Pionierske tábory v Československu začalo Revolučné odborové hnutie (ROH) organizovať v roku 1955, keď letný pobyt absolvovalo 25 000 detí. Údaj uvádza Alžběta Čornejová v knihe Dovolená s poukazem, ktorá je pozoruhodným výletom do sveta československých odborových rekreácií v období 1948 – 1968. Od tohto dátumu sa pod heslom „viac a kvalitne“ do roku 1989 v táboroch prestriedali ďalšie desaťtisíce účastníkov. Oslovili sme miniatúrny zlomok z nich.
.exotická každodennosť
Jeden mal každé oko iné, ďalší sa vyznal v škrečkoch, tretí chcel zapáliť posteľ, ak by spal na hornom poschodí. Čo izba, chata, oddiel, to originálna kolekcia osobností, správania a návykov z domáceho prostredia. Zažiť, ako to majú druhí; exkurzia do rôznych životných štýlov, minimálne prvý raz, musela na účastníkoch niečo zanechať.
Alan, ročník narodenia 1972, v tábore stretol chlapca, ktorý najprv rebelsky zaplavil areál ručne vyrobenými nálepkami. Keď sa minuli, začal hádzať nôž. Chvíľu po nábytku, potom na živé terče. Bol postrach a legenda v jednom. Až kým po neho neprišli rodičia, pomaľovaní a doobliekaní fanúšikovia Kiss. Otázka pod čiarou: akú kapelu má Alan vo svojej top trojke?
Robo Karovič sa ako štvrták pri úvodnom rozdeľovaní omylom dostal k starším. Počas poobedňajšieho odpočinku mu rozprávali obsahy hororov, čo videli na VHS-kách. Gremlins predviedli tak, že keď klasiku po rokoch videl, nudil sa. „Film bez filmu v chatke so zavretými okenicami a dlhovlasými ôsmačkami bol vzrušujúcejší,“ hovorí Robo, z ktorého je dnes strihač.
Niektorí oslovení však stretnutia s neznámym vytesnili pre ich napospol desivú podobu. Napríklad P. Z., ktorého nabudúce oslovíme s menej boľavou témou a dnes ostaneme pri iniciálach. Prvý raz bol v tábore v Bzinciach pod Javorinou, kde simuloval šelest na srdci, lebo museli behať hore kopcom, potom v Lučivnej, tam ich šikanovali arogantné staršie deti a do tretice Maďarsko, kam cestovali autobusom v pionierskych rovnošatách, čo bola v tom teple čistá tyrania.
.mordor v NDR
Ak testovať nové podnety, potom „echtovne“ a na zahraničných výmenných pobytoch. „Tábor vo východnom Nemecku, to bol betónový barak, železné skrinky a poschodové postele nahusto pri sebe. Dokonca aj v horúčavách tam bola zima,“ spomína redaktorka .týždňa Eva Čobejová. „Program žiadny, strava nepožívateľná. Hrôza! V Maďarsku to bol, naopak, úplný luxus – izby ako v dobrom hoteli, priamo v areáli športoviská, diskotéky, park. Stravovanie v dobrej reštaurácii. Paráda!“
Ostrov Rujana, Stralsund a Sassnitz.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.