka ktorému by mládež mala prestať chľastať. Synov spolužiak vraj bežne ukradne otcovi fabiu, na ktorej sa potom vyvážajú – s cigaretkou v ruke. Čuláková s neskrývanou iróniou dodáva: „Mám troch chalanov vo veku od 16 do 18 rokov a hnevá ma, keď nedokážem ovplyvniť, čo robia, keď nie sú doma. Načase, aby sa toho niekto ujal. Chcem sa touto cestou poďakovať našej vláde, že sa konečne rozhodla starať o naše deti v čase, keď ich my rodičia nemáme pod kontrolou. Ja sa už nevládzem s mojimi deťmi ustavične hádať o tom, prečo nemajú piť alkohol, chodiť poza školu, pozerať si porno a prečo majú byť úctiví napríklad aj k Cigáňom alebo sa nerehotať z toho, že svätý Štefan vyzerá ako šašo.“
.deti „primárovcov“
Laz pri hore Poloma leží v lesoch za Krupinou. Gazdovstvo s fortieľnymi kamennými múrmi kúpil psychiater Ľubomír Gábriš (pozri rozhovor v rámčeku), ktorý sa liečbe závislostí mládeže venuje dvadsaťdva rokov, pre svoju neziskovú organizáciu predvlani. Päť rokov predtým hľadal vhodné miesto spoločne s manželkou, takisto psychoterapeutkou. Deti s problémami so závislosťou, ktoré chodia do ich resocializačnej komunity, im zvyknú vravieť „primárovci“.
Gábrišovci boli svojho času prví na Slovensku, dnes je podobných zariadení asi päť. „Prvé resocializačné zariadenie sme otvorili v roku 1995 v Ľudovítove pri Palárikove, deti sme začali brať o dva roky neskôr. Dnes ich máme toľko, že sme museli otvoriť druhé zariadenie tu pri Krupine. Spomínam si, že prvá k nám prišla mamička s 15-ročným dieťaťom, ktorá obehala psychiatrické oddelenia od Košíc po Bratislavu. Nikde ich však nechceli zobrať, lebo zákon vtedy nepamätal na deti do 18 rokov,“ spomína Gábriš.
Je podvečer, sedíme na lavičke pred budovou. Niektoré z 22 detí s krompáčom či lopatou v ruke pracujú na gazdovstve. Okopávajú záhradu, pripravujú oporný múrik. Zjavne im to ide. Eva medzitým pripravuje na večeru palacinky. Pre všetkých. Pocit zodpovednosti navodzuje aj mierová koexistencia mačiek a psov – spoločne opatrujú mačiatka. V komunite, žiada sa dodať. Tínedžeri, ktorí predtým z roztopaše týrali zvieratá, sa tu s nehou starajú o kozy, kone či ovce.
Primár Gábriš hovorí, že čím sú tu dlhšie, tým je úspešnosť terapie vyššia. Skromnosť a pokora, to sú tu najčastejšie slová. A ešte pocit zodpovednosti za ostatných, ktorý dovtedy nepoznali. Neučia tu dieťa povedať droge nie. To nestačí. Droga (aj alkohol, s ktorým začínali všetci) je životný štýl, na začiatku veľmi príjemný. V prvom rade musia zmeniť ten štýl. Posledným varovaním pre mnohých býva až smrť predávkovaného kamaráta.
„Spoločnosť nechápe potreby týchto detí. Politici si mylne myslia, že sociálne veci, to sú iba dôchodcovia,“ dodáva Gábriš. Nedávno si s hrôzou uvedomil, ako veľmi sa zmenili mladí za posledných pár rokov. Aspoň tí, čo chodia do jeho komunity. Ich životný prístup sa dá zhrnúť do pár slov: „Kým je mi dobre, dajte mi svätý pokoj. Len čo mám však problém, vašou povinnosťou je sa starať o mňa.“
Taký extrakt sebectva o niečom svedčí. Je to daň slobode? Nude? A pomôžu tresty v zákone? Zdrojom mierneho optimizmu je podľa doktora Gábriša zistenie, že rok či rok a pol strávený v komunite tieto deti zmení k lepšiemu. Okamihom pravdy je ich návrat do bežného života plného nudy, prázdna, ale aj pokušení. Deje sa tak postupne.
