Je to zvláštny rok, som stále v pohybe. Mám breviár v mobile, aby som sa mohla modliť aj na cestách po Slovensku. Učila som sa za pochodu. Prekvapil ma veľký záujem médií o nás a na druhej strane strach rehoľníkov, ktorí nechcú, aby sa o ich živote vedelo. Žiadni paparazzi nech sem nechodia, povedala mi jedna sestrička a ja som jej oponovala, vidíš, hnevá ťa, keď ti povedia mníška a ty ich nazývaš paparazzi – osvetu treba robiť oboma smermi. Trochu mi chýba to klasické rehoľné ustanie, ale viem, že je to len na rok. Aký kariérny rast ešte očakávam? Žiadny, to je u rehoľníkov perfektné! Ale som otvorená novým veciam. Prešla som celým Slovenskom, 16 rokov som učila, pred dvoma rokmi som bola v rómskej osade, teraz som v Bratislave, ochota ísť a urobiť aj to, na čo som sa necítila, ma učí pokore.
Rada chodím domov k rodičom, je tam veľká pohoda.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.