Československo zohralo pri vzniku štátu Izrael dôležitú úlohu. Hoci sa k svojej podpore neskôr nehlásilo.
Dôvod, pre ktorý sa komunistické Československo rozhodlo podporiť zakladateľov izraelského štátu, bol jasný: Židia otrasení druhou svetovou vojnou mali blízko k ľavicovej i komunistickej ideológii. Moskva a jej spojenci sa teda s nádejou pozerali na malý húževnatý štátik na Blízkom východe. Priateľstvo sa však skončilo už v roku 1949, keď v januárových parlamentných voľbách utrpeli izraelskí komunisti fiasko (získali len 3,51 percenta hlasov). A Izrael sa otvorene prihlásil k svojmu najsilnejšiemu spojencovi – USA.
.masaryk aj gottwald
V auguste 1947 sa vo Varšave zástupcovia komunistických strán rozhodli, že budú politicky a materiálne podporovať židovské snahy o vytvorenie štátu. V Československu sa na podpore zhodli Edvard Beneš, Jan Masaryk aj s Klementom Gottwaldom. Československá vláda dokonca lobovala v prospech židovského štátu aj u ostatných slovanských krajín a využila svoj vplyv aj v OSN. Izrael tento postoj vysoko oceňoval. Beneš, Masaryk a Gottwald boli zapísaní do Zlatej knihy národného fondu v Jeruzaleme.
V Československu rozvíjali svoju činnosť viaceré sionistické organizácie, ktoré pripravovali budúcich občanov Izraela a organizovali vysťahovalecké akcie do Palestíny. Československo ich sprvu tolerovalo, ale po februári 1948 sionistov komunisti striktne rozdeľovali na pravicových (Irgun, Šternova skupina) a ľavicových (Hašomer Hacair). Proti tým „pravicovým“ začali bojovať už v rokoch 1948-49, a začiatkom 50. rokov bolo pre komunistov nepriateľom celé sionistické hnutie.
.vysťahovanie
V povojnovom období sa v Československu zišlo mnoho Židov, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov alebo ušli z Poľska či Ukrajiny. Palestínsky úrad v Bratislave v apríli 1948 dosiahol, aby záujemcom o vysťahovanie boli urýchlene vybavené pasy a aby mohli odísť „bojovať v radoch vojska štátu Izrael“. V roku 1949 sa z Československa hromadne vysťahovali tisícky Židov – Izrael tvrdil, že išlo o 19 000 občanov, československé zdroje hovorili o 11 tisíckach. Okrem oficiálne vysťahovaných Židov sa však podarilo dostať do Izraela aj ďalším prostredníctvom sionistických organizácií. Cez Československo odišli aj stovky Židov z Maďarska, kde sa vysťahovanie zakázalo skôr.
Hromadné vysťahúvanie z ČSR sa skončilo v júni roku 1949. V Československu však ostalo ešte asi štyritisíc ľudí, ktorí chceli do Izraela. ČSR sľúbilo, že bude individuálne povoľovať odchod, ale to sa už dialo iba výnimočne – napriek diplomatickým protestom Izraela. V Československu museli ostať aj funkcionári sionistických spolkov, ktorí organizovali vysťahúvanie. O tých mala záujem Štátna bezpečnosť, ktorá už začala pripravovať politické procesy proti sionistom.
.zbrane pre Izrael
Osudovým problémom Židov po vzniku Izraela bol nedostatok zbraní. Židia začali zbrane nakupovať už v roku 1947 a medzi krajiny, ktoré si vybrali za svojich dodávateľov, patrilo aj Československo. Situáciu komplikovala rezolúcia OSN z roku 1947, ktorá nedovoľovala vyvážať zbrane do Palestíny. Československým komunistom však v roku 1948 stačil tichý súhlas Moskvy. Najväčším dodávateľom bola Zbrojovka Brno a lietadlá vyvážala Avia Kunovice. Napriek tomu, že sa vojenský materiál vyvážal do Izraela z ČSR relatívne krátky čas, išlo o rozsiahly obchod a veľké finančné sumy. Z obchodu profitovali obidve strany: Československo malo ideálne odbytisko pre svoj zbrojný priemysel a Izrael platil zväčša okamžite, a to v dolároch či librách. Navyše vďaka pomoci Izraelu mala ČSR spojencov u židovských bankárov a podnikateľov v USA.