.nuda v Balogu
Zvodov, ako naložiť s prázdnom v duši, na nich za bránami striehne množstvo. Niektoré v trblietavých obaloch, pre tých, čo chcú byť trendy, ale aj sivé a ošumelé, pre menej náročných. Disko klub Vlčie diery v podzemí Kultúrneho domu v Čiernom Balogu patrí skôr do druhej kategórie. O desiatej večer v piatok by sa mal zapĺňať. To je čas, keď sa sem mladí presúvajú z krčiem...
Vstup stráži majestátna socha partizána a z podzemia sa po okolí rozlieha hudba s takou intenzitou, akoby zábava bola práve v najlepšom. Vnútri však posedáva len zopár skupiniek osamelých dievčeniec. Letmý pohľad napovie, že osemnásť, „bajočko“, nemá žiadna z nich. Netancuje nikto a diskdžokej si takto „na lesy“ hučí vlastne sám pre seba. Po desiatej sa na všeobecnú radosť zhromaždených slečien trúsia prví chalani..
Podľa nápojov predávaných pri bare je to skôr fitcentrum ako diskotéka. Aj keď iba na prvý pohľad. Množstvá objednaných ovocných štiav a kokakoly totiž slúžia najmä ako „brzda“ pri konzumácií lacnej pálenky, umne kamuflovanej v plastových fľašiach od minerálky. Skôr ako na alkoholové orgie sa však diskotéka svojou atmosférou podobá na študentský večierok. Nesmelé objatia zaľúbených párov, sem-tam cigaretka a dúšok z plastovej fľaše, sprevádzaný opatrným pohľadom dookola.
„Dnes to tu nemá grády. V Brezne otvárajú supermodernú diskotéku, mnohí z Balogu išli tam,“ vysvetľuje stredoškolák Milan, ktorý sa pristavuje pri našom stole. Inokedy by sme vraj už o takomto čase boli svedkami niekoľkých bitiek. „Ak prídu chlapci v maskáčových nohaviciach, tých radšej nefoťte,“ dá nám dobrú radu.
Ideme teda do Brezna vzdialeného sedem kilometrov, na diskotéku Sirius, ktorú tu otvorili v prerobenej sokolovni. Akoby sme presadli z moskviča do bavoráka. Žiadne umelohmotné fľaše s lacnou pálenkou; tu sa „čapuje“ značkové pivo vo fľašiach, redbull a semtex. Na poriadok dbajú muskulatúrni muži v červených tričkách s holými hlavami. Majiteľ otázky o novom zákone odbaví pár slovami: „Alkoholizmus mládeže? Je to zodpovednosť rodičov, nie majiteľov barov.“
.už aj striekačky
Realita v Čiernom Balogu je však oveľa menej idylická, ako by sa mohlo zdať z letmej návštevy diskoték. Starosta František Budovec otvorene hovorí, že pokiaľ ide o mladých a alkohol, je to zlé. Čoraz viac omladiny vysedáva do neskorého večera po krčmách a množia sa výtržnosti spojené s alkoholom. Zákaz nalievať mladistvým sa podľa neho poriadne nekontroluje a keby aj, existuje množstvo spôsobov ako ho obísť. „Mladší si pošlú starších kamarátov kúpiť alkohol a pijú. Tým, že sú opití, sa nedopustili ničoho a nie je ich možné postihnúť,“ hovorí Budovec. Obec sa pokúsila organizovať aj bezalkoholické diskotéky Junior, záujem miestnej mládeže bol však minimálny. V rázovitej horehronskej obci sa v poslednom čase začali objavovať aj drogy. Najmä marihuana, ale po jednej z diskoték sa už našli aj injekčné striekačky.
Hoci Balog nikdy nebol krajom abstinentov, situácia sa podľa Budovca zhoršuje aj v porovnaní s minulosťou. „Moja generácia ešte zažila oveľa viac brigád a práce okolo domu. Dnes ľudia prestávajú hospodáriť a záhrady sa z úžitkových menia na okrasné, takže mladí ľudia zákonite majú veľa voľného času,“ hovorí starosta. Ďalší problémom podľa neho je aj postoj rodičov, ktorí sa často neveľmi starajú o to, čo vo voľnom čase robia ich deti a často dokonca majú tendenciu alkoholové výstrelky svojich ratolestí zľahčovať. „Pôsobil som aj ako tréner futbalových žiakov. Keď sme v lete robili na ihrisku diskotéku, bežne som tam videl popíjať svojich 15-16-ročných zverencov. Keď som to hovoril ich rodičom, tak to obhajovali tým, že jeden z chlapcov mal narodeniny, tak mu dovolili trošku oslavovať.“
.mladí z krčmy von?
Môže koketovanie našej mládeže s alkoholom zabrzdiť nový zákon so svojou ohlasovacou povinnosťou, pokutami pre rodičov a povinným sprievodom po deviatej večer? Názory sa rôznia.
Marin Pavúk, ktorý od roku 1992 prevádzkuje v Brezne klub Bombura, si myslí, že nový zákon je zbytočný. Problém je podľa neho v tom, že mladí majú veľa voľného času, ktorý v malom meste nemajú ako zmysluplne vyplniť. Teda, ak práve neholdujú cyklistike alebo turistike. Podpora kultúry sa v poslednom období redukuje najmä na organizovanie „strednoprúdových“ estrádnych programov, kde je pre mladých príliš vysoké vstupné. A mnohých tento typ zábavy ani neláka. „Jednoducho nemajú kam chodiť. Ja tu mám každý piatok 30 až 40 pätnásťročných detí, ktorí sem prídu, držia „fleky“ a starí štamgasti, ktorí robia tržby, nemajú kde sedieť. Ale čo mám s nimi robiť? Tak som im vyhradil miesto, kde ich mám pod kontrolou. Fakt si však neviem predstaviť, ako by tu po deviatej sedeli s rodičmi,“ hovorí Pavúk. V jeho klube vraj zatiaľ nebol žiadny mladistvý prichytený pri konzumácii alkoholu. Ako to dokážu ustrážiť? „Nemáme síce právo kontrolovať občianky, u chlapcov však nízky vek rozpoznám. Horšie je to s dievčatami, tie nás vedia dobehnúť,“ vysvetľuje Pavúk. Ak niekto príde viditeľne opitý alebo sfetovaný, personál ho jednoducho neobslúži. Bojovať proti alkoholizmu mladistvých len prostredníctvom zákazov a obmedzení je však podľa Pavúka neúčinné. „Alkoholizmus je v Brezne problém, keď však mladých vyženieme na lúky, budú chľastať ešte viac a už to nebude len alkoholizmus, “ tvrdí Pavúk
Starosta Budovec si naopak, aj na rozdiel od viacerých svojich kolegov zo samosprávy, myslí, že nový zákon by mohol pomôcť. „Situácia je zlá a treba urobiť nejaký krok. Ten zákon môže byť začiatkom cesty, ako riešiť tento problém. Bolo by chybou pre vlastné pohodlie sa brániť dobrým veciam. V súčasnom stave už iba prevencia nepomôže, musí byť aj represia,“ hovorí a dodáva, že nové povinnosti, ktoré podľa zákona obciam vyplynú, sú zvládnuteľné.
Hoci zámery predkladateliek schváleného zákona boli ušľachtilé, jeho najväčšiu slabinu asi najpresnejšie odkrýva práve starosta Budovec, keď sa pod veľkou čiernobielou fotografiou rekonštrukcie historickej železničky zamýšľa nad svojou mladosťou. Spomína, ako ich – mladých „sopliakov“– vtedy „tí starí“ vyháňali z krčiem, a ako to dnes už je každému jedno a mladí tam môžu spokojne vysedávať do nočných hodín.
Na zmenu zabehnutých vzorcov správania je totiž treba oveľa viac, ako len prijať zákon. Hoci ten čoskoro s ováciami vstúpi do platnosti, problém vzťahu našej mládeže k alkoholu sa ešte pravdepodobne dlho bude niesť v duchu ľudovej klasiky – aj tí naši píjavali, aj my píjať budeme...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.