Dodávky do Izraela museli byť utajované a maskované. Používala sa najmä bezpečná trasa cez Maďarsko a Juhosláviu, letecké zásielky štartovali z tajného vojenského letiska v Žatci priamo do Palestíny. Používali sa zahraniční piloti a lietadlá s falošným označením. ČSR dodávalo zbrane napriek odporu arabských krajín, ale aj napriek oficiálnej kritike z Veľkej Británie až do jesene roku 1950. Vtedy československá vláda vývoz zbraní zastavila. V Izraeli sa uznáva fakt, že československé zbrane vyhrali Izraelu prvú vojnu.
.vojaci pre Izrael
Československo však Izraelu pomohlo aj inak. Bolo jediným európskym štátom, ktorý pomohol aj so špeciálnym výcvikom vojakov a dôstojníkov. V Československu prešlo špeciálnou vojenskou prípravou viac ako 200 Židov, ktorí pochádzali buď z Československa, z Izraela alebo iných štátov. V ČSR sa sformovala aj jednotka židovských dobrovoľníkov, ktorej výcvik financoval už aj Izrael. Zišlo sa v nej viac ako 1 300 vojakov a cvičili ich na jeseň 1948 v stredisku Libavá, hoci pre československých komunistov predstavovala jednotka problém. Pôvodne malo ísť najmä o komunistov, ktorí by po príchode do Izraela podporili vplyv KS Izraela. Komunistov však bolo v jednotke minimum, jednotka bola skôr „sionistická“ a „pravicová“, ako sa sťažovali komunisti. Napriek tomu členov jednotky vyslali v priebehu roka 1949 do Izraela spolu s rodinnými príslušníkmi. Hoci sa v tom čase vojenský konflikt končil, mali pri budovaní Izraela veľký význam.
Spracované podľa štúdie historikov Jiřího Dufeka, Karla Kaplana a Vladimíra Šlosara Československo a Izrael v letech 1947 – 1953 (Ústav pro soudobé dějiny AV ČR 1993)
Dôvod, pre ktorý sa komunistické Československo rozhodlo podporiť zakladateľov izraelského štátu, bol jasný: Židia otrasení druhou svetovou vojnou mali blízko k ľavicovej i komunistickej ideológii. Moskva a jej spojenci sa teda s nádejou pozerali na malý húževnatý štátik na Blízkom východe. Priateľstvo sa však skončilo už v roku 1949, keď v januárových parlamentných voľbách utrpeli izraelskí komunisti fiasko (získali len 3,51 percenta hlasov). A Izrael sa otvorene prihlásil k svojmu najsilnejšiemu spojencovi – USA.
.masaryk aj gottwald
V auguste 1947 sa vo Varšave zástupcovia komunistických strán rozhodli, že budú politicky a materiálne podporovať židovské snahy o vytvorenie štátu. V Československu sa na podpore zhodli Edvard Beneš, Jan Masaryk aj s Klementom Gottwaldom. Československá vláda dokonca lobovala v prospech židovského štátu aj u ostatných slovanských krajín a využila svoj vplyv aj v OSN. Izrael tento postoj vysoko oceňoval. Beneš, Masaryk a Gottwald boli zapísaní do Zlatej knihy národného fondu v Jeruzaleme.
V Československu rozvíjali svoju činnosť viaceré sionistické organizácie, ktoré pripravovali budúcich občanov Izraela a organizovali vysťahovalecké akcie do Palestíny. Československo ich sprvu tolerovalo, ale po februári 1948 sionistov komunisti striktne rozdeľovali na pravicových (Irgun, Šternova skupina) a ľavicových (Hašomer Hacair). Proti tým „pravicovým“ začali bojovať už v rokoch 1948-49, a začiatkom 50. rokov bolo pre komunistov nepriateľom celé sionistické hnutie.
.vysťahovanie
V povojnovom období sa v Československu zišlo mnoho Židov, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov alebo ušli z Poľska či Ukrajiny. Palestínsky úrad v Bratislave v apríli 1948 dosiahol, aby záujemcom o vysťahovanie boli urýchlene vybavené pasy a aby mohli odísť „bojovať v radoch vojska štátu Izrael“. V roku 1949 sa z Československa hromadne vysťahovali tisícky Židov – Izrael tvrdil, že išlo o 19 000 občanov, československé zdroje hovorili o 11 tisíckach. Okrem oficiálne vysťahovaných Židov sa však podarilo dostať do Izraela aj ďalším prostredníctvom sionistických organizácií. Cez Československo odišli aj stovky Židov z Maďarska, kde sa vysťahovanie zakázalo skôr.
Hromadné vysťahúvanie z ČSR sa skončilo v júni roku 1949. V Československu však ostalo ešte asi štyritisíc ľudí, ktorí chceli do Izraela. ČSR sľúbilo, že bude individuálne povoľovať odchod, ale to sa už dialo iba výnimočne – napriek diplomatickým protestom Izraela. V Československu museli ostať aj funkcionári sionistických spolkov, ktorí organizovali vysťahúvanie. O tých mala záujem Štátna bezpečnosť, ktorá už začala pripravovať politické procesy proti sionistom.
.zbrane pre Izrael
Osudovým problémom Židov po vzniku Izraela bol nedostatok zbraní. Židia začali zbrane nakupovať už v roku 1947 a medzi krajiny, ktoré si vybrali za svojich dodávateľov, patrilo aj Československo. Situáciu komplikovala rezolúcia OSN z roku 1947, ktorá nedovoľovala vyvážať zbrane do Palestíny. Československým komunistom však v roku 1948 stačil tichý súhlas Moskvy. Najväčším dodávateľom bola Zbrojovka Brno a lietadlá vyvážala Avia Kunovice. Napriek tomu, že sa vojenský materiál vyvážal do Izraela z ČSR relatívne krátky čas, išlo o rozsiahly obchod a veľké finančné sumy. Z obchodu profitovali obidve strany: Československo malo ideálne odbytisko pre svoj zbrojný priemysel a Izrael platil zväčša okamžite, a to v dolároch či librách. Navyše vďaka pomoci Izraelu mala ČSR spojencov u židovských bankárov a podnikateľov v USA.
Dodávky do Izraela museli byť utajované a maskované. Používala sa najmä bezpečná trasa cez Maďarsko a Juhosláviu, letecké zásielky štartovali z tajného vojenského letiska v Žatci priamo do Palestíny. Používali sa zahraniční piloti a lietadlá s falošným označením. ČSR dodávalo zbrane napriek odporu arabských krajín, ale aj napriek oficiálnej kritike z Veľkej Británie až do jesene roku 1950. Vtedy československá vláda vývoz zbraní zastavila. V Izraeli sa uznáva fakt, že československé zbrane vyhrali Izraelu prvú vojnu.
.vojaci pre Izrael
Československo však Izraelu pomohlo aj inak. Bolo jediným európskym štátom, ktorý pomohol aj so špeciálnym výcvikom vojakov a dôstojníkov. V Československu prešlo špeciálnou vojenskou prípravou viac ako 200 Židov, ktorí pochádzali buď z Československa, z Izraela alebo iných štátov. V ČSR sa sformovala aj jednotka židovských dobrovoľníkov, ktorej výcvik financoval už aj Izrael. Zišlo sa v nej viac ako 1 300 vojakov a cvičili ich na jeseň 1948 v stredisku Libavá, hoci pre československých komunistov predstavovala jednotka problém. Pôvodne malo ísť najmä o komunistov, ktorí by po príchode do Izraela podporili vplyv KS Izraela. Komunistov však bolo v jednotke minimum, jednotka bola skôr „sionistická“ a „pravicová“, ako sa sťažovali komunisti. Napriek tomu členov jednotky vyslali v priebehu roka 1949 do Izraela spolu s rodinnými príslušníkmi. Hoci sa v tom čase vojenský konflikt končil, mali pri budovaní Izraela veľký význam.
Spracované podľa štúdie historikov Jiřího Dufeka, Karla Kaplana a Vladimíra Šlosara Československo a Izrael v letech 1947 – 1953 (Ústav pro soudobé dějiny AV ČR 1993)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.